Vlhnutie múrov je častým problémom starších domov, ale aj víkendových chalúp. Najčastejšie sa objavuje vždy po zime, počas dlhších období dažďov alebo pri vzostupe spodnej vody ako následok letných búrok. Dobrá správa však je, že so sezónnym vlhnutím si viete poradiť aj sami.
Vlhkosť najprv zacítite
Problém vlhkosti v dome sa obvykle nezačína spozorovaním mokrej škvrny, ale nepríjemným a ťažkým vzduchom v miestnosti. Ak prídete na víkend na chatu alebo vstúpite do pivnice a musíte najprv dlho vetrať, je viac ako pravdepodobné, že má váš dom problém s vlhkosťou.
Pri hľadaní riešenia je ideálne začať pátraním po príčinách vlhkosti. Tie najčastejšie súvisia s nedostatočnou alebo neexistujúcou izoláciou základov, ale príčinou môžu byť aj zlé vyspádovanie okolitého terénu alebo poškodená strecha či klampiarske konštrukcie.
Dodatočné izolovanie základov podpílením či injektážou je naozaj komplikovaná záležitosť. Na druhej strane avšak oprava deravého dažďového zvodu alebo poškodenej strechy nemusí stáť veľa peňazí a stavu domu môže veľmi pomôcť. Niekedy dokonca stačí len vymyslieť spôsob, ako vetrať dom v čase vašej neprítomnosti.
Následne môže prísť na rad ošetrenie vlhkého muriva a tu postačí aj jednoduché a svojpomocné riešenie kvalitnou sanačnou omietkou. Stačí ju aplikovať na zasiahnuté miesta a vlhkosť prestane byť témou.
Vlhké múry však nikdy neignorujte, inak riskujete nepríjemné zdravotné následky.
Vlhké múry nie sú len estetickým problémom
„Problémom nesprávnej vlhkosti v interiéri je negatívny vplyv na ľudský organizmus, ktorý sa neprejaví okamžite. Nevyvolá rýchlu reakciu imunitného systému ako napríklad horúčku, kašeľ či náhlu bolesť hrdla. Pôsobí o to zákernejšie,“ hovorí Eva Mocová pediatrička a detská imunoalergiologička.
Ak v priestore zacítite zvýšenú vlhkosť, obvykle natrafíte aj na jej vizuálne prejavy, ktoré možno zachytiť v troch podobách.
„Ako prvé si možno všimnúť drobné biele chuchvalčeky. Nejde o pleseň, ale o vyzrážané soli na povrchu omietky. Druhým stupňom je odúvanie farby. Reálne mokré fľaky sa objavia až pri vysokej miere vlhnutia,“ upozorňuje technický poradca spoločnosti Baumit Jozef Poláček.
(zdroj: Pixabay)Vlhké múry sa stávajú ideálnym životným priestorom na vznik a množenie plesní. Ich spóry sa veľmi rýchlo roznesú po priestore, preto je vzduch vo vlhkých miestnostiach tak nepríjemný. Vedeli ste, že až jedna tretina alergikov trpí na druh alergií, ktoré zapríčiňujú plesne?
„Dlhodobé vystavenie organizmu plesniam vytvára chronickú precitlivenosť organizmu so zhoršujúcimi sa klinickými prejavmi alergie,“ vysvetľuje Mocová.
Netreba sa preto spoliehať na to, že ak chodíte na chatu len na víkend, nič vám nehrozí, aj keď tam máte vlhkejšie prostredie. Následky si totiž môžete odniesť domov.
Vôňa alebo zápach v dome? Čítajte Čo ozdraví nezdravé prostredie?
„Vyššia vlhkosť v interiéri nad 60 percent s teplotou interiéru nad 22 stupňov Celzia prakticky vždy vedie k rastu plesní. Okrem nich sa vo vlhkom a teplom prostredí darí aj baktériám a roztočom,“ konštatuje Mocová.
„Dlhodobý pobyt v príliš vlhkom prostredí oslabuje imunitný systém a vedie k poruchám jeho funkcie,“ dodáva.
Oslabená imunita sa prejaví opakovanými infekciami dýchacích ciest, zápalmi nosovej sliznice, prínosových dutín, spojiviek, upchatým nosom, sťaženým dýchaním či dráždivým kašľom. Vyskytovať sa môžu aj bolesti hlavy, bolesti hrdla a únava. Jednoducho budete chorľavejší.
„Pre zabránenie možného vzniku závažných chronických zdravotných problémov je nutné čo najskôr identifikovať príčinu odchýlky od optimálnej vlhkosti vzduchu a následne ju odstrániť,“ odporúča Mocová.
Pre bežné domy, ktoré nie sú extrémne poškodené vlhkosťou, je riešením použitie sanačnej omietky, akou je napríklad Sanova Uni od Baumitu. Problém vlhkosti dokáže odstrániť prakticky za jeden víkend, a na istý čas pomôže i v prípade, že sa predtým nepodarilo odstrániť príčinu vlhnutia.
Dokáže totiž odolávať vlhkosti a soliam niekoľkonásobne dlhšie v porovnaní s bežnou omietkou. Ak sa však chcete zbaviť problému natrvalo, investícia do odstránenia príčin vlhnutia sa oplatí.
V každom prípade je však nanesenie sanačnej omietky prvou pomocou, ktorá môže trvalo vrátiť priestoru zdravý vzduch.
(zdroj: Pixabay)Skontrolujte dom komplexne
Ako už bolo spomenuté, v prípade problémov s vlhnutím múrov je potrebné najskôr zistiť príčinu vlhnutia. Paradoxne nie vždy musí ísť o priesak vody z pôdy.
„Je potrebné skontrolovať dom komplexne. Niekedy sa stáva, že zavlhnutie nie je z podzemnej vody, ale zo strechy, z priesaku odkvapu, zle utesnenej odkvapovej rúry, prípadne zle odvádzanej dažďovej vody alebo poškodeného vodovodného potrubia,“ hovorí Poláček.
V takom prípade sa s odstránením problému odstráni odstráni aj zdroj vlhkosti. Samotné vlhké murivo sa však vysušuje až niekoľko rokov a tak je vždy namieste použiť sanačnú omietku.
Pokiaľ ide o vlhnutie z podložia, viditeľné znaky vlhkosti nájdete pár centimetrov nad úrovňou podlahy alebo soklových líšt. V skutočnosti však vlhkosť prestupuje do múru podstatne vyššie, čím zvyšuje vlhkosť v celom priestore.
Problém je preto potrebné riešiť aj vyššie nad úrovňou podlahy a sanačná omietka je najvhodnejším prvým riešením, ktoré vo väčšine ľahších prípadov úplne postačí.
Riešenie aj na búrkové prekvapenia
Sanačná omietka je skvelým riešením pre staršie zavlhnuté murivo, dá sa však využiť aj pri poškodení múrov vodou z prietrží a búrok. Zabezpečí lepšie odvetrávanie muriva a vlhkosť v múroch sa nebude viazať ani vytvárať predpoklad na vznik plesní.
V porovnaní s bežnými vápenno-cementovými omietkami zostáva povrch sanačnej omietky výrazne dlhšie suchý a bez poškodení soľami. Je to vďaka vysokému obsahu pórov, ktorý je až o 35 percent vyšší ako pri bežných omietkach. Výsledkom je znížená nasiakavosť a výborná paropriepustnosť. Nanesenie sanačnej omietky sa pritom neodlišuje od nanášania bežnej omietky a zvládne ho každý majster alebo šikovný kutil.
(zdroj: Pixabay)Stačí dodržať vhodný postup
„Ak nájdete zdroj vlhkosti a viditeľné zavlhnutie, pripočítajte k hranici vlhkosti jeden meter. Do tejto výšky bude potrebné zhodiť starú omietku. Potom naniesť sanačný prednástrek a následne omietku Sanova Uni. Aby bola omietka funkčná, hrúbka sanačnej omietky musí byť minimálne dva centimetre,“ vysvetľuje Poláček.
Dôvodom metrovej rezervy nad hranicou vlhnutia je vedenie vlhkosti. Sanačná omietka vlhkosť roztiahne na plochu a tým sa múr rýchlejšie vysuší. Ideálne je omietku nanášať dvojvrstvovo.
"Na pripravený podklad sa nanesú dva centimetre omietky, ktorá sa nahrubo stiahne do roviny. Na druhý deň sa nanesie ešte malá hrúbka omietky zhruba 5 mm. Tento povrch sa finálne zahladí. Po vyzretí omietky môžeme pristúpiť k jej vymaľovaniu parorpiepustnou farbou,“ dodáva Poláček.
Omietku Sanova Uni je možné nanášať do interiéru aj exteriéru. Počas jedného víkendu tak môžete pomocou jednoduchého riešenia zamedziť vlhnutiu múrov a následne roky bývať či relaxovať v zdravšom prostredí.
Tento článok vám prináša Baumit.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
Autor: Marek Mittaš pre Baumit
