SME
Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Nebezpečný odpad nemusí byť nebezpečný. Keď je pod kontrolou...

​​​​​​​Východ už nemá kam dávať nebezpečný odpad, budú riešením čierne skládky?

Démonizácia zariadení na ukladanie nebezpečného odpadu funguje na Slovensku roky. Na vytváranie atmosféry strachu a ohrozenia bez racionálnych argumentov sme si akosi zvykli. Najnovšie skúsenosti s nimi má aj spoločnosť Remko Sirník, ktorá chce postaviť v obci Sirník modernú kontrolovanú kazetu na nebezpečný odpad. Prečo sa jej ľudia z okolitých obcí boja a aké pozitíva a negatíva prináša do života ľudí takáto stavba sme sa pozhovárali s Ing. Evou Čudkovou zo spoločnosti Remko Sirník, s. r. o.

Prekvapili vás rozbiehajúce sa petície proti stavbe v okolitých obciach?

Vôbec nie. Práve naopak. Keby som nemala dostatok odborných skúseností v tejto oblasti, zrejme by som tiež začala panikáriť. Už len samotný názov kategórie „Nebezpečný odpad“ má hororový nádych a je predurčený na to, aby vyvolával paniku a strach. A pritom odpad, ktorý bude putovať do Sirníka máme všetci doma v garážach a kôlňach v podobe vecí každodennej spotreby.

Aký odpad teda bude smerovať do zariadenia v Sirníku?

Napríklad plechovky od farieb, tmelov, použité štetce, asfaltové izolácie, strešné šindle, lepenky a pod. Jednoducho veci dennej spotreby, ktoré sa používajú na dlhodobú ochranu striech, základov, drevených a železných konštrukcií. Jednotlivé druhy odpadu bude možné na skládke uložiť výlučne iba na základe zoznamu odpadov, povoleného povoľujúcim úradom SIŽP v Košiciach. Žiadne rádioaktívne látky a iné nezmysly, o ktorých sme počuli, v Sirníku neprichádzajú do úvahy.

Je teda nedostatok informácií najväčším problémom negatívneho postoja verejnosti k takýmto projektom?

Nedostatok informácií vždy otvára priestor k ľudovej tvorivosti a k subjektívnemu výkladu reality. To následne vedie k atmosfére strachu až k vyvolávaniu pocitu ohrozenia. Výsledkom je potom to, že aj užitočné projekty ľudia odmietnu bez toho, aby o nich mali dostatočné informácie. Takto napríklad odmietli obaľovačku asfaltu v Mošovciach, ktorá bola určená práve na budovanie cestnej infraštruktúry v regióne, alebo oceliareň pri Prešove, ktorú chceli Španieli vybudovať za 20 mil. eur. Pritom vplyvy týchto projektov na životné prostredie, rovnako ako aj v prípade projektu v Sirníku sú zanedbateľné v porovnaní s ich prínosmi pre rozvoj východného Slovenska.

Osobne preto za najväčší problém pri rozvoji našej krajiny považujem absenciu odbornej diskusie, vrátane serióznych analýz. Dnes bohužiaľ nikto nepočúva najmúdrejších, ale najhlasnejších. A to je škoda... pretože takto si vyľudňujeme vlastný rodný kraj.

Nedostatok informácií však nie je chyba obyvateľstva...

Toto si plne uvedomujeme. Už sme mali stretnutia so zástupcami niektorých obcí, ktoré o projekte vôbec nechceli ani diskutovať. Napokon boli sami prekvapení, keď sme im argumentovali, že nemáme v pláne v Sirníku skladovať žiaden tekutý, horľavý, výbušný alebo infekčný odpad z nemocníc. Deficit informácií začíname postupne riešiť otvorenou a férovou komunikáciou.

Prispeli k atmosfére strachu v Sirníku a okolí aj negatívne prípady, ako napr. Chemko, Hlohovec?

Jednoznačne. Environmentálne záťaže z minulosti, keď sa iba tvorili pravidlá spracovania odpadu pokazili renomé všetkým serióznym a otvoreným projektom, ktoré sú najlepším riešením proti nelegálnym skládkam. V areáli bývalého podniku Chemko Strážske sa dnes stále nachádza až 500 ton toxického a karcinogénneho odpadu z výroby PCB látok z čias bývalého režimu. Je to iba výsledok, ku ktorému prispeli všetci obyvatelia tejto krajiny, pretože sme si všetci mysleli, že keď odmietneme výstavbu moderných kontrolovaných zariadení na odpad, problém nebezpečného odpadu zmizne sám od seba. Nezmizne a čo je horšie, začína nám prerastať cez hlavu!

Ako to myslíte?

Celé Slovensko má pri riešení „nebezpečného odpadu“ obrovský kapacitný problém. Odmietaním výstavby takýchto zariadení sa kapacitný problém iba zväčšuje. V súčasnosti sa už blížime k bodu zlomu, kedy nebude kde riešiť nebezpečný odpad. U nás na východe tento zlom už nastal, je len otázka času, kedy nás zariadenia na západnom Slovensku vypnú, pretože nebudú stíhať riešiť svoj vlastný odpad, a potom...

Potom...?

Potom začnú raketovo pribúdať azbestové dosky, farby, asfaltové šidle vo voľnej prírode v rámci čiernych skládok, lebo nebude kam nebezpečný odpad dávať. Treba otvorene povedať, že už dnes zaznamenávame katastrofálny stav s vyše 1 000 čiernymi skládkami po celej SR. Tzn. aj prudký nárast nebezpečného odpadu vo voľnej prírode a dokonca pokusy niektorých ľudí primiešavať ho do stavebného odpadu a končí na komunálnych skládkach.

Toto jednoznačne odmietame. To je neprijateľné! Proti tomuto stavu by mali protestovať všetci ľudia z okolitých obcí pri Sirníku, ale aj z celého Slovenska. My sme jednoznačne za to, aby bol tento druh odpadu pod 24-hodinovou kontrolou a špičkovo zaizolovaný na Sirníku, ako keby mal voľne vytekať do Bodvy.

Prečo potom ľudia zo Sirníka a okolia proti projektu protestujú?

Ako som spomenula, nemajú dostatok informácií a na druhej strane si neuvedomujú, že na Slovensku sú ľudia, ktorí sú schopní pre zisk zakopať do zeme tony toxického odpadu. Obdobie nekontrolovaných skládok a pofidérnych riešení sa už musí skončiť. Jediným riešením sú certifikované zariadenia. No a druhým dôvodom, prečo miestni obyvatelia protestujú, je tzv. princíp NOT IN MY BACKAYARD (nie za mojím domom). To znamená, že ak aj obyvatelia okolitých obcí pri Sirníku pochopia nevyhnutnosť existencie takéhoto zariadenia, posledným argumentom vždy zostáva: „ale postavte to v susednom okrese, nie u nás“.

Asi najdôležitejšia otázka je, aký bezpečnostný štandard plánujete v Sirníku, aby nemohlo dôjsť ku kontaminácii okolia?

Kazeta v Sirníku bude patriť medzi najmodernejšie a najbezpečnejšie zariadenia na Slovensku. 24 hodín monitorovaná kazeta je tým najlepším príspevkom Remka k ochrane prírodných zdrojov na východe Slovenska. Samotné teleso navrhovanej skládky a akumulačné nádrže budú vybavené špičkovým geoelektrickým systémom monitoringu tesnosti. Možné priesaky do spodných vôd eliminujeme najmodernejšími stavebnotechnickými prvkami – fólia, tesnenie, drenážne potrubie pod skládkou (pod fóliou a tesnením) na odvod podzemných vôd a samostatná akumulačná nádrž na záchyt priesakových vôd. Priesakové vody budú prísne monitorované a externe čistené v ČOV.

V čom je rozdiel v zabezpečení v Sirníku v porovnaní so skládkou komunálneho odpadu?

Pri nakladaní s nebezpečným odpadom sú oveľa prísnejšie normy, s čím súhlasíme, lebo zvyšujú bezpečnosť zariadenia. A to aj napriek tomu, že veľa zložiek nebezpečného odpadu nie je o nič nebezpečnejších ako komunálny odpad.

V Sirníku rátame s vysoko nepriepustným ílovým tesnením a 2,5 mm hrubou nepriepustnou fóliou a takmer nepretržitým monitorovaním inšpektormi životného prostredia. Toto znamená pre nás istotu, že všetok odpad zostane pod kontrolou a ľudia ho nebudú musieť vyhadzovať na čierne skládky.

Kedy by mala byť nová kazeta k dispozícii?

S jej výstavbou plánujeme začať v roku 2021 a spustiť prevádzku by sme chceli v roku 2023.

Čo získajú obce okrem kontroly nad nebezpečným odpadom postavením skládky?

Samotný Sirník sa určite môže spoľahnúť na našu podporu pri realizácii obecných projektov. Pre okolité obce sa budeme snažiť napr. udržať zvýhodnené ceny za odpad napriek ich enormnému nárastu v posledných mesiacoch. Tieto výhody ako kompenzáciu zmierňovania dopadov existencie zariadenia v ich okolí berieme ako samozrejmosť, pretože nemá zmysel budovať zariadenie, z ktorého nebudú profitovať všetky strany.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,5 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie správy na SME

Najčítanejšie správy na SME

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac

Vďaka príjemnému počasiu je Malta atraktívnou destináciou až do neskorej jesene.

Tlačové správy

Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko

Dobrovoľníkov a zanietencov neodradilo ani blato a lejak.

Tlačové správy

Štart sezóny F1 je za dverami

Štart odloženej sezóny je na spadnutie. Prečítajte si príbeh asi najväčšej osobnosti F1 - Enza Ferrariho.