Každý sme iný
Emília Jányová Lopušníková vie, že predstavy ľudí o šťastí a úspechu sú rôzne, keďže vo vzdelávaní pracuje už vyše desiatky rokov. O čom je však hlboko presvedčená, je fakt, že „Vzdelávanie je zvyšovanie kvality života. Človek sa učí komunikovať, reviduje svoje schopnosti aj znalosti, môže sa inšpirovať a tak zvyšuje svoje šance na kvalitnejší život - osobný aj pracovný.“
A napriek tomu sme si veľmi podobní
Vzdelávanie v produktívnom a neskoršom veku prirovnáva k „updatu života“. „Doba sa veľmi rýchlo mení a spolu s tým aj potreby spoločnosti. Ľudia sa musia prispôsobiť dobe, aby boli flexibilní pre trh. ,Updatuje‘ sa okolie, technológia, treba sa teda tiež ,updatovať‘,“ hovorí E. Jányová Lopušníková. Popri vonkajších však pôsobia aj faktory vnútorné: „V určitom veku prichádza fáza a túžba po osobnostnom raste, sebarealizácii, sebarozvoji.“
Veľké a malé mestá
Vo veľkých mestách ako Bratislava a Košice je záujem o sebavzdelávanie oveľa vyšší ako v ostatných regiónoch.„Konkurenčná výhoda vie motivovať. Ľudia si uvedomujú, že potrebujú viac vedomostí a zručností, aby boli atraktívni na trhu práce. Vo veľkých mestách sa sústreďujú veľké firmy, nadnárodné inštitúcie, ktoré vyžadujú vyššie a ďalšie vzdelávanie. V iných regiónoch sa, žiaľ, nekladie dôraz na to, čo človek vie, dokonca mu povedia, že je prekvalifikovaný, malý región ho nedokáže zaplatiť,“ tvrdí E. Jányová Lopušníková.
Aké máme bariéry vo vzdelávaní?
Ľudia sa často hanbia prejaviť svoj vlastný názor. Majú problém sa prezentovať. Majú strach zo zlyhania. Boja sa, že im neuznajú získané osvedčenia. Ľudia vo veku štyridsať a viac rokov podľa E. Jányovej Lopušníkovej „majú svoje kotvy.“ Sú to vyformovaní ľudia, ktorí chcú žiť so svojimi hodnotami. Neradi sa prispôsobujú a nemajú radi zmeny, chcú mať istotu pravidelného príjmu. Je to statická generácia.
Slovensko v skratke o vzdelávaní
Keby nebola Milka hlboko presvedčená o prínose celoživotného vzdelávania, nemala by odvahu v roku 2012 založiť Asociáciu lektorov a kariérnych poradcov. Dnes je jej prezidentkou a nepoľavuje v úsilí. Slovensko v oblasti celoživotného vzdelávania výrazne zaostáva za vyspelým svetom. Účastníci ďalšieho vzdelávania štandardne predstavujú asi 13 percent populácie, na Slovensku je to len 3,5 percenta.
„V mnohých iných krajinách sú opatrenia štátu nastavené tak, aby motivovali podniky v podpore vzdelávania zamestnancov. Motivačne je nastavený aj systém stavovských organizácií, obchodných komôr, teda štátnych i neštátnych inštitúcií. Na Slovensku je zámer národných projektov dobrý, ale v praxi sa nenapĺňa,“ vysvetľuje E. Jányová Lopušníková. Za efektívne považuje programy RE-PAS a KOMPAS – ich princípom totiž je, že si ľudia sami vyberajú, nie sú do ničoho nútení, a práve to má podľa nej zmysel.
Kedy firemné vzdelávanie pomáha a kedy nie
„Bolo by dobré, keby firmy robili analýzu vzdelávacích potrieb – aby zistili, prečo sa ich zamestnanci rozhodli vzdelávať a o čo majú záujem,“ vysvetľuje E. Jányová Lopušníková. Ľudia majú v tejto oblasti nedostatok informácií. Napríklad chcú ovládať predajné zručnosti a až dodatočne zistia, že potrebujú komunikačné zručnosti. Vzdelávanie často nie je účelné, pretože sa minie so skutočnou potrebou. Nevyhnutný je individuálny prístup.
Treba definovať problém, ktorý by sa mal vzdelávaním vyriešiť, a potom na konci zmerať výsledky, aby sa dal porovnať pôvodný, aktuálny a želaný stav. „Máme skúsenosť, že nás oslovil zamestnávateľ, stretli sme sa s ním aj so zamestnancami, identifikovali sme ich potreby, čiastočne sa kryli, len boli zle pomenované. Sáva sa nám, že predstavy zamestnávateľa na potrebu vzdelávania zamestnancov sú úplne iné, ako ich definujú samotní zamestnanci..“
Emília Jányová Lopušníková
Pracuje od roku 2005 v oblasti vzdelávania dospelých, začínala na pozícii lektorky, neskôr riaditeľky vzdelávacej spoločnosti. Okrem prípravy a realizácie vzdelávania „na kľúč“ vytvára aj akreditované programy podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní. Je riaditeľkou Vidieckej organizácie pre komunitné aktivity, ktorá pomáha ľuďom na vidieku budovať lepší život. Skúsenosti z tejto oblasti využívala aj ako lektorka v oblasti uplatnenia sa na trhu práce a pri tvorbe podnikateľských zámerov.
Podnikanie pre ňu bola príležitosť „nebyť nezamestnaná po materskej dovolenke“. Teraz si plní vlastné sny v podnikaní s ľuďmi, ktorých si vybrala ako najcennejší kapitál pre úspešné podnikanie. A svoje krédo definuje jednoznačne:„Mojím poslaním je spájať ľudí a hľadať nové výzvy, budovať vzťahy a podporovať inovácie.“
Akreditované vzdelávacie programy
