Ľudstvo si od počiatkov prispôsobuje okolité prostredie, zlepšuje vlastné životné podmienky a produkuje odpad. Ten sprevádzal dobu kamennú, železnú, bronzovú, aj priemyselnú revolúciu, no až vstupom plastov na scénu sa začal veľký problém. Za menej ako dvesto rokov sme vyrobili toľko plastového odpadu, že začína z planéty vytláčať život.
Igelitka vydrží (skoro) večne
Prvé plasty boli objavené v 19. storočí a každému bolo jasné, že ľudstvo stojí na prahu novej revolúcie. Za prvý oficiálny plast je považovaný ebonit, vyvinutý v roku 1851. Komerčný úspech čakal plasty v USA po tom, ako si v roku 1870 nechali John Wesley Hyatt s bratom Isaiahom patentovať proces na výrobu celuloidu. Bol štartom veľkého komerčného úspechu, no najväčší rozmach plastov nastal po roku 1930. Vtedy boli vyvinuté látky ako polyvinylchlorid, nízkohustotný polyetylén, polystyrén a polymetylmetakrylát, ktoré používame dodnes.
Obrovskou výhodou plastov bolo, že sa z nich dalo spraviť všetko. To je však aj ich najväčšou nevýhodou. Výrobné náklady sú nízke, plasty sa stali základom pre výrobky na jednorazové použitie. Za necelých 200 rokov sme vďaka tomu dokázali planétu plastom doslova zaplaviť. Obyčajná plastová igelitka alebo plastová fľaša prežijú aj 1000 rokov. Ešte dnes sú teda na skládkach plasty, ktoré boli vyrobené medzi prvými.
Množstvo plastového dopadu neustále rastie
Otázka odpadu je stále aktuálnejšia, keďže jeho produkcia permanentne rastie. Ukazovatele z oblasti nakladania s komunálnym odpadom aj na Slovensku podľa Štatistického úradu vykazujú každoročný vzostup. Zatiaľ, čo v roku 2002 vyprodukoval priemerne jeden obyvateľ 283,42 kilogramu odpadu, v roku 2016 to už bolo 359,77 kilogramov. Veľkú časť tvoria práve plasty. Plastové fľašky, slamky, jednorazové igelity, vrecúška, rukavice a ďalšie použité obaly.
(zdroj: Pixabay)A nie je to problém iba Slovenska. Podpredseda Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj Frans Timmermans uviedol šokujúcu predpoveď: „Ak nezmeníme spôsob, akým vyrábame a používame plasty, potom ich do roku 2050 bude v našich oceánoch viac ako rýb. Jediným dlhodobým riešením, ako znížiť objem plastového odpadu, je jeho intenzívnejšia recyklácia a opätovné využitie.“
V slovenských domácnostiach sa pritom recykluje len menšina odpadu. „Na Slovensku bolo za rok 2016, kedy už platila nová odpadová politika, uvedených na trh okolo 120 tisíc ton plastových obalov, pričom vytriediť a zhodnotiť sa podarilo 69-tisíc ton. Celkovo sa na Slovensku recykluje približne 23 percent komunálneho odpadu, na skládke pritom skončí až zhruba 66 percent,“ hovorí o nie celkom lichotivej vizitke Michal Lukáč z Ministerstva životného prostredia. Zvyšok odpadu končí buď na skládkach, alebo v spaľovniach odpadu, prípadne môže byť využitý ako palivo.
(zdroj: ENVI - PAK)„Na Slovensku je najlepšie triedeným druhom plastu v domácnostiach PET. V bežnom žltom kontajneri na plast tvorí až 55 %. Je spomedzi plastov najlepšie recyklovateľný. Bolo by potrebné sa zamerať aj na také druhy plastov, ktoré sa triedia a recyklujú v nižšej miere. Napríklad fólie, jogurtové tégliky a podobne,“ hovorí Katarína Kretter zo spoločnosti ENVI-PAK, no zároveň dodáva, že recyklácia nie je odpoveďou na všetko:
„Celá Európa, nielen Slovensko, sa však stretáva s problémom recyklácie plastovej fólie zbieranej v obciach. Recyklačné kapacity chýbajú. Najmä po rozhodnutí Číny neprijímať tento druh druhotnej suroviny. Samotná recyklovateľnosť plastov je obmedzená. Plast je možné recyklovať len ak ide o monomér, teda zložený z jedného materiálu PP, HDPE, PET a podobne. V prípade, že ide o materiál zložený z viacerých druhov plastov, napríklad obal potiahnutý PVC fóliou, nie je možné ho recyklovať.“
Recyklácia je preto nutnou súčasťou boja proti plastovému odpadu, no skutočný odboj začína inde. V znižovaní produkcie.
Slovensko zostruje boj s plastovým odpadom
V oblasti boja s plastovým odpadom bolo veľkým prínosom zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov za obaly v roku 2016. „Zodpovednosť za obaly a výrobky po tom, ako sa stanú odpadom, leží na pleciach výrobcov. Rozšírená zodpovednosť výrobcov – povinnosť postarať sa o výrobok aj potom, čo sa stane odpadom, núti výrobcov zamýšľať sa nad tým, z akého materiálu výrobok a obal výrobca vyrobí. Tento prístup považujeme za jeden z najlepších motivátorov výrobcov ako kontinuálne znižovať environmentálnu záťaž,“ vyzdvihuje pozitíva zmien K. Kretter.
Ďalším míľnikom v boji s plastovým odpadom na Slovensku bol začiatok roka 2018, kedy vstúpili do platnosti zmeny v odpadovom zákone. Slováci prišli o obľúbené igelitky zadarmo.
„Ministerstvo presadilo legislatívnu zmenu, ktorou sa spoplatnili bežné igelitky – ľahké plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrometrov. Od 1. januára 2018 ich predajcovia musia spoplatniť a taktiež alternatívne poskytovať iné druhy tašiek z papiera či textilu alebo tašiek určených na opakované použitie,“ hovorí Michal Lukáč.
„Spustili sme aj iniciatívu Slovensko bez igelitových tašiek, ktorá inšpiruje robiť obchodníkov kroky navyše pri obmedzovaní spotreby ľahkých plastových tašiek. Do tejto iniciatívy sa v súčasnosti pripojili viaceré maloobchodné reťazce, podporil ju i Zväz obchodu a cestovného ruchu SR. Cieľom je ísť ďalej ako len splniť zákonnú možnosť. Napríklad jeden z významných reťazcov sa v rámci iniciatívy rozhodol definitívne rozlúčiť s jednorazovými ľahkými plastovými taškami,“ dodáva Lukáč.
(zdroj: Pixabay)Tým reťazcom je Lidl. Dopad na produkciu odpadu ilustruje Martin Nagy, konateľ spoločnosti Lidl: „Vyradením najtenších igelitových tašiek do konca roka 2019 odbremení Lidl Slovenská republika životné prostredie o 125 ton plastu ročne.“
„Obchodné reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu vnímajú svoju spoločenskú zodpovednosť v oblasti životného prostredia. Preto ponúkajú zákazníkovi aj napriek vyššej cene produkty, ktoré sú alternatívou k jednorazovým plastom, ako napríklad papierové alebo kompostovateľné tašky. Každý z našich obchodníkov má takisto svoje programy zamerané na redukciu spotreby plastov,“ hovorí Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Štatistika podčiarkuje dôležitosť toho, aby príkladom išli sami predajcovia a výrobcovia, ktorí ak obmedzia podiel plastov, obmedzí sa logicky aj objem plastového odpadu.
„Spolu s našimi dodávateľmi uvažujeme, pri ktorých produktoch môžeme úplne odstrániť plastové obaly, alebo ich nahradiť inými, ekologickejšími alternatívami. Pri ovocí a zelenine ponúkame čoraz viac nebalených produktov. Napríklad pri niektorých druhoch oblečenia sme už dávnejšie úplne odstránili plastové fólie. Navyše od roku 2019 v našej sieti nebudú dostupné plastové príbory, tašky a slamky či vatové tyčinky. Všetky tieto výrobky nahradia udržateľnejšie alternatívy. Spolu tak ide o 160 ton plastov, ktoré sa nedostanú do obehu,“ hovorí Martin Nagy.
Do roku 2025 o 20% menej plastu
„Do roku 2025 má Slovensko povinnosť recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť až 60 percent. Aj preto pracujeme na systémových zmenách, ako skládkovanie znevýhodniť. Čoskoro predstavíme nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov,“ hovorí Michal Lukáč.
„Okrem už spomínaných opatrení v oblasti plastových tašiek, znižovania skládkovania či zálohovania PET fliaš, ministerstvo pracuje aj na novom Programe predchádzania vzniku odpadov pre SR na roky 2019 – 2025. V rámci programu ministerstvo plánuje podporovať aktivity na predchádzanie vzniku plastových obalov,“ dodáva.
(zdroj: Pixabay)Do aktivít boja proti plastom sa naďalej zapájajú aj jeho producenti. Napríklad reťazec Lidl si stanovil cieľ do roku 2025 obmedziť používanie plastov o najmenej 20% a zároveň 100% recyklovateľnosť plastových obalov vlastných značiek.
Aj takýmto krokom týmto krokom môžu producenti odpadu podporiť snahy o zníženie produkovaného odpadu na našom území.
Tento článok vám prináša Lidl.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
