Farma Brvnište má od vlaňajšieho januára nových majiteľov. Po siedmich rokoch tak dostala nový impulz, ktorý prevádzku opäť prebudil k životu. Majitelia nadviazali na trend produkcie zdravých slovenských potravín, ktoré si zákazníci môžu zakúpiť priamo z dvora.
BRVNIŠTE. Aj keď pôvodné zameranie poľnohospodárskeho družstva bolo na produkciu ošípaných, súčasná orientácia je odlišná. Plocha troch hektárov areálu je zatiaľ využitá na chov kurčiat kalimero s voľným výbehom, podstielkový chov sliepok hempšírka tiež s voľným výbehom, chov králikov a ošípaných, ktoré sa zachovali v desiatkach kusov, čo je v porovnaní s tisíckami v minulosti zanedbateľné množstvo.
Ako uviedol jeden z majiteľov farmy Marek Fortuník, vzorom pre hospodársku činnosť v Brvništi bol gazdovský dvor Branovo v Dvoroch nad Žitavou, ktorý je krásnou ukážkou toho, ako sa dá na Slovensku vrátiť k tradíciám a produkovať biologicky hodnotné potraviny.
Kvalita chovu
Potravinová sebestačnosť za posledné roky dosiahla v číslach nebezpečne nízke hodnoty. Škandály s dovozovým mäsom v obchodných reťazcoch sú toho jasným dôkazom. Zákazníci dnes už častejšie vyhľadávajú domáce zdroje, ktoré nesú známky bezpečia.
Návšteva farmy v Brvništi nás presvedčila o tom, že ich cesta k spotrebiteľovi je tou správnou. Zvieratá v areáli sú chované v nadštandardných podmienkach pod veterinárnym dohľadom, majú možnosť voľného výbehu v príjemnom a udržiavanom prostredí. Ich čisté príbytky podstielkového typu s dostatkom priestoru zabezpečujú zvieratám miesto pre pohodlný oddych.
Netradičná voľba
Výber plemena hospodárskych zvierat nie je jednoduchým procesom. Potvrdil to i Ján Hajčík, ktorý skonštatoval, že rozhodnutiu predchádzalo množstvo úvah a stretnutí s fundovanými ľuďmi. Kľúčovú úlohu zohrávalo viacero faktorov. Vhodnosť prostredia, poveternostné podmienky, odolnosť zvierat. „Pri dobytku sme sa zamerali na škótske plemeno aberdeen angus, celoročne chované vonku. Korene má v severovýchodnom Škótsku a patrí medzi najlepšie mäsové plemeno hovädzieho dobytka na svete. Zakúpili sme 45 kusov jalovíc, ktoré sú až teraz vekovo schopné reprodukcie. Ich počet z hľadiska plochy na pasenie by mal dosiahnuť stovku. Prvé teliatka sa budú rodiť v budúcom roku v máji, takže na predaj z dvora si musia zákazníci počkať,“ uviedol.
Pravá delikatesa
Stejky z írskych a škótskych plemien sa považujú za ozajstnú delikatesu. Aj keď forma biopasenia v mnohom ovplyvňuje kvalitu mäsa, jeho hodnota stúpa až zrením. Ako hovorí Marek Fortuník, je to niečo, čo sa na Slovensku robí len zriedka.
Klasická hovädzina z mliečneho plemena kráv sa spotrebiteľovi predáva priamo z obchodného reťazca. Proces zrenia má určité pravidlá a trvá niekoľko dní. Prebieha v špeciálnych komorách, kde mäso zreje obvykle 20 dní a viac pri teplote 0 až 2 stupne. Až vtedy dosahuje stejkovú podobu (na úpravu 2 minúty z každej strany), ktorú odporúčajú šéfkuchári.
Poctivé gazdovské kura
Klasické starosvetské kura by ste v obchodných reťazcoch hľadali len márne. V ponuke sú kalibrované „rýchlokurčatá“, kde pátranie po pôvode zdroja je takmer detektívnou prácou. Aj tento fakt podnietil majiteľov farmy v Brvništi k chovu francúzskeho plemena kalimero. Znášku vajec zabezpečuje 400 nosníc a turnus kurčiat na predaj je zhruba 2000 kusov.
Podľa Jána Hajčíka ide o gazdovské kurčatá, vhodné pre dvorový odchov, ktoré sú nenáročné na krmivo, a nie sú chúlostivé na mäknutie kostí. Čo je pre spotrebiteľa podstatné, v porovnaní s priemyselne chovanými kurčatami je plemeno kalimero odolné voči chorobám.
Aj keď kurčatá rastú pomalšie než priemyselné brojlery, tento jav je ich výhodou, pretože pomalšie priberanie na váhe znamená zdravšie mäso s nenapodobiteľnou chuťou a kvalitou. Chov je možný aj bez hormónov, teda stimulátorov rastu, bez mäsokostných a rybích múčok, čo zabezpečuje čistotu zloženia mäsa. Zákazníci si môžu zakúpiť kurčatá aj vajíčka priamo z dvora na farme, alebo tovar prevziať na prevádzke v Považskej Bystrici. Ponuka sa onedlho rozšíri aj o predaj králikov a ošípaných.
Ťažká skúška
Práca v segmente poľnohospodárstva je vždy tvrdým chlebíkom. Vyžaduje si nielen čas a peniaze, ale aj veľký zápal pre vec, pretože ziskovosť je v každom prípade relatívny pojem.
Svoje o tom vedia i dvaja nadšenci, ktorí veria, že farme v Brvništi nasadia korunu. „Od začiatku sme vedeli, do čoho ideme. Prevzali sme sedem rokov zatvorený objekt, čomu zodpovedal i jeho stav. Upratovanie trvalo celý rok a stále nie je skončené. Plány sú veľké v hlavách i na papieri, no prvotným cieľom je pripraviť zákazníkov na kvalitnú produkciu,“ tvrdia svorne.
Ako nás presvedčili aj osobne, ošípané, dobytok i hydina majú na farme vytvorené nadštandardné podmienky. Nové oplotenie, zateplenie haly, výmena okien a podláh budí dojem zodpovedného prístupu. „Ľudia ku nám chodia nakupovať, takže musia vidieť, v akých podmienkach zvieratá žijú. Nemôžeme si dovoliť nekvalitu,“ tvrdia.
Zmeny v prospech spotrebiteľa
Aj keď všetky doterajšie investície plynuli z iných podnikateľských aktivít, bez podpory štátu a agentúr by rozsiahlejšia rekonštrukcia farmy nebola možná.
„Vďaka novým programovým vyhláseniam na investície do poľnohospodárskych podnikov dúfame, že sa niektoré veci posunú z roviny úvah do stavu reality a projekt za 800-tisíc eur sa stane skutočnosťou. Momentálne sme vo fáze prípravy projektov na rekonštrukciu všetkých objektov, kde vznikne v jednej časti budovy výkrm býčkov a v druhej časti výkrm kurčiat s obrovským voľným výbehom. Priestor pre ošípané s kapacitou 100 kusov zostane v pôvodnej budove. Keďže Farma nebola plánovaná pre chov hovädzieho dobytka, chýbajú nám priestory na uskladnenie sena, ktoré si vyrábame sami. Tomuto zámeru poslúži nevyužitý objekt kompostárne, kde z obrovskej jamy urobíme senník. Z pôvodných laboratórií a sociálnych zariadení vznikne malá porážka s rozrábkou a predajňou z dvora. Nebude to žiaden mäsokombinát ani bitúnok, ako si mnohí myslia, ale klasická porážka u nás vychovaných zvierat, pre maximálne 1 kus týždenne. Súčasťou rozsiahlej rekonštrukcie je aj vytvorenie zrejúcich miestností na mäso, chladničky a sklad vajec. Je to nutnosť z dôvodu zabezpečenia kvality. Aby produkcia nebola ohrozená nesprávnou manipuláciou a služba, ktorú si zákazník zaplatí, bola na zodpovedajúcej úrovni,“ objasnil zámer Marek Fortuník.
Boj s predsudkami
Obnovenie niekdajšej slávy poľnohospodárstva je pre viacerých veľkou výzvou. Pokiaľ schátralý objekt dostane novú tvár, je to vždy dobrou vizitkou obce a jeho obyvateľov.
Aj napriek tejto skutočnosti sa však musia tí, ktorí sa snažia o zmenu k lepšiemu, popasovať s predsudkami a vyvrátiť fámy, ktoré zastierajú skutočnosť.
Inak tomu nie je ani v prípade rekonštrukcie farmy v Brvništi. Ako tvrdia majitelia, obec je im v projekte obnovy nápomocná a vychádza v ústrety. „Je veľa tých, ktorí nám držia palce, ale nájdu sa i takí, ktorí si veci vysvetľujú po svojom a vadí im všetko, čo sa deje v ich okolí. Je to zbytočný strach a vírenie hladiny. Dvadsaťpäť rokov sa z družstva šíril zápach močovky a cesty brázdili staré autá s nekontrolovanými emisiami. Vtedy bolo ticho. Dnes, keď objekt dýcha čistotou, diskusie sú na dennom poriadku. Objekt je od obce vzdialený 700 metrov. Strach z negatívnych vplyvov na životné prostredie je neopodstatnený. Všetko je podľa najnovších noriem, pod prísnym dohľadom orgánov,“ konštatujú majitelia.
Dodávajú, že plány a úvahy sú už projektovo spracované a momentálne sa čaká na vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ dôjde k jeho schváleniu, práce sa začnú na jar budúceho roka a potrvajú do leta roku 2017. Dovtedy sú brány pre zákazníkov otvorené neustále.
