SME
Piatok, 15. november, 2019 | Meniny má Leopold
INZERCIA

Grafickí dizajnéri ukázali, ako možno zmeniť charakter miesta

Spravili nový „mejkap“ jednej prevádzky, ale Centrum stále nefunguje ako celok.

PREŠOV. Kultivovať verejný priestor, urobiť ho krajším a modernejším, odstraňovať vizuálny smog.

Aj takto sa dá zhrnúť časť poslania projektu Reč mesta, ktorý začal robiť v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove tím Združenia Wave spolu s grafickou dizajnérkou a spoluzakladatelkou novín Ta Take Town, Kristínou Šebejovou a s architektom Lukášom Ildžom.

Aktéri reči mesta prizývajú na spoluprácu profesionálov v danej oblasti. Vo Wave sa konala prednáška s Veronikou Rút Novákovou. Je autorkou manuálu, podľa ktorého v historickom centre Brna inštalujú reklamy. Pred niekoľkými dňami viedol workshop známy bratislavský grafický dizajnér zo štúdia Milk, Martin Jenča.

„Chceme prizvať do projektu aj ďalších profesionálov. Dizajnérov, marketingových odborníkov, ktorí sa danou témou zaoberajú,“ povedala jedna z aktérov Reči mesta Kristína Šebejová a potvrdila, že nejde o jednorazovú aktivitu. Potešili ju reakcie odbornej i laickej verejnosti: „Na prednáške s Veronikou bola pani z Pamiatkového úradu a bola veľmi nadšená a vyzvala nás na to, aby sme sa s ňou stretli, bavili sa o danej téme a preniesli to aj na mestskú úroveň.

Tvorivá dielňa grafických dizajnérov

Stretli sme sa na workshope s Martinom Jenčom.

„Snažili sme sa ukázať princíp toho, čo riešime v projekte reč mesta. Zaoberáme sa vizuálnym smogom. Poňali sme to tak, že by sme chceli reč mesta skultúrniť,“ opísala ho K. Šebejová.

A rozmenila to na drobné: „V meste je veľa prevádzok, ktoré na vás kričia, snažia sa upútať agresívnou reklamou. My by sme chceli ukázať, že mesto má na svojich obyvateľov prehovárať hlavne architektúrou a atmosférou miesta, nie tým, že si máte ísť kúpiť akciový rožok do najbližších potravín. Na príklade redizajnu konkrétnej prevádzky z Centrumu sme chceli ukázať, že zákazníkov môžete osloviť aj menším objemom reklamy v priestore, ak je táto reklama premyslená.“

Preto prerobili „mejkap“ jednej predajne, aby bol výrazný, funkčný, poskytoval klientovi všetky potrebné informácie, ale nie tak, že ho zavalí reklamou.

Centrum a jeho príbeh

Prevádzka sa nachádza vo vynovenom nákupnom stredisku a námestíčku Centrum na Sídlisku III.

To má za sebou zaujímavý príbeh. Po rozkvete v 80. rokoch prišli deväťdesiatky v Centrume prevládali krčmy, herne, stávkové kancelárie. Podľa miestnych tam istý čas bolo sedem krčiem a návštevníkov tohto priestoru nazývali „slobodomurikári“.

Pred niekoľkými rokmi dostalo námestie novú tvár, na základe odvážneho návrhu architektonického štúdia zerozero. Laici ho spočiatku kritizovali, odborníci chválili, získal aj cenu CE-ZA-AR, postupne si naňho ľudia zvykli a do tejto časti mesta sa vrátil život.

„Bol som veľmi prekvapený tým námestím. Akým spôsobom to perfektne funguje. Je to zapojené do priestoru. Ale zároveň, ako to námestie končí, nenadväzuje ďalej na uličky. Sú to dve veci. V strede pekné, funkčné a živé prostredie, ktoré nepreteká do tých uličiek a ich prevádzok,“ opísal Martin Jenča, ako naňho Centrum pôsobilo.

Chaotická reklama nie je funkčná

Potenciál vidí v tom, aby Centrum začalo fungovať ako celok. Ožilo komunitným životom, zbavilo sa vizuálneho smogu. Tým nemal na mysli úplné odstránenie reklám.

„Snahou nebolo poukazovať na to, že reklama v priestor je zlá, reklama dokáže dotvoriť charakter miesta, ale chceli sme nájsť spôsob v komunikácii – aj vizuálne, aj odporúčaniami – akým spôsobom by sa to dalo do budúcna nastaviť. Aby to niekam smerovalo a aby to centrum malo spoločný cieľ a nepretekalo sa navzájom, že oblepí všetko okolo seba. Ako sa to deje aktuálne,“ konštatoval grafický dizajnér, ktorý sa spolu so šiestimi kolegami pustili pokusne do úpravy jednej z prevádzok.

Každá prevádzka sa potrebuje zviditeľniť , to im nikto nezazlieva. Odborníci im chceli demonštrovať, že sa to dá robiť lepšie. „Sami hovoria, že o nich ľudia nevedia a na malom námestí ich musia hľadať. Majiteľ jednej prevádzky dokonca poznamenal, že má niekedy pocit, že jeho podnik sa nenachádza v Centrume, ale na pražskom námestí,“ poznamenala K. Šebejová.

Od majiteľa jednej pizzérie dostali voľnú ruku. Pripravili preňho návrhy, ktoré by mohli byť inšpiráciou aj pre ďalšie prevádzky. Zároveň chcú zmerať, ako bude redizajn fungovať. Očakávajú ekonomickú návratnosť.

„Nechceme, aby to bolo len pekné, ale najmä funkčné,“ uviedol M. Jenča.

Zároveň doplnil: „Je to iba jedna prevádzka, nerieši to problém Centrumu. Centrum nefunguje ako celok.“ Námestie, ktoré má veľký potenciál a po revitalizácii láka obyvateľov mesta je stále preplnené reklamnými banermi a vizuálnym chaosom. Ak by nákupné stredisko fungovalo ako celok a svoje prevádzky promovalo jednotne, pomohlo by to obchodníkom a v konečnom dôsledku by sa znížil objem reklamy na mieste.

„Za príkladmi obchodných centier, ktoré sa promujú jednotne, netreba ísť ďaleko. V minulosti niektoré ulice fungovali tak, že mali spoločný fond. Obchodníci sa nepromovali samostatne, ale lákali zákazníkov na konkrétne miesto, kde si každý nájde svoju prevádzku. Príkladom môžu byť aj obchodné centrá zo súčasnosti ako je Aupark alebo prešovská Eperia.“

Na workshope tím dizajnérov načrtol aj to, ako by jednotné označovanie podnikov mohlo vyzerať a akými aktivitami by sa mohli centrumácki podnikatelia zjednotiť. Ako odporúčanie vypracované na základe analýzy Centrumu dizajnéri uvádzajú to, že prevádzky na námestí by mali vytvoriť alianciu a propagovať sa spoločne. „Keď vchádzate do Centrumu zo zastávky teraz, víta vás veľký nápis miestnej krčmy. Vôbec nie je jasné, že vchádzate do obchodného centra Centrum,“ dopĺňa M. Jenča.

Odstraňovanie vizuálneho smogu je podľa jeho slov silnou témou súčasnosti. „Za mňa to stále nie je dobré. Poukazujú na o nielen dizajnéri, frustrovaní nejakým škaredým vizuálom, ale aj verejnosť. Stále je potrebné o tom hovoriť. Ale tým, že tá diskusia je, že sú mestá, ktoré sa snažia tieto veci kultivovať, je to na dobrej ceste, ale mali by sme stále na to poukazovať,“ dodal Martin Jenča.

Do budúcna by chcel tím Reči mesta vypracovať interaktívnu platformu na zber dát a komunikáciu tém týkajúcich sa problematiky.

Tento projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Pokračovanie projektu vzniká v spolupráci so Sokratovým inštitútom.

MICHAL FRANK

Foto: Michal Frank

Foto: Wave-CNK

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,4 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Najčítanejšie správy na SME

Najčítanejšie správy na SME

Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

O2 opäť pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť

Tentokrát konceptom „Krajiny, do ktorej sa nechceme vrátiť“ a desiatkou ďalších projektov zameraných na 17. november.

Tlačové správy

Čo funguje v českom obchodnom registri lepšie ako na Slovensku

V Českej republike majú notári s účinnosťou od 1. januára 2015 právomoc na žiadosť oprávnenej osoby vykonať zápis do VR.

Tlačové správy

30 rokov slobody: Predplaťte si SME.sk za mimoriadnu cenu

Získajte SME.sk k 30. výročiu nežnej revolúcie iba za 30 eur na celý rok.