Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat a končia s GMO

Sliepky im znesú až 110 miliónov vajec ročne.

(Zdroj: Patrícia Gyenesová)

„Pán majiteľ, ale ony dnes nemajú náladu. Sú akési nervózne,“ dozvedel sa majiteľ fariem Babičkin dvor Jaroslav Novák pri otázke, ako sa cítia sliepky a či dnes môže prísť na kontrolu.

Pravidelne takto chodí na „prepadovky“ do ôsmich fariem s celkovou kapacitou 550-tisíc nosníc. Nachádzajú sa v okruhu 50 kilometrov od Veľkého Krtíša a mesačne dokážu zniesť až 11 miliónov vajec. Stačí však jedna drobnosť a straty sa počítajú v tisícoch eur.

Minimalizujeme počet chemických látok. Postupne eliminujeme všetky geneticky modifikované potraviny, pretože glyfosát zabíja úplne všetko.

Jaroslav Novák, majiteľ fariem Babičkin Dvor

„Sliepky si pamätajú tváre aj hlasy a majú trochu autistické správanie. Majú svoje rituálne zvyky a nemôžete im ich narúšať. Keď sa stane niečo nečakané alebo príde niekto nový, môžu sa splašiť,“ vysvetľuje Novák.

Vtedy sa zvyknú nahrnúť do kŕdľa a vytvoriť zo seba niekoľkoposchodový balík.

„Raz sa takto splašili a než sme ich od seba odhádzali, naspodku kŕdľa bolo päťdesiat udusených sliepok. Nehovoriac o tom, že prestanú niesť,“ opisuje Novák.

Spôsobená strata bola o to boľavejšia, že v roku 2018 investovali niekoľko stotisíc eur do zníženia počtu klietkových chovov. Do šiestich rokov ich chcú zredukovať na štvrtinu, no návratnosť bude trvať takmer trikrát dlhšie.

„Návratnosť bez dotácií je približne pätnásť rokov, s dotáciami zhruba o polovicu menej. Nám však nejde o to zarobiť hneď. V prvom rade chceme vyhovieť ľuďom. Aj preto sme začali eliminovať všetky geneticky modifikované suroviny,“ hovorí majiteľ Babičkinho dvora.

Klietky veľké ako list kancelárskeho papiera

Na Slovensku žije aj v roku 2019 takmer 90 percent nosníc v klietkach, ktoré nie sú väčšie ako list kancelárskeho papiera. Európska únia považuje klietkový chov za najhorší možný a k názoru sa pridávajú aj spotrebitelia.

„Máme radi zvieratá, kvôli čomu sme sa nepripojili k iniciatívam ostatných výrobcov na obhajobu klietkových chovov,“ hovorí majiteľ Babičkinho dvora.

Minulý rok sa vo verejnom vyhlásení zaviazali, že do roku 2024 znížia podiel klietkových chovov z vtedajších 72 na 23 percent.

Podľa slov Jaroslava Nováka je prechod na welfare chovy jediným možným riešením pre zachovanie odvetvia.

„Dnes máme z celkovo 35 chovných hál až 23 na hlbokej podstielke. Síce je to humánnejší chov, ale ďaleko nákladnejší. Avšak konzumenti sú informovanejší aj citlivejší na to, čo jedia, čo si obliekajú a v akom prostredí žijú,“ dodáva Novák.

Babičkin dvor z Veľkého Krtíša sa tak stal najväčším veľkochovateľom nosníc na hlbokej podstielke v strednej Európe. Nezostal však len pri znižovaní počtu klietkových chovov.

Sliepky si zvykajú takmer mesiac

Je nedeľa 23. júna ráno a na odchovňu v Stredných Plachtinciach prichádza prvá zootechnička. Sliepky sa totiž nepýtajú, aký je deň, kŕmiť a chovať ich treba neustále. 365 dní v roku.

„Dobré ráno,“ pozdraví sa im, keď vojde do jednej z ôsmich hál a rozsvieti svetlo.

Sliepky ju už poznajú podľa hlasu aj kroku a nechajú si od nej robiť takmer čokoľvek. Avšak keď v práci začínala, veľké pochopenie u nich nenašla.

„Musela som sa aklimatizovať, respektíve ony sa museli. Trvá to zhruba mesiac, kým si na vás sliepka zvykne,“ vysvetľuje.

Prečítajte si tiež:Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného Čítajte 

Podľa vedcov môžu sliepky dokonca pociťovať žiarlivosť, lásku či smútok z prehry a sú inteligentnejšie, ako sa môže zdať.

Okrem toho sa im dajú vybudovať aj návyky. Inak sa správajú v klietke, inak na podstielke a inak vo voľnom výbehu. Všetko ich však treba naučiť.

Sliepka by mala vedieť, kam sa môže ísť najesť alebo kde nájde pokojné miesto na znášanie vajec. Akonáhle by to nevedela, pri počte päťdesiattisíc nosníc v jednej hale by nastal zmätok.

Dávajú im kvapky do očí

Do Stredných Plachtiniec prichádzajú jednodňové kuriatka a sú tam 16 až 18 týždňov. Babičkin dvor si najviac obľúbil nosnice s nemeckou alebo maďarskou genetikou, ktoré nakupuje od chovateľov tesne po vyliahnutí.

Najneskôr do roku 2024 chceme sliepky kŕmiť výhradne geneticky čistým krmivom.

JAROSLAV NOVÁK, MAJITEĽ FARIEM BABIČKIN DVOR

250-tisíc kuriatkam sa tu veľké lampy snažia vytvoriť vhodnú mikroklímu, pričom nároky na teplotu a svetelný režim sa odlišujú v závislosti od ich veku a plemena.

Malé kuriatka spotrebúvajú v prvé dni ešte vnútorné zásoby, krmivo začnú vyhľadávať až na druhý či tretí deň. Majú ho neustále pred sebou na dlhom úzkom páse, ktorý sa krúti dookola. Zásobník naň nasype kŕmnu zmes, kuriatka ju vyzobú, zásobník zas naplní, kuriatka vyzobú a takto to ide po celý čas.

Po 16 týždňoch začnú mať nosnice prirodzenú tendenciu znášať vajíčka, kedy ich naložia do kamióna a v noci prevezú z odchovne do riadneho chovu. Ešte predtým ich však treba ošetriť.

„Každej sliepke dávame kvapky do očí, pretože pri niektorých chorobách s nimi majú problémy a zostávajú im zalepené. Iní chovatelia to nechajú tak, nám však nie je jedno, že sliepka dožije nevidiaca,“ vysvetľuje Novák.

Choré sliepky kvôli kamiónom

Nosnice majú po príchode do chovne ešte pár dní na „rozkukanie“, potom už začínajú znášať vajcia. Za rok ich znesú 300 až 310, pričom po troch mesiacoch tak robia každý deň a vajíčka sú čoraz väčšie.

Denný režim majú jednoduchý a pravidelný. Zobudiť sa, najesť sa, znášať a ísť spať. Práve preto sú náchylné, ak im ho niekto alebo niečo naruší. Jaroslav Novák spomína na obdobie, keď na jednej z fariem prestali znášať úplne.

„Sliepky mali zdravotné problémy a nevedeli sme prečo. Nakoniec sme zistili, že si vodiči susednej firmy na kamiónoch skracovali cestu cez náš areál a jazdili tadiaľ príliš rýchlo. Nosnice tým zakaždým vyplašili. Museli sme to ohradiť, aby tadiaľ viac nechodili, vďaka čomu sa okamžite zlepšil aj zdravotný stav sliepok,“ opisuje.

Prečítajte si tiež:Prísne kontroly a veľa tepla. Takto sa vyrába mlieko Čítajte 

Na ôsmich farmách robí dokopy asi 150 ľudí, pričom v 35 chovných halách sliepky znesú vyše 110 miliónov vajec ročne. Aktuálne sú tak druhým najväčším chovateľom nosníc na Slovensku. Hydinárne síce v okolí Veľkého Krtíša existujú už vyše 25 rokov, Babičkin dvor však vznikol len pred piatimi rokmi.

„Zaujalo ma, že to nie je klasická veľkovýroba, ale farmy sú výrazne roztrieštené. Máme ich osem a deviatu pripravujeme na spustenie,“ hovorí majiteľ Jaroslav Novák.

Vodiči medzi nimi denne najazdia stovky kilometrov. Zvážajú odtiaľ vajíčka na centrálny sklad vo Veľkom Krtíši, kde sa kontrolujú, triedia, balia a posielajú do obchodov.

Vyraďujú päť percent vajíčok

V prijímacom sklade je okolo 12 stupňov a za hodinu dokážu vytriediť 90-tisíc vajec. Pracovníci ich najskôr ručne kladú na pás, potom putujú do tmavej komory. V nej sa rozhodne, či vajíčko pôjde ďalej alebo svoju púť nadobro skončí.

Kvôli rôznym mikroprasklinám a vzduchovým bublinám majú totiž takmer päťpercentný odpad.

„Niekde je odpad dvojpercentný, no my držíme latku kvôli prísnym auditom veľmi vysoko. Nemôže sa stať, že by cez kontrolu prešlo čo i len trochu chybné vajíčko,“ opisuje Novák a ukazuje na obrazovku, na ktorej skladníčky ťukajú prstami na miesta chybných vajíčok. Stroj ich odseparuje a dobré posunie ďalej.

Vajcia pokračujú na váhový systém, ktorý určí, aké veľké sú. Má na výber zo štyroch možností: S, M, L a XL. Už ich zostáva len označiť, poukladať do obalov a presunúť na palety. O pár hodín ich už môžete nájsť na pultoch predajní Kaufland.

100-percentne GMO free

K celoeurópskej iniciatíve humánnejšieho prístupu k zvieratám sa v roku 2017 pridal aj Kaufland. Reťazec sa zaviazal, že od roku 2025 nebude predávať žiadne vajcia z klietkového chovu. Aj na základe tohto začal Babičkin dvor postupne sám prechádzať na podstielkový chov.

Kaufland nebude od roku 2025 predávať žiadne vajcia z klietkového chovu.

Kaufland

„Som presvedčený, že naše odvetvie je beh na dlhú trať. Vajíčka tu vždy boli a vždy aj budú, avšak je otázne, ktoré farmy to prežijú. Ja ako majiteľ dodnes neberiem plat, pretože netúžim zarobiť zo dňa na deň. Vnímam to ako investíciu, ktorá sa vráti neskôr,“ opisuje Novák.

Príležitosť vníma hlavne v tom, že sa riadia želaniami zákazníkov. Okrem zníženého počtu klietkových chovov sa snažia spolupracovať aj s regionálnymi pestovateľmi a nakupovať najskôr to, čo vyrástlo v okolí.

Jaroslav Novák v tom vidí viaceré výhody. Keď sa budú predávať slovenské produkty, farmám sa zvýši produkcia, zamestnajú viac ľudí aj nakúpia viac krmiva od slovenských poľnohospodárov.

„Sme radi, že sa vedomie o zdravej výžive a welfare prístupe k zvieratám dostáva stále viac do popredia. Naša filozofia je postavená na hodnotách lepšieho života pre sliepky a preferenciách zákazníkov, ktorí volajú po humánnosti,“ teší sa Novák.

Prečítajte si tiež:Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje 100% slovenské hovädzie mäso Čítajte 

„Minimalizujeme aj počet chemických látok vo výrobe. Postupne eliminujeme všetky geneticky modifikované suroviny, pretože glyfosát zabíja úplne všetko. Ten sa jednoducho v potravinovom reťazci nikdy nemal objaviť,“ hovorí Novák.

Babičkin dvor tak postupne prechádza na GMO free výrobu a rozhodol sa vylúčiť aj všetku sóju, ktorá nebola vypestovaná v Európe. Je totiž vysoká pravdepodobnosť, že by sa pri jej raste použil glyfosát.

„Sme prví producenti, ktorí začali produkovať vajcia bez GMO a najneskôr do roku 2024 chceme sliepky kŕmiť výhradne takýmto krmivom. Pretože tí výrobcovia, ktorým nebude záležať na zdraví ľudí a nepôjdu s dobou, skôr či neskôr zaniknú,“ uzatvára Novák.

Tento článok vám prináša Kaufland.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Autor: Mário Šmýkal pre Kaufland

Neprehliadnite tiež

Éčka u nich nemajú miesto.


SME Creative

Mliečne baktérie sú najdôležitejší spolupracovníci.


SME Creative

Záujem o ne je po celý rok.


SME Creative a 1 ďalší

Ničenie vitamínov mrazom je mýtus.


SME Creative a 1 ďalší