SME

Moderná krajina potrebuje ľudí, ktorí majú odvahu posúvať ju vpred

Niektorí sa venujú vzdelávaniu budúcich generácií, ďaľší starostlivosti o životné prostredie, či vo svojich obciach prinášajú pokrokové projekty. Stovky Slovákov denne pracujú na vízii modernejšieho Slovenska. Tieto príbehy vám prinášame.

V jednom sme lepší ako roboty. A navždy budeme

Novinár Frank Swain dokáže počuť wi-fi signál. Keď sa prechádza Londýnom, môže sa podľa cvakajúcich wi-fi v uliciach aj orientovať. Ako 30-ročný totiž začal strácať sluch a lekári mu oznámili, že proces je nenávratný. Strávil príliš veľa nocí v kluboch s hlasnou hudbou spolu s genetikou sa mu stali osudnými. Odvtedy má v ušiach digitálne načúvadlá.

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo. Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

„Počujem spievať vtáky, hrať sa deti na ihriskách, jazdiť autá ulicami a do toho mi z okolitých domov presakuje wi-fi signál,“ opísal svoju superschopnosť pre časopis New Scientist.

Digitálne načúvadlá sa od ich jednoduchších predchodcov líšia ako elektromobil od konského povozu. Vďaka výkonným procesorom sa dokážu prispôsobiť prostrediu, v ktorom sa ich majiteľ práve nachádza, reagujú na hlasitosť okolia a čistia zvuk od ruchov. Taktiež umožňujú využívať smartfón ako mikrofón, prehrávať hudbu a cez bluetooth prenášať zvuk z opačnej strany miestnosti.

Novinár Frank Swain si s príchodom digitálnej pomôcky uvedomil, že niečo sa navždy končí. Zvuk už počuje len sprostredkovane podľa toho, ako ho počítač prispôsobí jeho potrebám. Počas prechádzky londýnskymi ulicami k nemu dolieha vzdialený wi-fi signál len ako slabé cvakanie, no len čo signál zosilnie, cvakanie sa zmení na zacyklenú melódiu.

„V podstate počúvam to, čo si počítač myslí, že potrebujem počuť. Začalo ma preto zaujímať, ako ďaleko sa dá v tomto editovaní reality zájsť. Keď už musím tráviť život v interpretovanej verzii sveta, čo k nej ešte môžem pridať?“ zamýšľal sa.

Sme veľmi moderná krajina, avšak ďaleko viac v technickej oblasti. Spôsobilo to priepasť medzi technickou a kultúrnou modernosťou a je možné, že tento rozdiel nikdy nezotrieme.

Michal Vašečka, sociológ

Digitálne načúvadlá sú len malou ochutnávkou toho, čo nás podľa viacerých svetových vedcov čaká v najbližších rokoch. Prevratné objavy a prvé dotyky so sci-fi svetom sa však neodohrávajú len v zahraničí. Budúcnosť sa varí aj na Slovensku.

V Košiciach vyrábajú na 3D tlačiarni náhrady akejkoľvek ľudskej kosti, v Bratislave zas vyvíjajú algoritmus, ktorý sa bude učiť ako človek. Na východe Slovenska vzniká Skype budúcnosti, cez ktorý budete môcť prostredníctvom rozšírenej reality počas videohovoru vidieť druhú osobu tak, ako by sa práve nachádzala pred vami.

So svetom sa evidentne niečo deje a rýchlosť zmien naznačuje, že sa nachádzame v jednom z mimoriadnych okamihov vývoja ľudskej civilizácie. Po kalifornských diaľniciach premávajú autá bez vodiča, biohekeri vyvinuli rastlinu, ktorá v noci svieti ako lampa a hendikepovaný človek bez nohy dokáže vyhrávať nad zdravými atlétmi. V očiach skeptikov sú tieto príklady predzvesťou katastrofy, optimisti to naopak vnímajú ako možnosť prekročiť obmedzenia vlastného tela a posunúť tak naše limity.

Tento článok prináša odpovede na otázky, čo to znamená byť moderný a nakoľko moderné je Slovensko v súčasnosti.

Kríza v meteorológii

Je šesť hodín ráno a Michal Weis akurát dospal. Zazvoní mu budík, otvorí oči a capne po telefóne. Takto začína každý deň. Po rozozvučaní budíka ihneď vstane a odíde do kúpeľne poumývať sa. Potom záchod, kuchyňa, káva a odísť.

Michal Weis bol jedným z prvých zamestnancov Esetu a spolu s vlastným tímom vyvinuli prelomovú verziu antivírusového programu. Potom sa v druhej polovici 90. rokov rozhodol ísť vlastnou cestou a založil spoločnosť IBL Software Engineering.

Začali vyvíjať meteorologický softvér, s ktorým sa prvých šesť rokov presadzovali len ťažko, no dnes patrí medzi svetovú špičku. Pracuje s ním britské letectvo a námorníctvo, austrálska vláda, veliteľstvo NATO aj vzdušné sily USA. Používajú ho najprestížnejšie meteorologické ústavy a viaceré letiská a letecké spoločnosti.

Michal Weis zaň minulý rok získal ocenenie EY Podnikateľ roka 2017 a s IBL dosiahli v meteorológii rovnako silné postavenie ako Eset v počítačovej bezpečnosti. Pritom na začiatku mal len naivný mládežnícky sen - niečo tu po sebe zanechať.

„Pri zakladaní firmy sme jednak boli naivní, no dôležitejšie je, že som chcel svojou prácou pomôcť ľuďom na celom svete. Rozsah projektu sme si vtedy ešte neuvedomovali, ale túžil som urobiť niečo veľké. V podstate mi bolo jedno čo. Programátori jednoducho musia byť patologickí optimisti, pretože keby neboli, nikdy by nič neurobili a sami seba by zdeptali, že sa to nedá,“ spomína na začiatky Weis.

Túžba sa mu takmer úplne splnila. Vďaka predpovediam počasia sa mu nepriamo podarilo zachrániť nielen zopár účesov, ale predpoveďami na letiskách aj nejeden ľudský život a v poľnohospodárstve miliardy eur. Keď ale meteorológovia nedokážu vyhodnotiť informácie zo softvéru správne, neraz sa jeho obľúbený vtip stane skutočnosťou.

„Haló, je tam meteorológia?“ „Áno, čo potrebujete?“ „Počúvajte, to vaše polojasno už tretí deň vynášam v kýbľoch z pivnice!“ smeje sa Weis.

Lenže zlepšenie predpovedí je zatiaľ v nedohľadne. Museli by existovať lepšie systémy a výkonnejšie počítače, ktoré by dokázali pracovať s tak veľkým objemom dát, aký dnes už zbierame. Každý satelit produkuje jeden terabajt dát denne a okolo Zeme ich krúži päť. Keď sa k ním pridajú globálne modely počasia v plnom rozlíšení, vesmírne počasie aj údaje z ďalších zdrojov, veľkosť narastie na sto terabajtov za deň.

To je tak obrovské množstvo dát, že ich nie je možné ani načítať, nieto ešte preniesť. Nedajú sa stiahnuť cez internet a polhodinu zaberá len kopírovanie dát z jedného počítača do druhého, hoci sú položené vedľa seba. Krízu v meteorológii sa snažia vyriešiť veľmoci ako Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Austrália či Amerika, každému však chýba funkčný softvér. Práve na ňom IBL pracuje.

„Neexistuje počítač, ktorý by vôbec prežil to množstvo dát. Je tam celý objem atmosféry aj vesmírne počasie, čiže vplyv slnečnej aktivity na prírodu a najmä telekomunikačné systémy. Snažíme sa, aby sme to dokázali spracovať, no softvér medzičasom narástol do takej veľkosti, že už mu celému nerozumie ani jeden človek na svete. Je už taký veľký a má toľko možností, že ho dokonca celý neovládam ani ja,“ priznáva Weis.

Bratislavská spoločnosť pôvodne vyvíjala softvér pre Slovenský meteorologický ústav, prvá reálna inštalácia a použitie však prebehli až v Ománe a v Spojených arabských emirátoch. Odvtedy sa meteorologické systémy výrazne zlepšili a predpovede počasia rozhodujú takmer o všetkých oblastiach a aktivitách, ktoré na Zemi prebiehajú. Ten od IBL pomáha v letectve, námorníctve, armáde aj poľnohospodárstve.

„Máme zhruba sto zákazníkov, z ktorých sú všetci našimi priateľmi. Keď od nás niečo chcú, na dennej báze systém rozširujeme a prerábame. Tešíme sa, že máme tak silných partnerov, pretože len to je spôsob, ako vymyslieť niečo nové. Osamote nevymyslíte nič, treba mať vyzývateľov. Naše motto teda znie ‚Partner Is The Best‘, teda partner je to najlepšie,“ hovorí Weis.

Ich primárny trh je porovnateľný s počtom krajín, preto považujú ročný prírastok nových zákazníkov o päť až desať za zázrak.

„Uzavrieť kontrakt trvá priemerne šesť mesiacov až dva roky, no mali sme prípady, kedy to zabralo štyri až päť rokov, kým sme začali produkt vyvíjať,“ spomína Weis.

Potrebujeme rýchlejšie svetlo

Ak teda chceme lepšie rozumieť planéte, úspešne reagovať na náhle a nečakané zmeny počasia alebo spoľahlivejšie narábať so získanými informáciami, jedinou možnosťou je neustále napredovať. Nejde to však tak rýchlo, ako by si v IBL predstavovali.

„Kapacita technológií nás limituje možno viac, ako si ľudia dokážu predstaviť. Na bariéry narážame ostatné štyri roky. Dostali sme sa na hranicu, pri ktorej zvyknem vtipkovať, že ak chceme, aby sa informácie prenášali rýchlejšie a náš produkt bol výkonnejší, potrebujeme, aby niekto vymyslel rýchlejšie svetlo,“ vysvetľuje Weis.

Tempo vývoja výpočtovej techniky predpovedal v 60-tych rokoch minulého storočia jeden zo zakladateľov firmy Intel Gordon E. Moore, keď tvrdil, že sa každých osemnásť mesiacov zdvojnásobí výkonnosť výpočtovej techniky, alebo výpočtová technika o polovicu zlacnie.

Už je to 60 rokov, čo sa technológie každého poldruha roka vyvíjajú druhou mocninou. Dnes už môže mať obyčajný smartfón výkonnosť počítača, ktorý by pred dvadsiatimi rokmi zabral niekoľko poschodí výskumného ústavu.

Technológie sa dnes vyvíjajú takou rýchlosťou, že zmenám pomaly prestaneme rozumieť. Podľa Moorovho zákona stihneme pokrok spred desaťročia za päť rokov, potom za dva a pol roka, rok aj štvrť, sedem a pol mesiaca a necelé štyri mesiace. Príde čas, kedy sa celé desaťročie vývoja zmestí do pätnástich týždňov.

Ak teda chceme mať predstavu o tom, ako sa svet premení v nasledujúcom desaťročí, nestačí sa obzrieť o desať rokov dozadu. Musíme sa pozrieť viac než 50 rokov späť. Rozdiel medzi súčasnými technológiami a tými v roku 2028 bude zhruba rovnaký, ako medzi dneškom a technickými výstrelkami z roku 1965. Pre ilustráciu stačí uviesť tri príklady.

Ľudia s technologickým vzdelaním budú len minimálne potrební. Inovácie predbiehajú našu schopnosť reagovať na ne, preto je stále potrebnejšie kriticky myslieť a zamýšľať sa, čo nám prinášajú.

Michal Vašečka, sociológ

Košická spoločnosť Matsuko sa snaží priniesť nový spôsob komunikácie a vďaka virtuálnej realite vytvoriť počas videohovoru zážitok, akoby bola druhá osoba reálne pred vami.

Innovatrics z Bratislavy zas spravuje biometrické údaje miliardy ľudí na svete a je na čele hráčov, ktorí pripravujú novú éru rozoznávania tvárí.

Spoločnosť CEIT biomedical engineering vyrába na 3D tlačiarni kostné náhrady, ktoré sa do budúcna môžu stať základom pre prvého umelo vytvoreného človeka. Pacienti už dnes chodia po svete s novými stavcami, sánkou či lebečnou kosťou a z tlačiarne vyšiel aj rozsiahly čeľustný implantát z titánu, ktorý nahradil až 85 percent tváre.

Druhá polovica šachovnice je už tu

Moorov zákon však nesúvisí len s výpočtovou technikou. Odkedy sme sa dostali na „druhú polovicu šachovnice“, ovplyvňuje aj iné odbory. Práve na tomto príklade vysvetľuje futurológ Ray Kurzweil tempo vývoja dnešného sveta.

Keď v 6. storočí nášho letopočtu v Indii neznámy muž vymyslel šach, odišiel ho do hlavného mesta predstaviť cisárovi. Tomu sa hra natoľko páčila, že mu povedal, aby si sám navrhol odmenu. Anonym si vybral ryžu, ktorou by mohol nakŕmiť svoju rodinu. Keď sa ho pýtali, aké množstvo ryže chce, povedal im, aby na prvé políčko šachovnice položili jedno zrnko ryže, na druhé dve a na tretie štyri. Vynálezca chcel, „aby na každom ďalšom poli bolo dvakrát viac ryže ako na predošlom“.

Cisár súhlasil, lenže po 63 znásobeniach sa dostal na osemnásť triliónov zrniek. Vznikla by kopa, ktorá by prevýšila aj Mount Everest. Keď si cisár uvedomil, že ho podviedol, nechal mu sťať hlavu.

Kurzweil na tomto príbehu poznamenáva, že čísla v prvej polovici šachovnice sú síce veľké, ale stále si ich dokážeme predstaviť. Akonáhle sa dostaneme na druhú polovicu šachovnice, čísla narastú na bilióny, biliardy a trilióny a prestanú nám dávať zmysel. Digitálne technológie vstúpili na druhú polovicu šachovnice v roku 2006 a odvtedy sa začínajú diať nepredstaviteľné veci. Snaží sa ich dobehnúť celý svet, je však možné, že sa nám to nepodarí.

Príbehy ľudí, ktorí pracujú na modernejšom Slovensku

Žilinský kraj
Trenčiansky kraj
Banskobystrický kraj
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Nitriansky kraj
Prešovský kraj
Košický kraj

Moderné Slovensko nie je iba želanie, v mnohých ohľadoch je to realita. Slovensku nechýbajú ľudia s úprimným záujmom posúvať krajinu vpred. Či už ide o šéfov technologických firiem, občianskych aktivistov, alebo obyčajných aktívnych ľudí. Zámerom projektu je priniesť ich príbehy, ale aj spôsob, akým sa pozerajú na svet okolo seba. Čo ich motivuje pokračovať vo svojej práci, pri ktorej výsledky často roky neuvidia? Existuje niečo, čo ich spája?

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo. Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Chcú vytvoriť trh s informáciami

Na druhej polovici šachovnice sa nachádzajú aj viaceré slovenské firmy. Nejedna sa pozrela na svoju oblasť inak a posunula ju tak o krok ďalej. IBL Software Engineering dokonca vyvíja technológiu, ktorá zatiaľ neexistuje a ak by sa podarila, zmenila by fungovanie štátov aj trhu.

„Už dva roky ovplyvňujem rôznych ľudí, aby sa to stalo skutočnosťou. Možno to nevyjde a možno to bude tá najväčšia vec, ktorú urobíme. Chceme vybudovať ekonomiku okolo dát a vytvoriť trh s informáciami. Žijeme totiž v ére, kedy je hodnota informácií čím ďalej, tým dôležitejšia. Málokto si to uvedomuje, no kľúčom do budúcnosti bude schopnosť s tým pracovať. Dá sa to však aj zneužiť, preto na to treba myslieť hneď od začiatku,“ rozpráva Weis o najbližších rokoch.

Súhlasí s ním aj sociológ Michal Vašečka a pokračuje zamyslením, či vie moderná spoločnosť predpokladať nezamýšľané dôsledky svojho správania. Podľa neho nedokážeme každému ponúknuť titánové implantáty alebo transplantáty orgánov na to, aby sme im predĺžili život. Preto nebudú budúce nerovnosti o tom, kto v akom aute jazdí, ale či niekto zomrie, alebo bude žiť 150 rokov.

„Slovensko je veľmi moderná krajina, avšak ďaleko viac v technickej oblasti. Máme jeden z najrýchlejších internetov na svete, naša napojenosť na plyn je druhá najvyššia v Európskej únii a aj na poslednej samote na Kysuciach je vysoká miera elektrifikácie. Spôsobilo to obrovskú priepasť medzi technickou a kultúrnou modernosťou a je možné, že tento rozdiel nikdy nezotrieme. Technológie totiž napredujú strašnou rýchlosťou,“ odhaduje sociológ Michal Vašečka.

Akou mobilnou aplikáciu si želáte platiť?

Pred rokmi sa bankári zamýšľali nad tým, aká bude ich budúcnosť. Budú ešte existovať kamenné pobočky? Skončí doba kešu a budú sa používať iba karty? Ukázalo sa však, že nič z toho tak rýchlo nezanikne.

„Budúcnosťou bankovníctva nebude súboj medzi pobočkami a digitálnymi službami, ale ich spolupráca. Znamená to, že pobočky budú aj o päť rokov dôležitým miestom, kde sa budeme stretávať s klientmi,“ odhaduje generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

V niečom sa však banky zmenili a aj pobočky majú inú úlohu. Už sú viac poradenskými centrami, kde je možné diskutovať o hypotékach, investovaní či poistení. Zmenila sa aj podoba platidiel, veď len za dva mesiace od spustenia služby Google Pay ju v Slovenskej sporiteľni použilo 10-tisíc používateľov.

„Hmotné platidlá tak skoro svoj význam nestratia. Ich podiel na celkových platbách však bude postupne klesať, predovšetkým na úkor mobilných platieb,“ dodáva Krutil.

Ukážkovou je v prípade mobilných platieb Čína, kde sa peňaženky stali prežitkom. Fenoménom sú platby mobilnými aplikáciami. V roku 2016 dosiahli mobilné platby v Číne 5 a pol miliardy dolárov, uvádza konzultačná firma iResearch. V USA to bolo iba niečo cez 100 miliónov dolárov.

Možnosť platby mobilom s aplikáciami WeChat alebo Alipay sa rozrástol do všetkých oblastí. Napríklad, keď príde v reštaurácii k plateniu, čašník sa spýta, cez ktorú aplikáciu chcete platiť, až následne spomenie hotovosť. Dokonca aj pouliční umelci majú namiesto klobúkov pred sebou QR kódy.

„Stal sa z toho východiskový spôsob života,“ povedal výskumník analytickej spoločnosti IDC Shiv Putcha.

Na Slovensku je podľa Združenia pre bankové karty v obehu približne 5,2 milióna kariet, z čoho je väčšina bezkontaktných. V roku 2008 bola priemerná suma nákupu zaplateného kartou 45 eur, v súčasnosti je to zhruba o 20 eur menej.

„K nárastu platenia kartami prispelo najmä to, že až 92 percent kariet vydaných na Slovensku je bezkontaktných. Vďaka tomu, že je možné kartou platiť bezkontaktne, a teda aj bezpečne a rýchlo, si ľudia zvykli platiť menšie sumy a zároveň platia kartami oveľa častejšie,“ vyhlásila Marcela Králová, podpredsedníčka Združenia pre bankové karty.

Postupne sa však aj platobné karty stávajú zastaranými, ako sa to stalo v Číne. Slovenská sporiteľňa ako vôbec prvá a zatiaľ jediná z veľkých bánk spustila platenie cez Google Pay, kedy stačí priložiť mobil k terminálu a je zaplatené.

„Okrem mobilných platieb veľmi intenzívne pracujeme aj na digitálnej hypotéke, vďaka ktorej si ju budú môcť ľudia vybaviť takmer výlučne online. Stačiť im bude jediná návšteva pobočky,“ prezrádza Peter Krutil.

Krutil dopĺňa, že okrem digitálnej hypotéky ponúkajú aj elektronické bankovníctvo Business24 špeciálne vyvinuté pre firmy. Hlavnými výhodami novej služby je intuitívne ovládanie a online prístup k peniazom firmy. Výhodou je tiež automatické rozoznávanie SEPA platieb.

Ako poraziť počítače

Slovensko sa za 28 rokov výrazne zmodernizovalo a posunulo vpred, vidieť to už len pri posudzovaní vybavenosti domácností. Štatistici museli zmeniť viaceré kategórie dotazníkov, pretože dnes nie je možné posúdiť mieru chudoby cez kritériá, ktoré boli pred dvadsiatimi rokmi bežné. Už sa nestačí pýtať, či má domácnosť automatickú práčku alebo televízor. Treba zistiť omnoho viac.

Výrazne sa zmenili aj odporúčania, čo by mali študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu. Ešte nedávno sa dalo predpokladať, čo bude v kurze o desať rokov, teraz sa svet mení každým žmurknutím.

Po tom, ako v roku 1997 prehral svetový šampión v šachu Garri Kasparov proti počítaču Deep Blue od IBM, technológie dali jasne najavo, že s nimi treba počítať. Keď sa neskôr pýtali holandského šachového majstra Jana Heina Donnera, ako by sa pripravil na súboj s počítačom, odpovedal: „Priniesol by som si kladivo.“

Lenže jeho pohľad nebol správny. Ukázalo sa, že akonáhle začnú ľudia namiesto súperenia s počítačmi spolupracovať, dokážu nad technológiami vyhrávať. Už len v prípade šachu pristupujú ľudia a počítače k rovnakým úlohám odlišne, a tak dokážu zmiešané tímy ľudských a strojových hráčov víťaziť aj nad tými najsilnejšími počítačmi.

Existuje však jedna vec, ktorá je vlastná len človeku a počítačom chýba. Predstavivosť. Síce vznikol softvér, ktorý vie písať anglické verše, skutočnú báseň však vytvoriť nedokáže.

V inovatívnych myšlienkach teda majú ľudia jednoznačne navrch. Novinári vycítia dobré príbehy, vedci prichádzajú s novými hypotézami, kuchári pridávajú nové jedlá do menu a inžinierom sa darí zisťovať, aké telefóny vlastne chceme. Počítače síce podporujú a urýchľujú mnoho týchto činností, ale žiadnu z nich neriadia.

Profesori a teoretickí ekonómovia z MIT Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee v knihe Druhý vek strojov odhadujú, že v budúcnosti bude veľký záujem o ľudí, ktorí budú dobrí vo vytváraní myšlienok. Znamená to, že sa zamestnávatelia pri hľadaní nových ľudí budú riadiť myšlienkou, ktorá je pripisovaná Voltairovi: „Súďte človeka podľa jeho otázok, nie podľa jeho odpovedí.“

Podľa Michala Vašečku by sme síce mali držať krok s dobou a udržiavať si digitálnu gramotnosť, no ak chceme, aby sa v budúcnosti naše deti nestratili, stále dôležitejšie budú sociálne vedy.

„Ľudia s technologickým vzdelaním budú len minimálne potrební. Inovácie dnes už predbiehajú našu schopnosť na ne reagovať, preto bude stále potrebnejšie kriticky myslieť a zamýšľať sa, čo nám technológie prinášajú. Taktiež treba myslieť na stále častejšie zmeny správania u ľudí a psychické poruchy, ktorým nebudeme rozumieť, pokiaľ nebudeme mať pomerne bohaté vedomosti zo sociálnych a psychologických vied,“ odhaduje Vašečka.

Budúcnosť školstva je o troch hlavných témach

Zvyšujúci sa náskok technológií môžeme spomaliť alebo znížiť len tým, že začneme byť moderní aj kultúrne. To znamená, že budeme rovnako dbať o svoje potreby ako sa zaujímať o potreby iných.

„Mali by sme si obnoviť dôveru medzi sebou a voči inštitúciám, snažiť sa o sociálnu súdržnosť, vzájomne sa tolerovať, neútočiť na seba a hľadať kompromisy medzi rôznymi skupinami ľudí,“ odkrýva Vašečka.

Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee odporúčajú šesť oblastí, ktoré pomôžu zmierniť rozpätie medzi človekom a technológiami. Kvalitné školstvo vďaka využívaniu technológií a vyšším mzdám pre učiteľov, podpora start-upov, lepší systém hodnotenia pre uchádzačov o zamestnanie, podpora vedcov, modernizácia infraštruktúry ako sú ulice, diaľnice či letiská a lepšie zdaňovanie.

Treba myslieť na stále častejšie psychické poruchy, ktorým nebudeme rozumieť, pokiaľ nebudeme mať vedomosti zo sociálnych a psychologických vied.

Michal Vašečka, sociológ

Na Slovensku sa Ministerstvo školstva cez Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania zameriava na tri hlavné témy.

„Rozvoj systému ďalšieho vzdelávania v rámci celoživotného vzdelávania, integráciu a inklúziu marginalizovaných rómskych komunít a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a prepojenie systému výchovy a vzdelávania s potrebami ekonomiky a trhu práce,“ reagovalo Ministerstva školstva.

Nožnice medzi technologickou a kultúrnou vyspelosťou sú na Slovensku otvorené už takmer na maximum a máme len dve možnosti. Buď ich budeme pomaly stláčať, alebo sa začnú krútiť ako vrtuľa. Odtiaľ už nebude cesty späť.

Tento článok vám prináša

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.