Nielen skvalitniť životné prostredie, ale najmä podporiť autentické občianske aktivity, to je podľa MILANA HRONCA, programového manažéra Nadácie Ekopolis cieľom programu financovaného spoločnosťou Slovnaft.
Na čo je program Zelené oázy zameraný?
Program Zelené oázy finančne podporuje zaujímavé svojpomocné zelené projekty. Prioritne je určený pre neziskové organizácie, ako napríklad občianske združenia, kluby, spolky, a vo svojej podstate je veľmi otvorený. Svoj nápad môžu predložiť dôchodcovia, športovci, poľovníci alebo ochrancovia prírody či susedia. Čo je pre nás a pre tento program veľmi dôležité, je podpora vzájomnej spolupráce na lokálnej úrovni. Či už ľudí medzi sebou, alebo s úradmi, firmami, školami, alebo rôznymi neziskovkami.
Ako tento program funguje?
Základom programu je finančná podpora vlastných originálnych a pre širokú verejnosť určených projektov pomocou jednoduchých a flexibilných grantov. Ľudia sú jedineční a v každej obci alebo meste majú vlastné potreby. Niekde chátra mestský park, inde treba pomôcť s vyčistením vodného toku, alebo s budovaním mestskej záhrady. Podporu môže získať každý, kto príde s originálnym nápadom z oblasti podpory životného prostredia. Nevyhnutnosťou však je aktívne zapojenie sa ľudí, čím väčšie, tým lepšie.
Prečo je pre vás zapojenie sa ľudí také dôležité?
Pretože zo skúseností vieme, že čím viac ľudí sa do projektu zapojí, tým skôr sa ho podarí úspešne uskutočniť a potom ho aj dlhšie využívať. Jednoducho, čo si spravíme sami, na tom nám viac záleží. Práve v takýchto prípadoch sú tie projekty najživotaschopnejšie a majú najväčšiu šancu byť úspešné.
Projekty musia byť zelené?
Pri hodnotení a výbere projektov sa snažíme byť veľmi otvorení novým nápadom. Základný predpoklad je, že projekt musí súvisieť so životným prostredím a mal by prinášať merateľnú zmenu v kvalite života cieľovej skupiny ľudí. Možností, ako to urobiť, je veľmi veľa. Od vybudovania mestských rekreačných alebo produkčných záhrad a verejných ovocných sadov, rekultivácie alebo čistenia vodných plôch a tokov, výsadby nových alejí alebo remízok. Ale podporujeme aj nové cyklotrasy, náučné a turistické chodníky a podobne. Fantázii sa medze nekladú, práve naopak.
Prečo je program Zelené oázy pre ľudí výhodný?
V prvom rade je jednoduchý. Máme veľa takzvaných prvožiadateľov, teda ľudí, ktorí nemajú žiadne alebo iba minimálne skúsenosti s písaním projektov. A napriek tomu u nás dokážu uspieť. Snažíme sa minimalizovať byrokraciu spojenú so žiadosťou a sme veľmi nápomocní aj pri tvorbe projektov u ľudí, ktorí majú záujem si nechať poradiť. Ich hlavným cieľom je, samozrejme, získať grant, ale ani nadobudnuté skúsenosti a zručnosti nie sú predovšetkým do budúcnosti zanedbateľné.
Koľko peňazí môžu ľudia takto získať na svoje projekty?
Jeden projekt môže byť podporený sumou najviac päťtisíc eur. Vieme podporiť aj projekty s vyšším celkovým rozpočtom, ale prostriedky nad spomínaný limit musia pochádzať buď z vlastných, alebo iných mimograntových zdrojov.
A aká je minimálna spoluúčasť?
Pri projektoch vyžadujeme spoluúčasť na úrovni dvadsiatich percent celkového rozpočtu. Žiadatelia však nemusia projekt spolufinancovať iba peniazmi. Spoluúčasť je možná aj formou materiálu alebo služieb. Napríklad, ak má niekto traktor a pomôže s odvozom materiálu alebo niekto iný poskytne drevo, tehly, zeminu a podobne, tak toto všetko sa dá naceniť a považujeme to za spoluúčasť. Výnimku tvorí iba ľudská práca, ktorá je pre takéto projekty kľúčová, dobrovoľné zapojenie ľudí by podľa nás malo byť vyjadrením ich vôle zmeniť veci k lepšiemu.
Býva spoluúčasť problémom?
Menším ako v minulosti. Na jednej strane je vidieť, že ekonomike sa darí a aj v menších mestách a na vidieku sa už nájdu takí, ktorí si môžu dovoliť finančne podporiť dobrú vec. Hlavne, ak vidia, že sa do projektu zapojí viac ľudí v ich okolí a že vďaka prispeniu môžu získať aj väčší grant. A často sa zapojením viacerých ľudí z komunity podarí vyzbierať napríklad materiál potrebný na úspešné ukončenie projektu. A to už považujeme za spolufinancovanie. Druhá vec je podľa mňa ešte dôležitejšia ako ekonomická stránka. Zdá sa, ako keby sa nám podarilo za posledných dvadsať až dvadsaťpäť rokov občiansky dozrieť, ľudia sa vo všeobecnosti viac zaujímajú nielen o to svoje, ale aj o veci verejné, sú ochotnejší nielen pomáhať, ale aj prispievať.
Akou sumou Slovnaft podporuje program Zelené oázy?
Spoločnosť Slovnaft tento program podporuje už dvanásť rokov. Za ten čas sme prostredníctvom 279 grantov rozdelili temer 700-tisíc eur. V tomto roku sme vďaka tejto podpore rozdelili medzi 31 projektov 68 600 eur. Nadácia Ekopolis program manažuje obsahovo aj administratívne.
Kto rozhodne o tom, ktorý projekt uspeje?
Vyhodnotenie projektov je z nášho pohľadu jednou z najnáročnejších, ale zároveň aj najdôležitejších vecí. Hlavne ak máte veľa dobrých projektov, je to veľmi ťažké. Aby sme boli maximálne objektívni, máme vytvorenú hodnotiacu komisiu, kde sú odborníci z viacerých oblastí. Tí projekty vyhodnocujú z viacerých pohľadov a potom ich bodujú.
Na základe čoho sa rozhodujú?
Aby sme zbytočne nezaťažovali ľudí, vyhodnocujeme žiadosti dvojkolovo. V prvom kole ľudia napíšu iba veľmi jednoduchú predbežnú žiadosť so základným opisom projektu. Potom vyberieme tie projekty, kde vidíme nejaký potenciál. A tie potom žiadatelia rozpracujú podrobnejšie. Vrátane rozpočtov, nákresov či fotodokumentácie. Takto vypracované projekty podrobne hodnotí komisia, ktorá zohľadňuje nielen cieľ projektu a mieru zapojenia ľudí, ale aj originalitu alebo celkový prínos pre životné prostredie.
Čo si máme predstaviť pod kritériom originality?
Bolo také obdobie, ktoré sme nazývali doba altánková, keď sme mali veľmi veľa žiadostí od škôl na vybudovanie altánkov. V tom čase bolo veľmi ťažké získať od nás na tento účel grant, ale boli školy, ktoré si to dokázali obhájiť a grant sme im udelili. Ak dnes niekto príde s originálnym nápadom, ktorý má zmysel, tak má vždy väčšiu šancu uspieť, ako keď niekto iba kopíruje iných. Obzvlášť, ak ten nápad môže inšpirovať aj iných v podobnej situácii.
Pamätáte si na takéto výnimočné projekty?
Samozrejme. Bolo ich veľa a mnohé z nich spoľahlivo fungujú dodnes. Dobre si pamätám na projekt z Trstenej pri Hornáde, kde dobrovoľníci revitalizovali slepé rameno Hornádu, vďaka čomu sa zásadným spôsobom zlepšila biodiverzita v ramene a jeho okolí. Ale spomínam si aj na krásny projekt revitalizácie Kollárovej záhrady v Banskej Štiavnici, ktorá je dodnes prístupná verejnosti. Veľmi dobre dopadla aj podpora karanténnej stanice pre divo žijúce živočíchy v Zázrivej, kde ich nielen zachraňujú a ak treba aj liečia, ale im aj pomáhajú pri návrate späť do divočiny. A toto celé navyše robia tak, že do tohto procesu zaťahujú verejnosť a robí sa tam veľký kus osvetovej a vzdelávacej roboty.
Ako sa menia projekty za tie roky, čo program funguje?
To je veľmi zaujímavé sledovať. Postupom času si ľudia čoraz viac uvedomujú dôležitosť životného prostredia vo svojom okolí, ale napríklad aj zmenu klímy. Kým v minulosti sa viac čistili potoky alebo vysádzali stromy popri jarkoch, v poslednom čase sú to viac projekty v mestách, mestské záhrady alebo sady, prípadne projekty na zadržiavanie vody v krajine alebo ochladzovanie miest.
Koľko projektov nakoniec podporíte?
Väčšinou ich musíme odmietnuť zhruba 85 percent. Z nich je časť takých, ktoré sú nekvalitné a tými sa už ďalej nezaoberáme. Máme však aj projekty, ktoré sú dobré, ale skrátka sa nezmestili do finančných limitov.
Bude význam podobných grantových programov rásť?
Som presvedčený, že áno. Ľudia si už viac strážia svoje okolie a čoraz častejšie sa neboja ozvať a povedať, ako by chceli veci zmeniť. Navyše majú aj chuť k tomu prispieť. V konečnom dôsledku to povedie k tomu, aby sa robili také zmeny, ktoré sú v prospech ľudí a ktoré si oni sami vymyslia a aj presadia. To je podľa mňa budúcnosť.
