Môžeme sa smiať, žasnúť aj hanbiť. Veď čím menšia krajina, tým veselšie historky, keďže sa väčšinou poznáme. Vybral som ich pre každú dekádu pár. Čo desaťročie, to nové formáty :)
Osemdesiatky. Perestrójka.
Embargované technológie
Pred rokom 1989 si slovenské IT muselo väčšinou vystačiť s technológiami dostupnými v rámci RVHP. Ak neviete, čo tá skratka znamená, ani to nezisťujte. Moderné západné technológie podliehali striktnej ochrane vývozu do socialistického bloku. Nie že by sme aj v tej dobe nemali takéto technológie v podnikoch, ale boli skôr raritou a výnimkou.
Peknou epizódou je príbeh o prevádzkovaní výkonného IBM počítača v jednom veľkom slovenskom podniku. Môj brat, programátor bol práve v práci, keď z Viedne musel prísť na športovom porsche servisák. A ich šéf dal všetkým inštrukcie, aby veľké americké disky kúpené pokútne cez medzinárodných priekupníkov a socialistickú PZO-čku bez mihnutia oka vydávali za bulharské disky.
Len ten, kto si pamätá vtip o pilieroch socialistického spoločenstva, pochopí, prečo bulharské – bulharská informatika bola jedným z tých pilierov. Akoby prvý pohľad na obrazovku neukázal, ako to skutočne je s pôvodom a typom diskov. Dodnes by som chcel vedieť, čo si ten slušný pán o nás myslel a ako tú príhodu prerozprával kolegom.
Pravidlá embarga a CoCOM (Coordinating Committee for Multilateral Export Controls) regulácie platili dokonca ešte aj istý čas po revolúcii. Moderné telekomunikačné a IT technológie sa nesmeli predávať silovým zložkám (teda ani slovenskej polícii a armáde). Boli sme na tom istom zozname ako totalitné a diktátorske krajiny.
Zákaz nákupu moderných technológií sa určite výrazne podpísal pod limitovaný rozvoj IT oblasti u nás. A tak vznikali všetky tie odkopírované a súčiastkovej základni prispôsobené systémy známe pod skratkami JSEP, EC, SMEP, TNS, PMD-čka či Didaktik. Nechcem ich nijako znevažovať, skôr to vidím ako úpornú snahu konkurovať globálnemu trhu – vopred odsúdenú na neúspech v súťaži so svetovými IT gigantmi. Čo sa aj po otvorení ekonomiky veľmi rýchlo udialo.
Nadšenci informatiky a šťastlivci, čo sa dostali k domácim počítačom Sinclair alebo Atari, na tie časy spomínajú radi. Nečudujem sa, zažili prvé vzrušujúce chvíle programovania a odlaďovania vlastných aj získaných programov a zväčša sa im ich koníček stal celoživotnou vášňou a profesiou. A tak dnes nájdete na vrcholových pozíciách slovenského IT mužov, ktorí sa už nehrali s Igráčikom, ale na Atari.
Pred rokom 1989 IT, ako najrýchlejšie rozvíjajúca sa oblasť vo svete, predsa len zanechala významnú stopu na zmene fungovania štátu. Ekonomický experiment JZD Slušovice a neskôr aj ďalšie družstvá naznačili, že „ak sa vypustí džin z fľaše socialistického plánovitého hospodárstva“, nastane prudký rozvoj.
Pamätám si, ako som bol v Slušoviciach prevziať štyri nové (z taiwanských komponentov slušovickými družstevníčkami poskladané) pécéčka a všetko ma tam udivovalo. Vlajková loď československej perestrojky pre mňa (a nielen pre mňa) vtedy predstavovala farebný IT Disneyland s vlastným letiskom a pestrými obchodmi v areáli. Ďalšie družstevníčky kopírovali tzv. povinný softvér ku každému PC – jeho hodnota bola asi rovnaká ako hodnota samotného PC, čiže tak čosi viac ako štvrť milióna korún. Za polhodinku mi nakopírovali štyri súpravy diskiet s týmto povinným programovým vybavením. Tomu sa už povie produktivita! Bol som uchvátený.
Ale všetko iba do času. Po revolúcii bolo všetko veľmi rýchlo inak.
Ale o tom zasa nabudúce… čo dekáda, to iné historky. Pokračovanie o mesiac.
