SME

Sklo ako veda na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne

Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGLASS) je jedným z úspešných projektov európskeho rámcového programu pre podporu výskumu a inovácií na Slovensku vôbec.

Tlačová konferencia na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne predstavila prvú časť projektu Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGLASS). Toto centrum je jedným z úspešných projektov európskeho rámcového programu pre podporu výskumu a inovácií na Slovensku vôbec.

 

Dovolili sme si položiť niekoľko zaujímavých otázok prof. Ing. Dušanovi Galuskovi, DrSc., ktorý pôsobí ako prorektor pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy, a súčasne je vedúcim Centra excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály na pôde Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Je výraznou a medzinárodne akceptovanou vedeckou osobnosťou v oblasti výskumu keramických materiálov a skla. Je spoluriešiteľom viacerých vedeckovýskumných projektov, ktoré sa zaoberajú úlohami základného i aplikovaného výskumu bezprostredne súvisiaceho s priemyselnou praxou.

Profesor Galusek sa vo svojej práci zaoberá najmä výskumom pokročilých keramických materiálov na báze oxidu hlinitého s cieľom zlepšiť ich materiálové charakteristiky vymedzujúce ich použitie v technickej praxi.

 

 

Pán profesor, mohli by ste našim čitateľom predstaviť trenčianske Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály?

 

- Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály (CEKSiM) je spoločným pracoviskom partnerov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Centrum je lokalizované na pôde Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, teda práve v regióne s vysokou koncentráciou sklárskeho priemyslu. Nemám na mysli len trenčiansky región, ale euroregión Bílé - Biele Karpaty slovensko-českého pohraničia nazývaného tiež „euroregiónom skla“. 

CEKSiM vzikol s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja v roku 2010 a povýšil tak status svojho materského pracoviska Vitrum Laugaricio (Centrum kompetencie skla) na centrum excelentnosti. Cieľom vzniku Centra bola modernizácia a rozšírenie prístrojovej infraštruktúry, a v nadväznosti na ňu i zlepšenie podmienok vzdelávania a prípravy vedeckých pracovníkov nielen pre naše pracovisko, ale i priemyselné odvetvia v našej, resp. príbuznej oblasti výskumu. Pracovisko s kvalitne vybudovanou technickou i personálnou infraštruktúrou nám tak dáva predpoklady k  ďalšiemu rozvoju a napredovaniu. Rozšírili sme spoluprácu  na báze výskumných aktivít s regionálnymi priemyselnými partnermi ako sú napr. RONA, a. s. Lednické Rovne, Johns Manville Slovakia, a. s. Trnava, VUEZ a. s. Levice, Glass Service Vsetín a inými.

Tím našich pracovníkov (v súčasnosti Centrum zamestnáva 18 výskumných pracovníkov a školí 8 doktorandov) sa podieľa na riešení viacerých vedecko-výskumných úloh nadväzujúcich na potreby už spomínaných partnerov alebo v rámci národných, resp. medzinárodných projektov na  rôznych problémoch základného i aplikovaného výskumu. Spomenul by som napríklad výskum v oblasti korózie skla a keramických materiálov, ktoré majú praktický dopad v našom bežnom živote. Sem patrí napríklad korózia sklených vláken, ktoré sa používajú ako tepelné izolácie v jadrových elektrárňach, skúmanie korózie ľudských zubov a syntetických materiálov používaných ako zubné náhrady v kyslých nápojoch (džúsoch, ovocných šťavách, víne), korózia konštrukčných keramických materiálov v hydrotermálnych podmienkach alebo i korózia bežných sklenených pohárov napr. v umývačkách riadu. Poprednou témou je aj vývoj nových typov anorganických „fosforov“, teda svetielkujúcich látok, ktoré sa používajú v energeticky úsporných osvetľovacích zdrojoch, ako sú LED diódy a rôzne displeje.

 

 

Vaše centrum je v celoslovenskom merítku výnimočné. Čomu to možno pripísať?

 

- CEKSiM je vybudované ako komplexné výskumné pracovisko materiálového výskumu, ktoré disponuje širokou škálou špičkových prístrojov a predstavuje jedinečné pracovisko v Slovenskej republike zamerané na základný a aplikovaný výskum, vývoj, testovanie kvality a diagnostiku širokého spektra materiálov, t. j. nielen v oblasti svojho objektového zamerania – skla, keramiky a silikátových materiálov, ale aj materiálov všeobecne, vrátane nanomateriálov a povrchovo funkcionalizovných materiálov. Pracovisko je tiež jedinečné i v zameraní na univerzitné vzdelávanie predovšetkým tretieho stupňa štúdia (PhD.) v tejto oblasti.

 

 

Je aktuálnym zámerom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka upgrade existujúceho centra na medzinárodné Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá?

 

- Cieľom každého pracoviska by malo byť zvyšovanie jeho kvality vo všetkých jeho úrovniach. Preto sme využili možnosti nového európskeho rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 pre roky 2014 – 2016 a zapojili sme sa do špeciálnej výzvy Teaming v rámci oblasti „Šírenia excelencie a podpory účasti,“ ktorej cieľom je vybudovať centrá excelentnosti v krajinách, ktoré nedosahujú v oblasti výskumu a inovácií priemer EÚ, a to prostredníctvom spolupráce s excelentnými výskumnými európskymi inštitúciami a univerzitami. Stali sme sa jedným z 31 úspešných žiadateľov o tento projekt (celkovo bolo podaných v rámci tejto výzvy v roku 2014 167 projektov).  Náš projekt je zameraný na upgrade existujúceho Centra excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály  (CEKSiM)  na medzinárodne etablované Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGLASS (akronym vychádza z anglického názvu Centre for functional and surface-functional glasses).

 

Aké úlohy by malo budúce Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá plniť?

 

- Špecializáciou budúceho Centra je excelentný výskum v oblasti skiel so špecifickými vlastnosťami (luminescenčné, elektrické, sorpčné) a povrchová funkcionalizácia konvenčných skiel, modifikácia ich vlastností a prideľovanie nových funkcionalít s uplatnením napríklad v energetickom, automobilovom priemysle, ako aj v zdravotnej starostlivosti. Inými slovami náš výskum by sa mal zamerať na vývoj napr. samočistiacich skiel, úsporných osvetľovacích zdrojov, antibakteriálnych samočistiacich povlakov, bioskiel pre riadené a postupné uvoľňovanie liečiv, pri energeticky nenáročných budovách povrchovú úpravu reflexných a antireflexných povlakov sklených panelov a iné.

 

 

Prednedávnom ste predstavili podnikateľský plán, ako dopadol?

 

- Členovia nášho tímu pracovali v rámci prvej fázy riešenia projektu (jún 2015 – máj 2016) na príprave detailného finančného a podnikateľského plánu. Východiskom pri spracovávaní plánu obnovy budúceho Centra bola analýza súčasného stavu pracoviska CEKSiM (z hľadiska personálneho, technického a finančného zabezpečenia), návštevy členov TnUAD tímu v partnerských inštitúciách s cieľom získať poznatky a skúsenosti s organizáciou a riadením takýchto centier a benchmarkingu 17 popredných výskumných a akademických inštitúcií zaoberajúcich sa výskumom skla a keramiky v EÚ i vo svete.

Uvedený finančný a podnikateľský plán bude v najbližších mesiacoch predmetom hodnotenia Európskou komisiou a súčasne sa stane, v prípade kladného ohodnotenia návrhu, základným pilierom návrhu konzorcia pre vstup do druhej fázy výzvy so začiatkom od r. 2017 do r. 2023. Získanie postu akceptovaného pracoviska v medzinárodnom meradle je v zmysle navrhovaného plánu založené nielen na intenzívnych výskumných aktivitách, ale i na aktivitách, ktoré takúto vysoko profesionálnu činnosť podmieňujú, t. j. vybudovaní základných riadiacich štruktúr, vybudovaní a rekonštrukcii priestorov, obstaraní technickej infraštruktúry a v neposlednom rade i aktívnej personálnej politike. Postupné budovanie Centra predpokladá vytvorenie 44 nových pracovných miest pre vysokokvalifikovaných výskumníkov a administratívny personál. K zabezpečeniu jeho špičkovej kvality plán nezabúda ani na vytvorenie podmienok pre príchod vysoko kvalitných pracovníkov zo zahraničia, a tréning zamestnancov prostredníctvom stáží a výmenných pobytov na partnerských pracoviskách. Plán na zriadenie medzinárodného doktorandského (PhD) študijného programu a udeľovania spoločných diplomov predstavuje značný potenciál pre zvýšenie úrovne výchovy a vzdelávania mladých výskumných pracovníkov.

Budúce Centrum počíta so zabezpečením financovania projektu z prostriedkov programu Horizont 2020, ktoré sú určené na pokrytie personálnych nákladov a tréningu pracovníkov (15 M€) a pri dobudovaní infraštruktúry s naviazanou výzvou Operačného programu Výskum a Inovácie (8 - 10 M€).

 

 

Výskumné centrá Slovensko, ako i samotný trenčiansky región potrebuje. Ako vyzerá spolupráca so zahraničím?

 

- Vybudovanie FunGlass Centra sa realizuje s podporou partnerov, ktorými sú renomované európske inštitúcie pod vedením uznávaných osobností v oblasti sklárskeho výskumu ako sú prof. Enrico Bernardo z Univerzity v Padove (Taliansko); prof. Aldo Boccaccini z Inštitútu biomateriálov z Univerzity Friedricha – Alexandra v Erlangene, Nemecko; prof. Alicia Durán z Inštitútu skla a keramiky Španielskeho národného výskumného centra a prof. Lothar WondraczekOtto-Schott inštitútu Univerzity Fridricha Schillera v Jene, Nemecko. Vybudovanie medzinárodne uznávaného pracoviska zvyšuje aj jeho konkurencieschopnosť a atraktivitu ako partnera pre realizáciu medzinárodných výskumno-vývojových aktivít v rámci Európskeho výskumného priestoru a nadväzovanie spolupráce možno i mimo európskeho priestoru. Už v súčasnosti kooperujeme s ďalšími výskumnými a akademickými inštitúciami nielen z Česka, Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, ale aj s dvoma univerzitami na Taiwane. Naši výskumníci sú tiež členmi Európskej alebo Americkej sklárskej spoločnosti, a to je tiež možnosť, ako expandovať so svojimi skúsenosťami a výsledkami práce mimo hranice nášho regiónu. Samozrejme, medzinárodná spolupráca musí pôsobiť vždy obojsmerne, čo sa prejaví aj tým, že zahraniční experti prichádzajú a vo zvýšenej miere budú prichádzať aj k nám, na naše pracovisko. Postavenie nášho Centra v medzinárodnom meradle tak bude skvelou propagáciou nielen samotného Centra alebo univerzity, ale i nášho regiónu ako celku.

 

Podľa slov rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne doc. Ing. Jozefa Habánika, PhD., je ambíciou tímu v koordinácii s partnermi postupne povýšiť budúce FunGLASS Centrum na úroveň uznávaných vedeckých a inovatívnych lídrov v oblasti jeho výskumného zamerania. Získanie postu akceptovaného pracoviska v medzinárodnom meradle je v zmysle navrhovaného plánu založené nielen na intenzívnych výskumných aktivitách, ale i na aktivitách, ktoré takúto vysoko profesionálnu činnosť podmieňujú.

 

Ako uviedla Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, východiskom pri spracovávaní plánu obnovy budúceho centra bola analýza súčasného stavu. Do úvahy sa bralo personálne, technické a finančné zabezpečenie. Neodmysliteľnými sú ale aj návštevy členov univerzitného tímu v partnerských inštitúciách, ktorých cieľom bolo získať poznatky a skúsenosti s organizáciou a riadením centier zaoberajúcich sa výskumom skla a keramiky v Európskej únii i vo svete.     

Centrum by malo v budúcnosti vytvoriť 44 nových pracovných miest pre vysokokvalifikovaných výskumníkov a administratívny personál. Špičkovú kvalitu má zabezpečiť príchod vysoko kvalitných pracovníkov zo zahraničia a tak isto aj tréning zamestnancov prostredníctvom stáží či výmenných pobytov na partnerských pracoviskách.

Viac fotografií nájdete tu:


Prof. Ing. Dušan Galusek, DrSc. – je výraznou a medzinárodne akceptovanou vedeckou osobnosťou v oblasti výskumu keramických materiálov a skla. Je riešiteľom, resp. spoluriešiteľom viacerých vedeckovýskumných projektov, ktoré riešia úlohy základného i aplikovaného výskumu bezprostredne súvisiace s priemyselnou praxou.

Prof. Dušan Galusek sa vo svojej práci zaoberá najmä výskumom pokročilých keramických materiálov na báze oxidu hlinitého s cieľom zlepšiť ich materiálové charakteristiky vymedzujúce ich použitie v technickej praxi. Okrem toho rozvíja aj ďalšie témy v oblasti výskumu a vývoja nekovových anorganických materiálov, najmä v oblasti základného výskumu neoxidovej keramiky pripravenej s využitím polymérnych prekurzorov, vývoj a charakterizáciu hlinitanových skiel s fotoluminiscenčnými vlastnosťami, štúdium koróznych vlastností inžinierskej keramiky, alebo aplikovaný výskum v oblasti vývoja transparentných materiálov pre balistické ochrany.

K jeho najdôležitejším výsledkom v oblasti základného výskumu patrí v medzinárodnom kontexte po prvýkrát preukázaná aplikovateľnosť dvojstupňového spekania pri príprave korundovej keramiky so submikrónovou mikroštruktúrou, v aplikovanom výskume v rámci medzinárodnej spolupráce so Saint Gobain Advanced Ceramics Turnov, Česká republika, Institute for Single Crystals, Charkov, Ukrajina a Ioffe Physical-Technical Institute, St. Petersburg, Ruská Federácia, je to vývoj nového typu transparentnej balistickej ochrany so zvýšenou odolnosťou voči protipancierovým strelám (úroveň STANAG Level 3).

V oblasti výskumu oxidových nekovových anorganických materiálov vytvoril prof. D. Galusek vlastnú výskumnú skupinu, ktorá dosahuje významné vedecké úspechy oceňované domácou a zahraničnou vedeckou komunitou. V roku 2008 mu bola udelená Cena podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku v kategórii Vedecko-výskumný tím roka, vedúci tímu.

Dokladom rozsiahleho vedeckovýskumného profilu prof. Dušana Galuska je aj prezentácia jeho výsledkov, ale i tímovej práce jeho pracoviska VILA (ktorého je vedúcim pracovníkom) na domácich a zahraničných konferenciách, početná publikačná činnosť v špičkových vedeckých časopisoch s významným počtom domácich a predovšetkým zahraničných ohlasov (cca 186 publikačných jednotiek, počet citácií SCI +Scopus cca 350+). Je autorom a spoluautorom viacerých monografií a kapitol v monografiách, pričom za najvýznamnejšiu prácu v tomto smere je možné považovať kapitolu „Ceramic oxides“ v monografii „Ceramics Science and Technology: Materials and Properties“ publikovanej vydavateľstvom Wiley VCH Verlag GmbH. Vo svojej monografii „Al2O3-ZrO2 ceramic composites by liquid infiltration: Preparation and properties” rozpracoval vývoj a popis novej unikátnej metódy na prípravu transformačne zhúževnatenej keramiky na báze Al2O3.

 

O akceptácii prof. D. Galuska v zahraničí svedčí aj medzinárodná spolupráca a viaceré pobyty na renomovaných pracoviskách, ako sú Brunel University v Londýne (Veľká Británia), University of Leeds (Veľká Británia), Technische Universität Darmstadt (Nemecko) a Universität Karlsruhe (Nemecko), udelenie prestížneho štipendia Alexandra von Humboldta, ako aj prezentácie pozvaných prednášok na pracoviskách v Nemecku, Poľsku, Českej republike, na Taiwane a na domácich a zahraničných konferenciách.

V roku 2014 úspešne vypracoval a podal projekt európskeho programu Horizont 2020 v rámci výzvy „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ zameranej na budovanie centier excelentnosti v spolupráci so špičkovými výskumnými európskymi inštitúciami a univerzitami. Navrhovaný projekt pod názvom FunGLASS je zameraný na ďalší rozvoj už existujúceho Centra excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály (spoločné pracovisko Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach, vedúci prof. Ing. D. Galusek, DrSc.) do podoby medzinárodne uznávaného Centra pre funkčné a povrchovo upravované sklá.

Prof. Dušan Galusek aplikuje výsledky svojej vedeckovýskumnej práce aj v pedagogickom procese a predovšetkým pri výchove doktorandov.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 117
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 473
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 690
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 784
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 726
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 005
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Onkologické ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií a úmrtí na Slovensku.


INZERCIA 7 h

Po pandémii, keď sa ekonomiky snažia oživiť a hľadajú stabilnú budúcnosť, digitálne meny ako Bitcoin opäť získavajú na význame.


INZERCIA 7 h

Nové číslo Historickej revue už v predaji aj s knižnou predplatiteľskou akciou.


INZERCIA 7 h
SkryťZatvoriť reklamu