SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia
INZERCIA

Katarína Rácz: Výchova detí z pohľadu otcov je dôležitá

V Bratislave sa koná 2. ročník konferencie AKÝ OTEC, TAKÝ SYN. O dôležitosti tejto témy nám porozprávala organizátorka konferencie

Otcovia sa čoraz viac a intenzívnejšie zapájajú do výchovy detí. Žiadajú si to emancipované ženy, celospoločenská snaha o rovnoprávnosť pohlaví, ekonomická situácia rodiny, ale predovšetkým ich vlastná túžba byť dobrým rodičom. Všetky tieto faktory nás nútia zamýšľať sa nad tým, aká má byť úloha otca vo výchove detí - majú otcovia prijať dominujúci ženský model výchovy, alebo majú hľadať svoju vlastnú cestu? Hovorí sa, že z chlapca môže urobiť muža len iný muž. Je to skutočne tak alebo je to len prežitok? Môžu prirodzené rozdiely medzi chlapcami a dievčatami ovplyvňovať ich výchovu a vzdelávanie?

Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá konferencia AKÝ OTEC, TAKÝ SYN. Určená je predovšetkým rodičom a starým rodičom, ktorých zaujíma, aká je úloha otca v súčasnosti, ale aj pedagógom, trénerom, a širšej odbornej verejnosti a všetkým tým, ktorí pracujú s chlapcami a podieľajú sa na formovaní ich charakteru a na výchove. My sme sa rozprávali s jednou z hlavných organizátoriek konferencie, s Katarínou Rácz z občianskeho združenia ASROW.

Ako vznikla myšlienka konferencie a čo je jej cieľom?

Chceli sme priniesť do spoločnosti novú tému, tému, ktorá chýba, a ukázalo sa, že je aj veľmi potrebná.

Aj vzhľadom na súčasné spoločenské trendy, ktoré kladú dôraz na rovnocennosť muža a ženy, považujeme za potrebné pozrieť sa na výchovu detí aj z pohľadu mužov, pretože oni tiež túžia byť dobrými rodičmi. Je potrebné zamýšľať sa nad tým, aká má byť rola otca vo výchove detí v 21. storočí, či má prijať dominujúci ženský model výchovy, alebo má mať svoju vlastnú cestu.

ASROW, o. z., ktoré je organizátorom podujatia, sa venuje vzdelávacím projektom. Jedným z nich je projekt zriadenia základnej školy, ktorej jedným z pilierov je aj rešpektovanie prirodzených rozdielov medzi chlapcami a dievčatami a ich využitie vo vzdelávacom procese. Ďalej je naším cieľom, aby sme boli partnerom rodičov vo výchove a vzdelávaní detí, preto sa nám téma prepojenia vzdelávania a výchovy javila veľmi prirodzená. Osobitné zameranie sa na chlapcov vyplynulo z toho, že práve oblasť vzdelávania sa pri chlapcoch často spája s problematickým správaním v škole. Faktom totiž je, že súčasné školy len veľmi málo, resp. vôbec neprihliadajú na špecifiká a potreby chlapcov.

Máte za sebou prvý ročník konferencie, podarilo sa vám naplniť očakávania? Aká bola spätná väzba účastníkov?

Na prvom ročníku konferencie sa zúčastnilo viac ako 240 ľudí, z ktorých až 70% tvorili muži. Keď sme konferenciu pripravovali, želali sme si, aby prišlo aspoň 50% mužov. Aj vďaka tomu bola atmosféra konferencie skutočne jedinečná. Pravdepodobne sme sa stali prvou konferenciou o výchove a vzdelávaní, na ktorej sa zúčastnilo viac mužov ako žien. Spätná väzba bola veľmi pozitívna, každá téma, ktorú sme priniesli, mala pozitívny ohlas. Dostalo sa mi niekoľko osobných svedectiev, že otcovia urobili konkrétne zmeny vo vzťahu k svojim deťom a začali úspešne aplikovať konkrétne rady odborníkov do každodenného života.

Čím si vysvetľujete taký vysoký záujem otcov o túto tému?

Myslím si, že otcov a všeobecne mužov konferencia oslovila preto, že tejto téme sa prakticky nevenuje nijaká pozornosť. Výchovné témy sa prezentujú univerzálne a nezohľadňujú špecifiká mužov. Súčasní otcovia sa však chcú zúčastňovať na výchove a na starostlivosti o svoje deti, ale cítia sa v tejto téme akosi stratení. Keďže azda menej siahajú po odbornej literatúre a článkoch o výchove, privítali príležitosť vypočuť si prednášky na tému otcovstva a výchovy detí v ucelenom programe. Vytvorili sme priestor, kde sa mohli pozrieť na výchovu detí z pohľadu otcov a porozprávať sa o tom aj s inými mužmi.

Mnohí muži navyše nezažili otcovskú výchovu, sami boli možno zasiahnutí fenoménom výlučne ženskej výchovy alebo vyrastali bez otca či iných mužských vzorov, takže nevedia, čo sa od nich očakáva, aká je ich úloha, alebo zažili otcovskú výchovu, ktorá ich zranila, a preto hľadajú cestu, ako byť dobrým otcom v 21. storočí.

Aký bol váš najťažší moment pri organizovaní takéhoto podujatia a aký bol ten najkrajší?

Najťažší moment každého podujatia podľa mňa spočíva v tom, že v čase, keď ho pripravujete a investujete doň veľa času a úsilia, je výsledok neistý a neviete odhadnúť, či téma osloví publikum. Najkrajším momentom pre mňa bolo zistenie, že téma nielen zaujala, ale že pritiahla veľa mužov. Tešilo ma, keď sa nám spontánne ozývali médiá, organizácie či jednotlivci, ktorí chceli podporiť vznik tejto konferencie alebo pomôcť s jeho prípravou a realizáciou.

Aké myšlienky počas prvého ročníka najviac rezonovali?

Všeobecne silno zarezonovala téma feminizácie v školstve. Jeden z prednášajúcich, Andrej Burianek, uviedol, že „na Slovensku aj v Českej republike máme v podstate len dievčenské školy, do ktorých sú prijímaní chlapci“. Je to preto, lebo súčasný vzdelávací systém je nastavený tak, že viac vyhovuje dievčatám. Chlapci sú v školách konfrontovaní viacerými nevýhodami, napríklad nastavením školy na verbálnu komunikáciu, čo nahráva dievčatám. Triedne kolektívy tvoria zrelšie dievčatá a menej zrelí chlapci, ďalšími nevýhodami sú nedostatok pohybu, dôraz na disciplínu, konformnosť či plnenie pokynov, na čo poukázal Vladimír Burian zo spoločnosti EXAM Testing, ktorá dlhoročne realizuje testovanie vedomostí žiakov základných škôl. V. Burian uviedol, že hoci majú chlapci vo väčšine z testovaných predmetov horšie známky, v testoch vykazujú lepšie vedomosti ako dievčatá. Jedným z dôvodov horšieho známkovania môže byť aj to, že hodnotenie chlapcov v školách zohľadňuje popri vedomostiach aj ich správanie.

Odborníci upozornili aj na to, že ak chlapci v ranom detstve nemajú priestor na chlapčenské hry a vybitie agresivity, hľadajú ho často v počítačových hrách. Súčasné školské prostredie chlapčenskému naturelu nepraje, chlapci sa nemôžu biť, nemôžu behať, nemôžu sa hrať chlapčenské hry, nemôžu robiť to, čo je pre nich prirodzené, pretože sa to posudzuje negatívne.

Podarilo sa vám spoločne s odborníkmi definovať, kde sú hlavné problémy vo výchove a vzdelávaní chlapcov?

Český psychológ Jiří Halda upozornil na to, že dnešný rodičia málo vedú deti k samostatnosti.

Povedal, že je dôležité nepremeškať vo výchove detí obdobie „ja sám“, keď deti chcú veci robiť samy. Cieľom výchovy je totiž naučiť deti samostatnosti.

Pre chlapcov je osobitne dôležité mať pozitívny mužský vzor, ktorým môže byť otec alebo aj iný muž strýko, tréner a pod. Deťom neprospieva ani voľná výchova. Naopak, pevne stanovené hranice dávajú deťom pocit bezpečnosti, v krorom sa môžu spokojne a slobodne rozvíjať.

Dôležitú úlohu v angažovanosti otcov vo výchove detí zohrávajú samy mamy, pretože angažovanosť otcov bude len taká, do akej miery to mamy dovolia. Aj preto je dobré, ak sa na konferencii môžu zúčastniť spoločne obaja rodičia.

Čím bude druhý ročník iný?

Podarilo sa nám získať troch významných českých pedagógov, psychológov a lektorov Mareka Hermana, Jana Svobodu a Jiřího Haldu. Do povedomia laickej verejnosti sa dostali vystúpením z roku 2015 „Tři bratři v triku v Praze“ a aj petíciou iniciovanou na podporu učiteľov materských škôl proti snahám českého parlamentu zmeniť normy v oblasti zaškoľovania detí v materských školách.

V rámci konferencie AKÝ OTEC, TAKÝ SYN budú viesť diskusiu s názvom „Traja bratia v triku v Bratislave“. Na Slovensku ich budú môcť účastníci zažiť takto spolu po prvýkrát.

Môžete viac priblížiť hlavných prednášajúcich?

Uznávaný český pedagóg a lektor Marek Herman nás prevedie témou úlohy otca z pohľadu histórie. Hovoriť bude aj o prechodových rituáloch u chlapcov, ako aj o tom, prečo sa 20. storočie nazýva storočím „zlyhania otcov“ alebo aj „krízy povinnosti“.

Problematike vzťahov v rodine a rodinných rituálov sa bude venovať skúsený český špeciálny pedagóg a personálny poradca Jiří Halda.

Trojicu uznávaných českých odborníkov uzatvára psychológ Jan Svoboda s prednáškou venovanou agresivite chlapcov.

A čo zvyšok speakerov?

Ďalšími hosťami konferencie bude prieskumníčka Eva Taračová, ktorá bude prezentovať pohľad na typológiu súčasných slovenských rodín a postavenie otcov v nich na základe prieskumu o rodine KidsPower, ktorý sa v roku 2018 realizoval na Slovensku po prvýkrát.

O tom, k akým hodnotám je dobré viesť a vychovávať deti v súčasnosti, bude hovoriť sociálna pedagogička Katarína Winterová. Zakladateľ magazínu Mužom.sk Peter Podlesný zase ponúkne zamyslenie, aký má byť mužský vzor a čo má otec odovzdať svojmu synovi.

Téme prechodových rituálov v duchu afrického príslovia „Pokiaľ sa z chlapca nezrodí muž, dedina ľahne popolom“ sa bude venovať teológ a rodinný terapeut Peter Glogár.

Na záver lektor a poradca v oblasti timemanažmentu David Kálmán prinesie účastníkom praktické typy, ako si nájsť čas na rodinu.

2. ročník konferencie AKÝ OTEC, TAKÝ SYN sa uskutoční 15. júna 2019 v hoteli Double Tree by Hilton v Bratislave. Viac informácií získate a vstupenky kúpite na www.konferenciaotecasyn.sk

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,4 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Najčítanejšie správy na SME

Najčítanejšie správy na SME

Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil

Zľavnené študentské lístky na dopravu sa s ISIC dajú kupovať už aj cez mobil

Tlačové správy

Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope

Od októbra si zákazníci Lidla môžu obľúbený spotrebný tovar kúpiť už aj online

Tlačové správy

Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?

Diamanty sú nepochybne jedným z najvzácnejších produktov našej Zeme. Vznikali miliardy rokov a ich súčasné množstvo je obmedzené.