Je novinárkou, scenáristkou, spisovateľkou, herečkou špecialistkou na firemnú komunikáciu a registrovanou mediátorkou. Jedna profesia atraktívnejšia ako druhá.
Aký ma teda dôvod dvadsať rokov namiesto žiary reflektorov predstupovať pred dospelých a vzdelávať ich? V krajine, kde hodnota vzdelania, vzdelávania a učenia sa každým rokom prepadá na rebríčku hodnôt?
Čo Vás vo vzdelávaní dospelých teší?
V prvom rade to, keď sa vzdelávania zúčastnia ľudia, ktorí chcú a nielen tí, ktorí musia. Keď po našich školeniach odchádzajú presvedčení o tom, že to nebol stratený čas. Našťastie sa v ľuďoch stále nachádza túžba po vzdelávaní. Sú si vedomí toho, že práca na sebe je nekončiaci príbeh, a pokiaľ sa chcú v živote posúvať a rozvíjať, tak nikdy nemôžu povedať, že majú hotovo.
Ľudstvo veľmi napreduje v oblasti vedomostí, nových informácií a je fajn, keď držíme prst na tepne diania. Akékoľvek nové poznanie môže byť totiž zdrojom určitej múdrosti a pokiaľ dokážeme s touto múdrosťou pracovať, môžeme sa stávať bohatšími. Nakúpiť si môžete to najkrajšie oblečenie, môžete sa excelentne nastajlovať, môžete dokonca aj svoju hodnotu prezentovať cez rôzne funkcie a tituly. Ak ale nebudeme zveľaďovať svoje vnútro, tak to bude prázdny obal bez obsahu.
Vidíte rozdiely na Slovensku a v porovnaní so susednými krajinami?
Na Slovensku je veľký rozdiel v regiónoch. Mzdou môžete motivovať na určitý čas, ale ak si chcete človeka udržať, tak je to o benefitoch a pracovnej klíme. V Bratislave nie je až takou raritou, že firmy ponúkajú zamestnancom odborné a záujmové vzdelanie. Ak je oblasť chudobnejšia, tam sa ako prvé škrtajú prostriedky na vzdelávanie. To, čo je na západe samozrejmosť, býva v strede a na východe vzácnosť.
Čo sa týka porovnania so zahraničím, už dnes vidím veľký rozdiel aj medzi Českom a Slovenskom. Tam je úplne iná kvalita, témy, formy, lektori a zázemie pre lektorov. Ľudia vyhľadávajú možnosti vzdelávať sa, chodia aj do rôznych inštitúcií, ktoré organizujú prednášky a semináre. Robia to preto, že chápu , že je to služba pre nich samých.
Financie, čas, rodinné povinnosti. Čo bráni ľuďom vzdelávať sa?
Najsilnejšiu bariéru si ľudia nosia v sebe. Sami sebe sú brzdou. Môžete mať dostatok financií, môžete mať celoeurópsky platné, alebo aj celosvetovo platné certifikáty náležiace k danému vzdelávaniu. Môžete dať človeku na zlatom podnose a rovno pod nos, najlepšie pokrmy sveta. Ak sa nenačiahnu po tom, čo im ponúkate, je akákoľvek snaha premárneným časom. Preto, ak by to bolo v mojej moci, apelovala by som na ľudí – chcite, majte túžbu po vedomostiach, učte sa. Budujete tak vlastnú hodnotu, prejavujete si sebaúctu. Učiť sa znamená byť šikovnejším, ale aj lepším. Dokonca aj lepším človekom.
Ako motivovať ľudí po štyridsiatke, aby sa vzdelávali?
Trh práce je nekompromisný, generácia X sú mladí ľudia, ktorí majú veľa dravosti a chuti sa presadiť. Ľudia po štyridsiatke majú komplexy, nechcú vytŕčať a upozorňovať na seba, keďže boli tak vychovávaní. Ak sa chcú udržať a byť stále zaujímaví, tak im nezostáva nič iné, ako sa do toho pustiť na plno. Vedia ich však motivovať príklady a príbehy je najlepšie. Príbeh je silná motivácia a ľudia ich majú radi. Dobrý lektor, má veľa príbehov v zásobe.
Dá sa hovoriť o celoživotnom vzdelávaní aj vo vysokom veku?
Najlepšou prevenciou pred chorobami staroby je aktívna práca s rozumom. Ak si chceme zachovať mentálnu mladosť, tak je dobré zamestnávať mozog, ale nie rutinnými vecami, činnosťami ale niečím novým. Podnety, ktoré prináša vzdelávanie, sú impulzy schopné stimulovať mozog a celkovo mentálnu vitalitu človeka.
Akreditované vzdelávacie programy
