SME

prináša

Príbehy zo Slovenska

Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Ako vydavateľstvo Absynt mení Slovensko

Aké je poslanie projektu?

Ľudia im ďakujú, že sa zmenili vďaka ich knihám.

V nadnárodnej stavebnej firme v Krakove sa stretli Poliak so Slovákom, ktorých spájalo nadšenie pre dobré knihy. To, čo sa začína ako úvod vtipu, vyvrcholilo projektom knižného vydavateľstva Absynt.

Za tri roky sa na slovenskom trhu etablovalo nielen unikátnym dizajnom kníh, ale aj témami, ktoré dokázali zarezonovať v spoločnosti. Mnohým ľuďom tiež otvorili oči. Práve ten moment považovali zakladatelia Filip Ostrowski a Juraj Koudela za naplnenie ich cieľa, s ktorým sa rozhodli priniesť na Slovensko svetovú reportážnu literatúru.

Výrazný segment literárneho žánru

Jeden sa venoval obchodu a druhý marketingu, Filip Ostrowski a Juraj Koudela však postupne objavili spoločnú vášeň, ktorou bola reportážna literatúra.

Chceme, aby ľudia čítali dobrú literatúru, boli kritickí, mali rôznorodé pohľady a na základe nich si vedeli vypracovať vlastný názor.

Filip Ostrowski

„Reportážna literatúra ma chytila schopnosťou načrtávať neskreslenú realitu. Mnohí kolegovia čítali pred cestou do iných krajín nielen cestovateľské príručky, ale práve reportáže. Krajinu aj ľudí dokážu priblížiť úplne inak. Slovenskí čitatelia však nemali k takýmto knihám prístup, na čom sme si uvedomili, že reportážna literatúra má u nás potenciál,“ hovorí Koudela.

Síce na svete patria reportáže k pevne zakotveným pilierom literárnej mozaiky, na Slovensku sa stali populárnymi iba v posledných rokoch.

„Juraj už dávno hovoril, aká je škoda, že na Slovensku podobné knihy nevychádzajú. A možno vtedy sme si prvý raz povedali, že by mohli,“ spomína Ostrowski.

Jednoduché to však nebolo. Opustiť dobre platené miesto a skúsiť vlastné podnikanie obom mužom trvalo niekoľko mesiacov. Mali rodiny a otázku, či uspejú.

Pustiť sa do nového projektu bolo predovšetkým o veľkej miere zodpovednosti. Nakoniec padlo rozhodnutie, investovali vlastné peniaze a rozhodli sa vytvoriť projekt, ktorý si vyžadoval sto percent nasadenia.

Dva roky bez výplaty

„Strach sme mali my aj naše rodiny. Nešli sme len vydať knihu, ale založiť celý jeden segment literárneho žánru od úplného začiatku. Najbližší nám verili a dali zelenú, hoci sami sme si dva roky nedali výplatu,“ spomína na ťažké chvíle zrodu vydavateľstva Ostrowski.

U oboch zakladateľov však nakoniec zvíťazila chuť budovať niečo vlastné a spraviť na Slovensku kus hodnotnej práce.

„Nevedeli sme, či uspejeme, ale vedeli sme, že vo svete si táto literatúra našla svoje miesto. Od začiatku sme sa pozerali na detaily. Mali sme skúsenosti z nadnárodnej firmy, chceli sme všetko spraviť dokonale. Premyslene sme pristupovali k biznis plánu aj edičnému plánu. Vedeli sme, že prvé dva roky bude nutné vydavateľstvo dotovať z úspor, aj to, že vzniká mnoho projektov, ktoré nakoniec neuspejú,“ hovorí Koudela.

Snahou Filipa aj Juraja bola priniesť na Slovensko autorov, ktorí boli vo svete známi, ale u nás ich skoro nikto nepoznal. Zvolili si provokatívny názov línie a predstavili Prekliatych reportérov.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

„Inšpirovali sme sa témou prekliatych básnikov z 19. storočia. Dotýka sa to aj histórie samotného názvu vydavateľstva. Práve títo umelci často pili absint a písali o veciach, ktoré boli ukryté pod povrchom. Spojenie s našimi témami a knihami bolo jasné,“ vysvetľuje Koudela.

„Absynt bol ľahko zapamätateľný, spojený s literatúrou, jednoslovný a provokoval. Navyše sa v ňom skrýva istá drsnosť a je na hrane žiletky,“ dodáva.

Po viac ako dvoch rokoch si vydavateľstvo našlo svoje miesto na knižnom trhu. Slováci reportážnu literatúru uvítali, hoc nejde vždy o jednoduché a príjemné čítanie.

Dali nám držiteľku Nobelovej ceny

Prvý edičný plán vznikal podľa vkusu spoluzakladateľov.

„Juraj sa chcel s kamarátmi porozprávať o palestínsko-izraelskom konflikte a na to potreboval, aby sa aj na Slovensku objavili knihy, ktoré o tejto téme hovorili z inej ako mainstreamovej stránky,“ spomína Ostrowski.

Aj preto bola prvá kniha, ktorá vstúpila na trh, Oči zasypané pieskom od Paweła Smoleńskieho. Nešlo však len o osobné ambície, ale kniha patrila ku skutočne kvalitnej literatúre.

Nasledovala príprava dvoch kníh od Svetlany Alexijevič, ktoré považovali za výnimočne kvalitnú literatúru. Vtedy ešte netušili, že prekladajú budúcu držiteľku Nobelovej ceny.

„Po tom, ako sme získali práva na jej knihy, Svetlana Alexijevič získala Nobelovu cenu za literatúru. Do istej miery to bolo potvrdenie našich snáh prinášať na Slovensko kvalitných autorov,“ usmieva sa Koudela.

Pritom dovtedy sa tejto autorky slovenskí vydavatelia báli, keďže jej témy nie sú pre každého. Napriek tomu práve ona posunula reportážnu literatúru na úroveň Nobelovej ceny a vďaka Absyntu si ju Slováci môžu čítať v rodnom jazyku.

Vydávajú aj slovenských autorov

Absynt začínal poľskou literatúrou a dnes prináša knihy z USA, Škandinávie, Francúzska a prakticky z celého sveta vrátane slovenských autorov, medzi ktorých patrí aj Andrej Bán.

Ľudia nám posielajú fotografie iných, ako čítajú naše knihy. Alebo sa navzájom prihovoria cudzí ľudia, ktorí čítajú absyntovku.

Juraj Koudela

„Knihy sme na začiatku hlavne prekladali, ale často sme si s Jurajom hovorili, že skutočne slovenskými vydavateľmi budeme až vtedy, keď budeme pri zrode kníh od slovenských autorov. Preto sme začali spoluprácu s Andrejom Bánom, ale určite by sme radi priniesli aj ďalších skvelých slovenských spisovateľov,“ hovorí Ostrowski.

O tom koniec koncov hovorí aj prebratie značky Kalligram s viac ako dvadsaťročnou tradíciou pod svoje krídla.

„Kalligram vydával eseje a knihy, ktoré si vyžadovali istú dávku spoločenskej zodpovednosti. Nešlo o knihy, ktoré budú bojovať o prvé miesta najčítanejších. Polroka sme premýšľali, či projekt prebrať, nakoniec sme sa preň rozhodli vybudovať vlastný edičný plán, za ktorý je zodpovedný náš kolega Juraj Čorba,“ hovorí Koudela.

„Pod touto značkou sa snažíme vydávať knihy od slovenských a zahraničných autorov v edícii Skica, ktorá dáva priestor autorom z rôznych odborov a odvetví. Tak môžu sprostredkovať svoje autentické poznatky aj laickej verejnosti prístupnou formou,“ dodáva.

Reportáže sú cestou ku kritickému mysleniu

„Naši autori berú svojich čitateľov ako partnerov. Nevnucujú im myšlienky a vlastné presvedčenia. Naopak, hľadajú odpovede na otázky a provokujú k premýšľaniu,“ odpovedá Ostrowski na otázku, v čom sa líši reportážna literatúra od iných žánrov.

Dobré knihy ani námety by sa však nezaobišli bez kvalitného tímu, ktorý dnes zastupuje vydavateľstvo. V začiatkoch bolo všetko na pleciach zakladateľov, ale ako sa rodili knihy, rodili sa aj odhodlaní a zapálení spolupracovníci.

„Jednou z prvých kľúčových osôb bola Pavlína Morháčová, ktorá vymyslela logo, dizajn kníh aj grafické stvárnenie. Ďalšími dôležitými ľuďmi sú Ján Púček, ktorý sa ujal editorskej práce a Soňa Balážová, ktorá komunikuje naše knihy smerom k verejnosti,“ hovorí Ostrowski.

„Ľudia prichádzali spontánne aj preto, že sa im projekt páčil a začali nám pomáhať. Prišli ďalší šikovní ľudia ako Miroslava Kobrtková, Juraj Čorba a množstvo externistov a redaktorov, ktorí s nami spolupracujú od začiatku. Uverili nám a dnes spolupracujeme s asi tridsiatkou ľudí,“ dopĺňa Koudela.

Reportážna literatúra by mohla byť novými verneovkami

Reklamu na knihy Absynt nenájdete v drahých časopisoch ani médiách. No sociálne siete vytvorili okolo „absyntoviek“ doslova komunitu ľudí, ktorých táto literatúra chytila za srdce.

„Ľudia nám dokonca posielajú fotografie iných, ako čítajú naše knihy. Alebo sa navzájom prihovoria cudzí ľudia, ktorí čítajú absyntovku, pretože ak takú knihu čítajú, sú zrejme rovnakej krvnej skupiny a dajú sa do rozhovoru,“ hovorí o vedľajšom efekte ich kníh Koudela.

„Rovnako ako naši autori nemáme ambície komentovať a diktovať čitateľom nejakú líniu. Chceme, aby čítali dobrú literatúru, boli kritickí, mali rôznorodé pohľady a na základe nich si vedeli vypracovať vlastný názor,“ hovorí Ostrowski.

Okrem rozširovania titulov a prieniku na český trh sa preto vydavateľstvo snaží aj naďalej vytvárať zmysluplnú firmu, ktorá bude napĺňať ich samých a aj čitateľov.

„Tešia nás reakcie čitateľov, ktorí prezradia, že naša kniha ich zmenila, ovplyvnila v myslení, v názoroch, vo videní sveta. Vtedy cítime zadosťučinenie za to, čo robíme a dáva nám to silu a radosť pokračovať ďalej,“ uzatvára Ostrowski.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.