Nič nové pod slnkom keď vyjadríme myšlienku, že nie každý z nás má možnosť prežiť svoj život v zdraví a hlavne byť plnohodnotne zaradený v dnešnej povrchnej a spotrebne orientovanej spoločnosti. Hovorí sa, že zdravie si za peniaze nekúpiš. Ale je to naozaj tak?
Už menej známy je fakt, že zdravotne postihnutí ľudia sa môžu uplatniť na špeciálnych pracoviskách – chránených dielňach, čo sú pracoviská zriaďované fyzickými a právnickými osobami pre ľudí, ktorí sa nedokážu zamestnať na otvorenom trhu práce. Pre ľudí so zdravotným postihnutím to nie je len príležitosť zarobiť peniaze na svoje životné náklady. V prvom rade je to sociálna podpora a vedomie, že sú tu pre nich inštitúcie a najmä ľudia, ktorí im chcú pomôcť ľahšie zvládnuť ich životnú situáciu. Získajú pocit užitočnosti a práca im slúži ako prostriedok na predchádzanie zhoršovania zdravotného stavu. Netreba však tajiť, že existujú ľudia, ktorí chránené dielne zriaďujú už z menej nezištných dôvodov.
Čo, ale potrebujú chránené dielne na svoju činnosť? Peniaze. Bohužiaľ podpora štátu je veľmi obmedzená, za tých pár drobných čo chránená dielňa dostane z úradu práce ako dotáciu ani zďaleka nepokryje zvýšené náklady pri zamestnávaní zdravotne postihnutých ľudí. Mať chránenú dielňu nie je, tak lukratívna záležitosť, ako si niektorí myslia a najmä teraz, keď každá chránená dielňa musí prejsť novým schvaľovaním na úrade práce, ktoré môže, ale aj nemusí dielňu odporučiť. K príspevkom sa dostáva veľmi ťažko, byrokracia je veľmi nepríjemná. Napríklad tí čo prevádzkujú výrobu musia zaplatiť za objektivizáciu pracovného prostredia, musia mať posúdenie o rizikách a to všetko podať na regionálny úrad verejného zdravotníctva. Samé faktúry, kolky... 1000 € a to sú len na začiatku. Zvyšok nákladov financujú výnosmi z vlastnej činnosti a malé % tvoria ešte granty a dary.
Z tohto dôvodu si treba položiť otázku, či sa správne nakladá s peniazmi štátu (aj tak už všetci vieme, že nie) a zároveň či firmy, ktoré môžu ušetriť ročný poplatok štátu objednávkami v chránených dielňach vyberajú naozaj tie, z ktorých tovarov a služieb majú skutočný osoh, nie zásterku. Už nie sú v móde predražené šálky z Číny, ktoré invalida ani nevideli a Vianočné pozdravy či novoročenky pre firmy už nie sú (nemali by byť) také zaujímavé. Opakom sú veci dennej spotreby ako napríklad spotrebný materiál pre kancelárie, pracovné odevy, tlačiarenské služby a iné.
EUROtoner sústredí svoju pozornosť najmä na kvalitu a komplexnosť svojich služieb. Dbajú na to, aby zákazník nebol len zákazníkom, ale aj partnerom pre spoločnosť. Zamestnanci “žijú život ich tlačiarní a kopírok“, aby svojím majiteľom dlho slúžili. Ak nejaká firma chce využiť svoje peniaze na každodenný spotrebný tovar efektívne a nie len splniť na konci roka svoju povinnosť štátu, toto je rozhodne tá správna možnosť. V neposlednej rade stojí veľké pozitívum – zdravotne postihnutí ľudia sú lojálnejší. Nie len voči zamestnávateľovi, ale aj k zákazníkovi.