Každý zrejme pozná meno prvého slovenského kozmonauta, no málokto vie, že ku hviezdam „vyletel“ aj jeden z našich významných historických dejateľov, Jozef Miloslav Hurban. Niekde nad našimi hlavami v Slnečnej sústave je totiž planétka, ktorá nesie jeho meno – 3730 Hurban. Objavil a pomenoval ju astronóm Milan Antal, ktorý chcel takýmto spôsobom vzdať hold jednému z hrdinov slovenského národného hnutia.
(zdroj: Adobe Stock)
Pocta významnému Slovákovi
Milan Antal bol Slovák, ktorý rád hľadel ku hviezdam. Za svoju kariéru astronóma totiž objavil viac ako 70 planétok, teda malých telies, obiehajúcich okolo slnka alebo inej hviezdy. Väčšinu z nich však rýchlo stratil z dohľadu, preto sa mu pripisuje nález len 17-tich z nich. Svoje objavy s obľubou pomenúval podľa rôznych známych slovenských dejateľov. Medzi nich patrí aj spisovateľ, novinár, politik a prvý predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban. Takto sa astronóm rozhodol vzdať poctu jednej z najvýznamnejších osobností našej histórie.
Planétka 3730 Hurban toto slávne meno nesie už 36 rokov. Objavená bola 4. decembra 1983, v maďarskom observatóriu Piszkéstető. Do prvej polovice toho roku bola už 37. objavenou planétkou. Hurban 3730 sa pohybuje na juhovýchode súhvezdia Povozník, v čase nálezu tohto vesmírneho telesa však bolo súhvezdie známe ako Voziar.
(zdroj: Adobe Stock)Hurbanova planétka je od nás vzdialená 480 miliónov kilometrov a rovnako, ako Zem, obieha okolo Slnka. No zatiaľ, čo Zem túto dráhu stihne za 365 dní, planétke nášho významného spisovateľa to trvá oveľa, oveľa dlhšie – až 1 646 dní. V prepočte na náš čas by sa teda jeden rok na planétke Hurban rovnal 4,5 roku na Zemi. Ak by navyše vesmírne teleso malo nejakých obyvateľov, nebolo by tam priveľa miesta na život. Jej povrch meria iba 18 kilometrov.
(zdroj: Adobe Stock)Hurban však nie je jediná významná historická osobnosť slovenského národného hnutia, ktorá má svoje vesmírne teleso. Vo vesmíre „lieta“ aj planétka 3393 Štúr. Objavil ju Milan Antal, rovnako, ako tú Hurbanovu.
Od písacieho stola ku kozmickej sláve
O tom, že si Jozef Miloslav Hurban svoju planétku skutočne zaslúži, nie je pochýb. No ako sa dostal od neznámeho literáta k osobnosti, po ktorej pomenovali vesmírne teleso? Mnohí ľudia Hurbana poznajú najmä ako spisovateľa, ktorého básne čítame na základnej a strednej škole. Pekné verše nie sú jediná zásluha, ktorou prispel slovenskému národu. Keď sa na univerzite zoznámil s Ľudovítom Štúrom, toto stretnutie v Hurbanovi zanechalo hlboký dojem. Prebudilo sa jeho národné cítenie, vďaka čomu začal písať básne v slovenčine. V septembri 1831 sa stal členom Spoločnosti česko-slovenskej. Spolku študentov z bratislavského evanjelického lýcea, ktorý slúžil na zdokonaľovanie slovenského jazyka.
Jozef Miloslav Hurban bol na rozdiel od ostatných členov vtedajšieho slovenského národného hnutia viac novinárom ako spisovateľom. Prispieval do významných periodík svojej doby, ako Slovenskje národňje novini (písané v dobovom jazyku), Orol tatranský či Pešťbudínske vedomosti. Bojoval v nich za slovenčinu, za slobodu národa a za práva Slovákov.
(zdroj: Wikipedia)No jeho snahy o reformy boli aj na cirkevnom poli, keďže sám vyštudoval za evanjelického kňaza. Bojoval proti únii medzi uhorskými luteránmi a kalvínmi. To malo za následok jeho odvolanie z kňazského úradu. Hurban sa po boku svojich spolubojovníkov tiež zapojil do revolúcie meruôsmych rokov (1848/1849). Dal sa na vysokú politiku – bol prvým, a do roku 1918 aj posledným, predsedom Slovenskej národnej rady.
Po smrti J.M. Hurbana zo strany uhorských úradov nečakala sláva. Pochovali ho na nedôstojnom mieste, pri plote cintorína v Hlbokom. No v očiach jeho vtedajších spojencov a všetkých nás bude vždy osobnosťou, ktorá Slovensku pomohla v ceste za slobodou.
