SME

Učiteľka informatiky: Telefóny sme zakázali, deti spolu nekomunikovali

Práca učiteľa sa zmenila, no jedna vec je stále rovnaká.

Deti sa síce dokážu naučiť písať na počítači aj samé, ale je lepšie im s tým pomôcť. Na Spojenej škole na Tilgnerovej ulici v Bratislave majú prstoklad už v piatom a šiestom ročníku, čím si okrem rýchlejšieho písania precvičujú aj mozog.

Informatiku sa učia spolu s čítaním a písaním od prvej triedy základnej školy, pretože je lepšie, keď sa dostanú k technológiám čo najskôr a pod vedením učiteľa. Vďaka tomu sa budú na internete správať bezpečnejšie a dajú si väčší pozor.

Katarína Kresaňová (40) vyučuje na osemročnom gymnáziu na Tilgnerovej ulici biológiu a informatiku. Minulý rok sa v súťaži Učiteľ Slovenska dostala do finálovej desiatky, predovšetkým pre netradičný prístup k vyučovaniu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žiakov vedie k používaniu silných stránok, pamäťových techník aj metód, ako sa efektívne učiť a na hodinách biológie robí spolu s nimi pokusy, veľa diskutujú a hľadajú odpovede.

Ako sa zmenilo povolanie učiteľa za 30 rokov? Je stále rovnaké, alebo byť učiteľom už znamená niečo iné?

Učiteľ je stále niekto, kto posúva deti vpred. To platí. Nielen po vzdelanostnej rovine, ale aj výchovnej. Práca učiteľa sa však zmenila z osoby, ktorá len stojí pred katedrou a prednáša, viac na takého sprievodcu. Do vyučovania vnášame prvky, že deti robia niektoré veci samé, informácie si tiež vyhľadávajú samé a potom s nimi pracujú.

Deti sa počas prestávok prestali naháňať, lebo všetky boli na mobiloch.

Katarína Kresaňová

Avšak jedna z najzákladnejších úloh učiteľa je stále rovnaká. Mali by sme v žiakoch vzbudiť zvedavosť a naučiť ich pýtať sa. Napríklad na informatike ich vediem ku kritickému mysleniu tým, že ich učím vyhľadávať si informácie, overovať si zdroje a všímať si autora článku, alebo na biológii veľa diskutujeme o učive.

Keďže sa doba zrýchľuje, knihy už napríklad nemôžu mať 300-stranovaný úvod a všeobecne je stále náročnejšie zaujať. Ovplyvnilo to aj povolanie učiteľa?

Áno, máte pravdu. Deťom sa zmenili priority a je omnoho náročnejšie namotivovať ich a získať si ich pozornosť. Kedysi stačilo urobiť prezentáciu alebo pustiť krátky film na internete. Teraz je už pomerne náročné nájsť spôsoby, ako žiakov zaujať, zapojiť ich do hodiny a primäť k tomu, aby si z nej niečo odniesli. Preto musíme nechať robiť niektoré veci žiakov a tiež častejšie meniť činnosti.

Vnímate aj príchod smartfónov? Zmenili vyučovanie a žiakov samotných?

Ja mám inteligentné telefóny rada, dosť mi pomáhajú. Žiakov môžem kedykoľvek vyzvať, aby si niečo dohľadali, navyše sú v telefónoch viaceré zaujímavé a užitočné aplikácie.

Netreba sa teda báť smartfónov v rukách detí?

Nie, podľa mňa je to super vec. Určite nie je v poriadku, keď si počas vyučovania pod lavicou pozerajú Facebook alebo Instagram, ale keď ich využívajú zmysluplne na samotnej hodine a na interakciu s učivom, je to perfektné.

Aké úskalia majú technológie? Čo sa môže stať, keď ich neustrážime?

Úplne zjavná je závislosť. Všímam si to aj na sebe, preto si občas naschvál zabudnem doma telefón. Nemám chuť byť na niečom závislá. Deje sa to aj u žiakov, že keď musíme mať počas vyučovania vypnuté telefóny a musia byť v taške, dávajú si ich čo najbližšie, aby sa prípadne mohli rýchlo pozrieť, čo je nové na sociálnych sieťach. Avšak omnoho väčšie nebezpečenstvo je v tom, že keď sa to preženie, deti spolu prestávajú komunikovať osobne.

Reálne si to všímate, že k niečomu takému dochádza?

Áno, reálne to vnímam. Napríklad sa deti počas prestávok prestali naháňať, lebo všetky boli na mobiloch. Veľmi rýchlo sme voči tomu zasiahli a dali sme do školského poriadku, že sa telefóny v čase školy nepoužívajú. Spravili sme to z dôvodu, aby boli počas prestávok spolu a rozprávali sa medzi sebou.

Pomohlo to?

Áno, po zasiahnutí to viditeľne opadlo a deti spolu znovu začali tráviť čas. Vytratilo sa to však aj prirodzene, pretože časy, kedy boli smartfóny boom, sú už za nami.

Učia sa žiaci okrem klasického písania aj písanie na počítači?

Áno. Deti sa síce dokážu naučiť písať na počítači aj samé, ale v piatom a šiestom ročníku majú prstoklad. Okrem rýchlejšieho písania si tým precvičujú aj mozog, čo je veľmi dôležité. Taktiež máme informatiku hneď od prvej triedy základnej školy, pretože je lepšie, keď sa žiaci dostanú k technológiám čo najskôr a pod vedením učiteľa, ako by to malo byť neskôr a len tak medzi sebou. Vďaka tomu sa budú na internete správať bezpečnejšie a dajú si väčší pozor.

Avšak aj pri klasickom písaní by bola veľká škoda, keby úplne vymizlo z našej spoločnosti. Však si len zoberte, ako by sme si prečítali nejaké staré listiny či listy od babičky. Potrebné je jedno aj druhé.

Deti sa síce dokážu naučiť písať na počítači aj samé, ale v piatom a šiestom ročníku majú prstoklad. Okrem rýchlejšieho písania si tým precvičujú aj mozog, čo je veľmi dôležité.

Katarína Kresaňová

Vyhľadávajú si žiaci aj sami nástroje, s ktorými sa cez internet vedia zdokonaliť v cudzích jazykoch alebo iných predmetoch?

V cudzom jazyku, predovšetkým v angličtine, sa žiaci zlepšujú úplne prirodzene. Jednak vďaka internetu, počítačom a mobilom, ale aj prostredníctvom hier a online videí. Čo sa týka vyhľadávania konkrétnych nástrojov a zdrojov, viem o mnohých žiakoch, ktorí tak robia. Pozerajú videá a poznajú aj Khan akadémiu (nezisková organizácia zameraná na vzdelávanie, pozn. red.). Viem o takých, ktorí sa takto začali sami učiť španielčinu. Je to pre nich prirodzené.

Myslíte si, že je pre deti dostatočná jedna hodina informatiky týždenne? Alebo by bolo vhodnejšie množstvo výučby rozšíriť?

Informatika je dôležitý a v živote aj prakticky využiteľný predmet. Jedna hodina týždenne by mala byť v každom ročníku, ale viac by som asi nedávala. Muselo by to byť na úkor niečoho iného alebo by sa im pridala ďalšia hodina do rozvrhu, čo neviem, či by bola správna cesta.

Skôr by som sa snažila o väčšie prepojenie informatiky s ostatnými predmetmi. My sme vyšli dobe v ústrety tým, že v piatom ročníku a v prime majú žiaci okrem klasickej hodiny informatiky aj ďalšiu hodinu, kde sa učia písať desiatimi prstami. Tí, čo chcú informatiku vyslovene študovať, majú semináre, čo sú dve hodiny týždenne v septime a šesť hodín v oktáve.

Stali by ste sa učiteľkou aj dnes, keby ste vedeli, čo všetko vás čaká?

Urobila by som to znovu, aj keď popravde som si myslela, že to bude jednoduchšie. Naozaj ma prekvapilo, že odkedy som učiteľkou, mám výrazne menej voľného času a prichádzam z práce ďaleko viac unavená ako v pôvodnom zamestnaní. Na druhej strane ma veľmi napĺňa pocit, že robím niečo užitočné.

Čo považujete za najnáročnejšie?

Asi to, že nevyhoviem každému. Učiteľ by sa mal naučiť vychádzať nielen s deťmi, ale aj s vedením, kolegami a rodičmi. Napriek tomu sa to oplatí robiť už len pre tých, ktorí prekročili svoj tieň a dosiahli viac, ako si mysleli, že dokážu.

Musí učiteľ veľa pracovať a byť workoholik na to, aby bol dobrý?

Určite nie. Keď už človek nevládze, ovplyvní to aj jeho reakcie. Človek by sa mal naučiť byť dobrý aj na seba, inak nemusí byť dostatočne príjemný k ostatným. Je to naozaj dôležité.

Kde nachádzate motiváciu byť stále učiteľkou, keď dostávate minimum spätnej väzby a sama si musíte povedať, že to robíte dobre?

Niekedy sa stáva, že mi napíše bývalý študent, ktorý si na vysokej škole niečo uvedomil a chce mi za to poďakovať. Takéto listy a e-maily som si už začala odkladať, dokážu naozaj výrazne potešiť a povzbudiť. Možno by sme viacerí mali písať svojim bývalým učiteľom a profesorom, ak cítime potrebu im za niečo poďakovať.

Možno by sme viacerí mali písať svojim bývalým učiteľom a profesorom, ak cítime potrebu im za niečo poďakovať.

Katarína Kresaňová

Aký prístup funguje na demotivovaných žiakov a osoby, ktoré sa tvária, že vzdelanie nie je príliš dôležité?

Treba ich pomaly a cieľavedomo naťukávať rôznymi drobnými aktivitami. Napríklad sa snažiť o to, aby ich zaujalo, čo sa deje okolo nich a dávať im spätnú väzbu. Tiež je dôležité veľa sa s nimi rozprávať. Vhodnou metódou je aj využívanie interaktívneho obsahu či púšťanie videí, vďaka ktorým sa dá dostať k žiakom jednoduchšie.

Viete uviesť aj konkrétny príklad, ako v žiakovi vzbudiť zvedavosť a záujem o vzdelanie?

Napríklad som dala v rámci biológie žiakom aktivitu, že mali nakresliť telo a umiestniť doň jednotlivé orgány. Potom mala jedna skupina vyfarbiť tie časti, na ktoré vplýva fajčenie a druhá zas orgány ovplyvňované alkoholom. Dovtedy sa s tým nestretli a nevedeli odpovedať hneď, preto si to museli dohľadať. Keď to potom prezentovali, vznikla dobrá debata a vyústilo to až k otázke, čo z toho je horšie. Samozrejme na to neexistuje odpoveď, ale aspoň sme sa o tom mohli porozprávať a naučiť sa, ako prezentovať svoj názor a vypočuť si iný.

Čo ďalšie by školám ešte pomohlo? Existuje nejaká predstava ideálnej školy?

Ja dúfam v školu, ktorá by bola viac prepojená so životom. Zároveň by mali byť viac prepojené aj vyučovacie predmety. Keď sa na biológii akurát učíme o oku, mohli by to žiaci preberať aj na fyzike a chémii. Tiež by mohli existovať nejaké témy, ktoré by sa tiahli celým ročníkom. Bol by to objavný spôsob vyučovania, o čom sa hovorí už od Komenského. Tiež si viem predstaviť predmety, kde by sa žiaci viac učili zodpovednosti za svoj život a rozvíjali si kritické myslenie.

Tento článok vám prináša Typing Club.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Autor: SME Creative pre Typing Club

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pozemky, na ktorých malo vyrásť nákupné centrum Aqario.

Komplex Aquario už zostane len na papieri.


Ak si daňové priznanie podávate sami, časť daní darujete priamo v tlačive daňového priznania.

Aj oznámenie o predĺžení lehoty musí byť podané najneskôr do 2. apríla.


TASR
Kandidát na prezidenta Ivan Korčok

Prehľad prešľapov prezidentského kandidáta Ivana Korčoka.


a 2 ďalší
Zľava generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathias Cormann a predseda vlády SR Robert Fico (Smer) počas spoločného stretnutia na Úrade vlády SR pri príležitosti zverejnenia nového Ekonomického prehľadu OECD o Slovensku.

Nájomné bývanie chcú okrem Štátneho fondu riešiť aj súkromnými investíciami.


TASR
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu