SME

Kritika KOSIT-u nemá žiadne ľudské ani ekonomické rácio

V akom stave je v súčasnosti odpadové hospodárstvo v Košiciach v porovnaní s ostatnými mestami na Slovensku?

Kritika KOSIT-u nemá žiadne ľudské ani ekonomické rácio. Je to čistá politika.

V akom stave je v súčasnosti odpadové hospodárstvo v Košiciach v porovnaní s ostatnými mestami na Slovensku?

Veľmi otvorene: Košice sú v tejto oblasti absolútna slovenská špička. Takmer 40 % odpadu sa triedi. Pritom do toho ani nerátam druhotné suroviny ako papier či železo, ktoré sa v meste vykupujú a samozrejme biozložka, ktorá sa kompostuje vďaka kompostérom, ktoré sme začali dodávať do rodinných domov minulý rok v spolupráci s mestom. Skládkujeme minimum odpadu, pretože takmer všetko ostatné premieňame na elektrickú energiu a teplo do košických domácností. V porovnaní s inými slovenskými krajskými mestami, ktoré zďaleka nenapĺňajú tieto parametre triedenia, hrajú Košice prím.

Čo nás čaká v oblasti odpadov v najbližších rokoch?

Slovensko musí do roku 2035 zatvoriť takmer všetky skládky. Skládkovať sa bude iba 10 % z celkového objemu a budeme mať ako krajina vážny problém čo s 90 % odpadu? Triediť a recyklovať všetky materiály jednoducho technologicky zatiaľ nejde. Napríklad Rakúsko je veľmi ekologicky vyspelá krajina, ale zasekla sa pod 60 % triedenia. Majú však high-tech spaľovne podobne ako Košice. Takže z tohto pohľadu máme v porovnaní s ostatnými slovenskými mestami (okrem Bratislavy, ktorá má vlastnú spaľovňu) náskok niekoľkých svetelných rokov. Navyše sme technologicky a personálne vynikajúco pripravení aj v oblasti zvážania odpadu.

V tomto kontexte je prekvapujúce, že v posledných dňoch sa do Kositu kvôli triedenému zberu na sociálnych sieťach pustili traja poslanci mestského zastupiteľstva.

Pre nás to nie je prekvapujúce. Dokonca by sme vedeli zostaviť presný harmonogram - dva roky pred komunálnymi voľbami a dva roky po voľbách - kedy sa KOSIT stáva pravidelnou politickou témou.

Prečo?

Pretože je jednoduchšie nafotiť toaletnú misu pri kontajneri a tvrdiť, že triedený zber nefunguje, ako vymyslieť jeho systémové zlepšenie. Prináša to lacné politické body, ale aj emócie. Našťastie, tí všímavejší Košičania vidia, že Kosiťáci sú veľkí poctivci a okrem toho, že si plnia svoje zmluvné záväzky, a aj v rámci Zelenej hliadky reagujú na každý podnet takmer okamžite. Stačí sa pozrieť na náš Facebook (Za čistejšie Košice), naša komunikácia s verejnosťou je promptná a efektívna. Navyše každoročným jarným upratovaním, ktoré hradíme aj z vlastného vrecka vyjadrujeme aj to, že máme k tomuto mestu silný vzťah a nejde iba o biznis.

Faktom je, že občas „toaletnú misu“ a iný neporiadok okolo kontajnerov obyvatelia vnímajú.

Áno, pretože občas je niekto lenivý tú misu naložiť do auta a odviezť ju do jedného z 5 zberných dvorov, ktoré KOSIT prevádzkuje a zadarmo odovzdať.

Kto teda rieši preplnené kontajnery na triedený odpad?

Magistrát mesta Košice zmluvou so spoločnosťou NATUR-PACK. Tá definuje koľko kontajnerov má byť v ktorej lokalite a koľkokrát do mesiaca ich treba podľa harmonogramu vyprázdniť.

Našou úlohou je vyprázdniť kontajner podľa stanoveného harmonogramu, ktorý stanovilo mesto a NATUR-PACK zmluvou. Pokiaľ si túto službu objedná raz do týždňa, tak tam naše auto nemôže chodiť trikrát do týždňa, pretože ju nemá kto zaplatiť. Je to ako keby ste prišli natankovať na čerpaciu stanicu a vyčítali jej zamestnancom, že kým ste pili kávu, nikto vám auto neumyl a neprezul pneumatiky.

Prečo vás teda kritizujú?

Prináša to politické body miestnym politikom. Nemá to žiadne ľudské ani ekonomické rácio, je to čistá politika.

Ako poslanci MZ na to majú právo.

Dokonca si myslím, že vecne, bez manipulácie verejnej mienky je to ich povinnosť. V jednej veci sa s nimi dokonca zhodujeme: myslíme si, že mesto by malo prehodnotiť umiestnenia niektorých kontajnerov, pretože je k nim ťažký prístup kvôli zaparkovaným autám a určite by sa malo zamyslieť nad zahustením frekvencie ich vyprázdňovania. Tieto podnety mestu už dávame roky, snáď sa to pohne s novým vedením. Myslíme si, že súčasťou systémového riešenia je napr. aj sledovanie množstva vyprodukovaného odpadu. Podľa štatistík s ekonomickým rastom krajiny totiž exponenciálne rastie aj množstvo odpadu.

Koľko odpadu vyprodukuje Košičanka/Košičan za 1 rok?

V tomto mierne prekračujeme celoslovenský priemer 348 kg na hlavu a každým rokom sa objem odpadu v Košiciach zvyšuje.

Hovoríte, že mesto by sa malo zamyslieť nad zahustením frekvencie vyprázdňovania kontajnerov. Aká by teda bola ideálna frekvencia? Dá sa vôbec urobiť optimálny harmonogram?

Frekvencia sa dá nastaviť rôzne. Treba povedať, že každá lokalita v Košiciach má iné optimum. Dnes však už viem povedať, že napríklad pri 1 100-litrových kontajneroch na zmesový komunálny odpad pracujeme so siedmimi typmi frekvencií. Najčastejšia z nich je frekvencia trikrát za týždeň. Výrazne je potrebné zvýšiť napríklad frekvenciu vývozu veľkokapacitných kontajnerov.

Má KOSIT aj riešenie na to, ako zabrániť neporiadku okolo kontajnerov?

Uzamykať nádoby do klietok, alebo ich zakopávať pod zem situáciu s neporiadkom úplne nevyrieši. Pozrite si fotky na sociálnych sieťach. Stará posteľ pohodená pri nových polopodzemných kontajneroch na Triede SNP hovorí za všetko. Riešením je v prvom rade zapojiť do témy mestskú políciu a venovať sa tomu, aby boli vinníci odhalení a poučení. To je úloha mesta. Ďalším opatrením je prevencia pred takzvanou „odpadkovou turistikou“ a to nielen reštrikciami, ale aj otvorenou personálnou politikou zo strany zamestnávateľov. Pre ilustráciu, aj v našej spoločnosti pracujú zamestnanci, ktorí pochádzajú z nižších sociálnych vrstiev a bývajú napríklad aj na Luniku IX.

Zapojiť mestskú políciu a venovať sa tomu, aby boli vinníci odhalení a poučení. Stačí len poučiť? Neboli by účinnejšie radikálnejšie opatrenia? Ako je to v zahraničí? Je tam ekologické povedomie také silné, že si ľudia, prosto, nedovolia pohodiť toaletu či posteľ ku kontajneru?

Určite boli, ale rozhodnutie prenechám kompetentným. Jeden môj známy zo Švajčiarska mi hovoril, že sociálny status človeka, ktorý netriedi odpad a robí neporiadok je u nich na úrovni zlodeja.

Ako je to s frekvenciou vývozu triedeného odpadu? Pomôže jej zvýšenie zabezpečiť poriadok okolo kontajnerov?

Určite to pomôže, ale musí mesto prijať aj opatrenie vo vzťahu k mestskej polícii, ktoré som spomínal. Politici kričia, že máme zvýšiť počet nádob, alebo ich častejšie vyvážať. U nás kopú do otvorených dverí. Ak chce niekto viac nádob, alebo častejšie vývozy, musí sa obrátiť na magistrát. KOSIT o tomto bohužiaľ nerozhoduje.

Pomôže aj viac kontajnerov?

Myslím si, že nepomôže, pretože už sa do existujúcich stanovísk ani nezmestia. Pribudli obyvatelia mesta, zvýšila sa produkcia odpadu. Pribudlo však aj výrazne viac áut. Ich počet sa za desať rokov znásobil. Všetky tie autá musia niekde parkovať a to okrem častejších vývozov a hliadkovaním mestskej polície je ďalší z faktorov, ktorý ovplyvňuje celkový stav. K mnohým kontajnerom sa musíme vracať aj niekoľkokrát týždenne, kým sa nám k nim podarí dostať.

Ktoré sú najproblematickejšie lokality Košíc, kde sa s týmto problémom vaše vozidlá najintenzívnejšie stretávajú?

Každá časť Košíc má svoje špecifiká. A s pribúdajúcimi autami je to každý rok horšie. Mimoriadne náročné je to pre našich vodičov napríklad na Furči, Ťahanovciach, Starom Meste alebo na Terase.

Vie o tomto probléme mesto? Snaží sa mesto podľa vás problém vyriešiť?

Nejaké náznaky pred voľbami boli. Aktivisti spisovali petície za polopodzemné a podzemné kontajnery a my sme sa snažili robiť na vlastné náklady pilotné projekty, aby sme mestu ukázali, že to ide. Keďže sa v kapitole odpad mestského rozpočtu na budúci rok nič dramatické neudialo, myslím, že opäť sa dopredu neposunieme. Tí, ktorí doteraz kričali, že je to zlé a treba systém zmodernizovať zrejme zistili, že to stojí peniaze a sme znova na začiatku.

Čo by malo teda mesto urobiť?

V prvom rade začať pracovať na dlhodobej koncepcii. Podľa našich odhadov by systém nových alokácií moderných stanovísk s prepracovanejším harmonogramom zvozov mohol stáť okolo 10 mil. EUR. To je investícia do budúcnosti, ktorej sa Košice nevyhnú, pretože bez nej pri hustote parkovania a pribúdania odpadu nepomôže ani Superman so Spidermanom.

Pomohli by napríklad podzemné alebo polopodzemné kontajnery?

V určitej miere áno. Ale nevyriešia problém neporiadku. Tento typ nádob by mal znížiť počet kontajnerových stanovíšť, pretože riešia väčší objem odpadu a na dostupnejších miestach. V každom scenári sa však musia Košičania rozlúčiť s tým, že budú mať kontajner doslova hneď pod nosom. Buď sa bude pri vchode do bytovky parkovať, alebo tam budú smetné nádoby. Nedávno som diskutoval s kolegom zo Švédska. Škandinávci sú úplné špičky na triedenie odpadu. Hrdo mi oznámil, že u nich je už donášková vzdialenosť k nádobe menej ako 300 metrov! Nechcel mi veriť, že u nás to je cca 50 m.

Triedený zber financuje v našom meste spoločnosť NATUR-PACK, nepriniesla by iná OZV nejaký progres?

Mesto a KOSIT spolupracujú s NATUR-PACK takmer 10 rokov. NATUR-PACK je jedna z najväčších spoločností tohto druhu na slovenskom trhu a okrem Košíc financuje triedený zber aj v Bratislave, Žiline či Prešove. Podľa mňa robí NATUR-PACK pre Košice viac než mu ukladá zákon a robí to naozaj dobre. Ak niekto uvažuje nad výmenou najlepšieho koňa na čele pelotónu v polovici dostihov, tak je buď blázon, alebo dostih nechce vôbec dobehnúť.

Ako po niekoľkých mesiacoch hodnotíte pilotný projekt podzemných kontajnerov?

Z hľadiska funkčnosti sú podzemné kontajnery porovnateľné s nadzemnými. Samozrejme, že sú estetickejšie, tzn. že lepšie architektonicky dotvárajú sídliskovú scenériu. Ich jednoznačnou nevýhodou je neporovnateľne vyššia obstarávacia cena oproti klasickým stojiskám s kontajnermi a vyššie náklady spojené s manipuláciou a odvozom.

Ja by som sa ešte opýtala o aktuálnej správe NKU k efektivite triedeného odpadu, kde sú popísané nedostatky zo strany samospráv. Aj keď Košice v správe nie sú, ale Kosit aj nedávno zverejnil fotografie „triedeného“ odpadu, ktorý vôbec nebol vytriedený...

V KOSITE sa nemôže stať, že triedený odpad úmyselne skončí v zmesovom odpade!!! Jedine v takom prípade, ak niekto vhodí do triedeného odpadu zmesový komunálny odpad, ktorým ho kontaminuje. Rozmočené alebo olejové kartóny sa ďalej nedajú použiť na spracovanie a výrobca ich neprevezme. Zmesového komunálneho odpadu sa nachádza v triedenom zbere veľké množstvo, hlavne v nádobách určených na sklo, ale aj plasty. Laici si napríklad myslia, že plasty sú vhodným palivom pre našu spaľovňu a preto triedený zber „tajne“ zvážame ako zmesový komunálny odpad. To je absolútny omyl. Plasty, práve naopak, prevádzke kotlov výrazne škodia.

Ale ako vníma spoločnosť Kosit trend triedenia odpadu v Košiciach? Teda, akí sme v tomto Košičania?

A kde vidí Kosit medzery v triedení odpadu u ľudí ale najmä u seba (viac zberných kontajnerov na triedenie napr. vo viacerých lokalitách)?

Ako som spomínal, Košice sú v triedení v rámci Slovenska TOP. Takmer 40 % odpadu materiálovo zhodnocujeme, čím sme sa dostali cca na 80 % priemeru EÚ. Ak vezmete do úvahy, že na Slovensku sú mestá a obce, ktoré triedia 15 % všetkého odpadu, tak to je naozaj dobrá bilancia pre naše mesto. Naším zámerom je triediť 60 % všetkého odpadu do roku 2035. Toto je veľmi náročný, ale nie nesplniteľný cieľ. Ako sa k tomu prepracovať? Košičania musia triediť vo väčších objemoch a hlavne nemiešať triedený odpad v jednotlivých kontajneroch so zmesovým, pretože ho potom znehodnocujú. Viac zberných kontajnerov nie je riešenie - riešením je optimalizovať frekvenciu ich vývozu v jednotlivých lokalitách, a v niektorých prípadoch uvažovať aj nad zmenou stanovísk, kvôli zlému prís-tupu, najmä pre zaparkované autá, ktoré blokujú prístup ku kontajnerom.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 765
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 834
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 034
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 682
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 144
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pláže biele a jemné ako múka a miesta, kde sa mieša vôňa mora s arómou miestnych plodov.


INZERCIA 6 h

Objavte ako Nesto dokáže meniť susedov na silné priateľstvá.


INZERCIA 19 h

Obľubujú ho cyklisti, bežci, romantici aj fanúšikovia histórie. Cyklomost slobody je plný zaujímavostí a stojí za rodinný výlet.


27. mar
SkryťZatvoriť reklamu