Na Slovensku za ostatných 20 rokov vznikli stovky lokálnych iniciatív. Niektoré vznikli preto, aby dopĺňali štát, iné preto, aby ho priam nahrádzali. Všetky však majú jednu spoločnú črtu: Na ich začiatku stáli aktívni ľudia, ktorí si povedali, že niečo pre zmenu môžu urobiť aj oni.
Oslovili sme trojicu ľudí, ktorí pôsobia v neziskovom sektore, aby priblížili, ako sa dostali ku svojej práci a ako vnímajú lokálne líderstvo. Má Slovensko vôbec lídrov, ktorí majú záujem veci posúvať vpred?
Juraj Hipš: Na veciach som začal robiť, keď som sa nahneval
Jednou z najvýraznejších osobností medzi mimovládnymi organizáciami je Juraj Hipš, riaditeľ Živice. Vznikli ako bratislavská organizácia, no už vyše 13 rokov pôsobia aj na lazoch v Záježovej pri Zvolene.
"Keď sme vznikli pred 18 rokmi, naším cieľom bolo robiť kvalitnú environmentálnu výchovu. Postupne sme ale zistili, že ak chceme robiť zmenu, tak takáto výchova nestačí a musíme sa zamerať na zmenu školstva celkovo."
Postupne sa záber Živice rozširoval a teraz ho tvoria projekty ako Komenského inštitút (zameraný na vzdelávanie učiteľov), Sokratov inštitút (líderský program pre mladých), ale aj Zelená škola, kde spolupracujú so základnými školami na environmentálnej výchove.
Absolventky programu Komenského inštitút (zdroj: Facebook.com/komenskehoinstitut)"Je dôležité byť priamo v regiónoch mimo hlavného mesta a pracovať tam s učiteľmi a žiakmi. Väčšina našich realizovaných projektov sa deje práve na Záježovej."
Ak ide o líderstvo, hovorí, že väčšina ľudí nepovie, že je lídrami. Pritom ide iba o to, aby sa človek snažil spolupracovať s ľuďmi, aby sa veci v jeho okolí menili.
"Keď som začal robiť veci, bolo to z toho dôvodu, že som sa nahneval. Zistil som, že asi nestačí sedieť doma a nadávať."
Čo však vedie človeka k tomu, aby sa lídrom stal?
"Podľa mňa je komunitný líder človek ten, kto je ochotný obetovať svoj voľný čas a energiu, aby veci zmenil k lepšiemu."
Ivan Ježík: Každá komunita má veľmi šikovných ľudí
Počas práce pre nadáciu Pontis sa spojil so svojou kolegyňou Andreou Gajdošovou a v roku 2008 založili Voices. Po pár rokoch sa rozhodli celý projekt presťahovať do Trenčína a angažovať sa práve tu.
"Snažíme sa podporovať ľudí v aktívnom prístupe ku svojmu životu a k dianiu vo svojich komunitách. Snažíme sa v rozširovaní neformálneho vzdelávania a kultúrnych aktivít v meste, ktoré budú finančne dostupné širokému spektru ľudí. Zároveň však, aby to bolo niečo, čo sa neprispôsobuje masovému vkusu."
Diskusia na tému: Prečo robíme to, čo robíme (zdroj: Facebook.com/voices.sk)Hovorí, že ich zámerom je ponúkať aktivity, ktoré majú potenciál prepájať rôzne generácie a drobné komunity v meste. Takto postupne začala vznikať konferencia TEDx Trenčín, alebo Trenčín na korze, moderný mestský trh. Budovaniu líderských zručností sa podľa neho dá aj pomôcť.
"Vťahujeme čo najviac mladých ľudí z Trenčína do práce na konkrétnych projektoch a myslíme si, že tým sa rozvíjajú aj ich zručnosti budovať a viesť tímy."
Aké sú jeho skúsenosti s lokálnymi lídrami?
"Každá komunita má veľmi šikovných ľudí, ktorí sú považovaní za lídrov vo svojej oblasti. Napríklad v Nitre, Žiline, Trnave. Tam, kde mám vedomosť, myslím, že sú."
Oľga Coulton-Shaw: Nie je to o veľkých skutkoch a veľkých činoch
V spolupráci s Pavlom Hricom z Nadácie Pontis založili organizáciu Cesta von a začali sa angažovať v projekte Omama, ktorý pomáha vytvárať líderky v rómskych osadách.
"Zámerom Cesty von je pomôcť ľuďom dostať sa von zo začarovaného kruhu generačnej chudoby. Robíme to tak, že vedieme štyri rómske ženy v rómskych komunitách na východnom Slovensku. Tie pracujú priamo v domácnostiach iných rómskych žien a robia ranú starostlivosť. Rozvíjajú kognitívne zručnosti a jemnú motoriku detí z málopodnetného prostredia."
Zamestnávajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré pomáhajú deťom v kľúčovom období od narodenia do troch rokov. Deti, ktorým sa takto venujú dokážu získať lepší štart do života. Aká bola ich motivácia začať?
"Nikto tento problém systematicky nerieši. O ranej starostlivosti sa vie, že je to kľúčové obdobie. Keď je zanedbané, deti ho nedobehnú. S deťmi vo vylúčených komunitách sa síce pracuje, ale až na škole, respektíve v rámci predškolskej prípravy. Výskumy však ukazujú, že už je to neskoro."
(zdroj: Facebook.com/cestavon.sk)Príkladov lokálnych lídrov je podľa nej veľa. Ako príklad uvádza Moniku Podolinskú, učiteľku v obci Muránska Dlhá Lúka (okres Revúca), ktorá za svoju prácu pri zbližovaní rómskej komunity s majoritou dostala ocenenie Biela vrana. Kto sú podľa nej lokálni lídri?
"Sú to ľudia, ktorí si nevyberajú témy, ktoré sú jednoduché a nedostanú takú podporu z hora. Riešia problém z dola, zapájajú ľudí v najbližšej komunite a robia na tom, aby s problémom, ako je napríklad extrémna chudoba, niečo urobili."
Podľa nej ide o niekoho, kto nemá rešpekt na základe statusu, ale na základe výsledkov.
"Poznám viacero takých ľudí. Nie je to o veľkých skutkoch a veľkých činoch. Nie sú to ľudia, ktorí sú mediálne známi. Je to práve o tom, ako sa človek angažuje vo svojom najbližšom okolí. Je to aj o vôli ísť nad rámec vlastného komfortu. Niečoho sa vzdať a dať sa dokopy s ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaký záujem," hovorí.
Ak poznáte lokálnych lídrov, ktorí sú príkladom a inšpirujú ľudí okolo seba, dajte im vedieť, že Nadácia Slovenskej Sporiteľne môže ich prácu podporiť až 8000 eurami. Majú ešte mesiac na to, aby sa prihlásili do grantového programu, v ktorom SLSP rozdelí až štvrť milióna eur. Viac informácií sa dozviete na na mamnato.sk/grant.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Peter Nagy pre Slovenskú sporiteľňu
