SME
Utorok, 22. september, 2020 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Spoznajte nepoznané zákutia Košického kraja

Išli vaše plány na letnú dovolenku pri mori bokom a rozhodli ste sa poriadne preskúmať Slovensko?

Išli vaše plány na letnú dovolenku pri mori bokom a rozhodli ste sa poriadne preskúmať Slovensko? Máme pre vás zaujímavé výletové tipy na miesta, kde rozhodne pretlak turistov nehrozí.

Mesto zo skál pri Spišskom hrade

Spišský hrad patrí medzi top pamiatky celého Slovenska. Neďaleko gotického pokladu však príroda ukrýva miesto, ktoré pamätá ešte dávnejšie časy našich dejín. Prírodná rezervácia Dreveník, zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO, je najväčším travertínovým územím na Slovensku. Má tvar stolovej hory. Zaujímavé sú skalné útvary, puklinové jaskyne, rokliny a priepasti. Najznámejšou z nich je roklina Peklo a vo východnej časti zas Kamenný raj, alebo ináč Kamenné mesto. Tvoria ho skalné útvary pripomínajúce veže.

Priaznivcov histórie ale určite upútajú zvyšky starého slovanského hradiska. Na svoje si prídu i milovníci hojne sa vyskytujúcich fosílií či vzácneho, neraz prísne chráneného rastlinstva a liečivých byliniek. Z Dreveníka si môžete vychutnať množstvo nádherných výhľadov, ktorým kraľuje pohľad na majestátny Spišský hrad. Prírodnou rezerváciou Dreveník vedie značený turistický chodník zo Spišského Podhradia a z obce Žehra. Dostanete sa tam však aj z parkoviska pod Spišským hradom.

Tisícročná kaplnka – spomienka na zlaté časy

V druhej polovici 18. storočia na vrchu Zámčisko nad obcou Iliašovce vyrástol osvietenský skvost. Letohrad Sans Souci dali postaviť v rokoch 1773-1776 páni z Iliašoviec, gróf Štefan a Júlia Csákyovci podľa vzoru letohradu Fridricha II. v Postupime. Bol akýmsi barokovým zábavným parkom nielen pre grófsku rodinu, ale i pre široké okolie. V areáli sa nachádzalo mnoho palácov a budov, podľa historických pamätí tu stál grófsky palác s bohatou knižnicou, palác pre hostí, budova pre úradníkov a služobníctvo, filagória, pustovňa, miesto pre loptové hry, strelnica na streľbu z luku či dokonca dostihová dráha. Vrch, na ktorom letohrad stál, manželia nazvali „Parnasom“ – tu mal Apollón aj svoju sieň s obrazom „Deväť múz“. Údolie za vrchom, v ktorom zriadili kúpele, nazvali údolím „Dafné“.

Nákladný spôsob života ale priviedol Csákyovcov už na začiatku 19. stor. na mizinu. Gróf nechal v zúrivosti letohrádok vysťahovať, predmety predať a celý areál zbúrať a zapáliť. Jediné, čo sa zachovalo, bola kaplnka a obelisk dokumentujúce zašlú slávu letohrádku.

Centrom areálu je ešte i dnes Kaplnka sv. Štefana, ktorá je - najmä vďaka snahe miestnych nadšencov - jedinou zachovanou spomienkou na majestátny areál. Túto kaplnku dnes miestni nenazvú inak ako Tisícročná kaplnka. Oproti kaplnke sa hrdo vypína obelisk, dodávajúci miestu rozmer dôstojnej spomienky na úžasný osvietenský skvost.

Prechádzka tmou so svetlom (nielen) na konci tunela

Margecany sú známym vlakovým uzlom na severnej trase Bratislava – Košice. So železnicou sa tu však spája aj zaujímavá, dnes už turistická atrakcia – takzvaný Margeciansky tunel, dlhý 431 metrov. Ten vybudovali ešte v rokoch 1867 až 1872 ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice. Na trati významnej železničnej spojnice bol Margeciansky tunel druhým najdlhším po Strečnianskom tuneli. Narozdiel od neho však Margeciansky neskôr prestal slúžiť pôvodnému účelu a po výstavbe vodného diela Ružín v ňom vznikla asfaltová cesta pre autá.

Dnes slúži jednak ako prístupová cesta k tamojšej chatovej oblasti Kozinec. Zároveň sa však teší rastúcej popularite medzi návštenvíkmi, ktorí vyhľadávajú zaujímavé miesta mimo turistického main-streamu. Pred dvoma rokmi sa, vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja, obci Margecany podarilo sprevádzkovať vnútorné osvetlenie tunela. Dnes je tak prehliadka Margecianskeho tunela zaujímavým (a aj bezpečnejším) zážitkom.

Lúčka kostolík

Na magickom návrší za malebnou obcou Lúčka vás čaká krásny panoramatický výhľad na okolie. Najlepšie sa pozoruje z kamenného obranného valu prívetivo zakonzervovanej ruiny husitského kostolíka. Pôvodný ranogoticky kostol tam stál už v 13. storočí. No pre jeho neskoršie obsadenie husitmi mu prischlo pomenovanie „husitský kostolík“. Počas 1. svetovej vojny kostolík čiastočne vyhorel a, žiaľ, obnovy sa už nedočkal. Obyvatelia obce si postavili nový kostol priamo v obci v rokoch 1926-27. Miestni obyvatelia začali kostolík a pevnostný múr rozoberať na stavebný materiál.

Poslednú ranu – doslova a dopísmena – dostal kostolík počas II. svetovej vojny od sovietskeho tanku, keďže nemecká armáda si zo sakrálnej stavby urobila obrannú pozíciu. Pri kostolíku sa nachádza ohnisko na skvelú opekačku a tony pokoja. Miesto má skutočne veľmi pozitívnu atmosféru, najlepšie urobíte, ak si tieto naše slová overíte v praxi. Auto nechajte v obci, na návršie sa dostanete iba pešo z horného konca obce odbočkou vpravo. Cesta je krátka, ku kostolíku sa dostanete za 15 minút.

Čo ukrývajú Slanské vrchy? Bunkre i oázu oddychu

Pri obci Slanská Huta neďaleko Košíc sa v prírodnom teréne nachádza časť jedinečného systému 50 bunkrov z rokov 1937 až 1938. Súvislá línia týchto malých pevnôstok pokračuje smerom k obciam Kuzmice a Michaľany. V samotnej Slanskej Hute, v blízkosti futbalového ihriska, dokonca priamo v súkromnej záhrade nájdete hneď dvojicu bunkrov. Ďalšie objavíte v okolitých lesoch, podľa máp, v ktorých sú zakreslené.

Bunkre vystavali pre posádku 7 vojakov – guľometčíkov. Štyria vojaci (dvojčatá) obsluhovali dva ťažké guľomety a dvaja vojaci dva ľahké guľomety, posledná pozícia patrila veleniu. Bunkre boli vybavené periskopom a hákmi na upevnenie maskovacej siete. K ochrane bunkrov pred granátovým útokom nepriateľa sa využívali granátove sklzy, na spätné vyhodenie munície či zasiahnutie cieľov v nedostupnom uhle strieľne. Steny bunkrov majú hrúbku okolo 60 až 80 centimetrov, pričom najhrubšia bola čelná stena. Kuriózne je, že bunkre neboli nikdy využité v boji.

Ak sa sem vyberiete, odskočte si oddýchnuť aj k jazeru Izra. Cez lokalitu vedú označené turistické trasy do prírodných rezervácií Veľký Milič, Malý Milič a Marocká hoľa, s typickou bučinou a dubinou, domovom dravého vtáctva. K jazeru Izra sa viaže povesť o krásnej Izre, dcére tureckého veľkovezíra, ktorá sa zamilovala do nepriateľského uhorského grófa. Keď veľkovezír grófa počas člnkovania s Izrou zastrelil, vrhla sa za ním do vody a jazero ich oboch naveky pohltilo.


Aktivita je zrealizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,5 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny

Čo si predstavíte pod eko domácnosťou?

Tlačové správy

Zvislé zdvíhacie zariadenia pre vozičkárov

Zvislé zdvíhacie plošiny či výťahy pre imobilných sú komplexným bezbariérovým riešením v interiéri aj exteriéri.

Tlačové správy

Nadácia COOP Jednota rozdá obciam a mestám 156 000 eur, hlasovať

Obce a mestá po celom Slovensku môžu už po štvrtý raz získať grant na zlepšenie občianskej vybavenosti.