SME

prináša

Príbehy zo Slovenska

Muránska planina ponúka unikátny zážitok. Stretnúť môžete tisícku sysľov

Aké je poslanie projektu?

Stretnutie so sysľom mnohým otvorí oči.

Stretnúť sysle vo voľnej prírode je prakticky nemožné. Jednou z mála výnimiek je sysľovisko Biele vody pri Muráni. Je vzdialené 2,5 kilometra od Muráňa v smere na Prednú Horu. Stačí sa nezľaknúť dočasne uzatvorenej cesty, na konci ktorej sa otvára Národný park Muránska planina. Na jeho prahu vás privíta približne tisícka sysľov.

„Zatiaľ nie sme značení na žiadnej turistickej trase,“ hovorí zoológ občianskeho združenia Živá planina Ervín Hapl, ktoré sa o sysliu lúku stará. Milovníci prírody však cestu sem už dobre poznajú. Denne ich sem zavíta aj viac ako tisícka.

Sysle sa v oblasti vyskytujú už od Muránskeho kameňolomu. Na mnohých miestach by ste však našli iba diery a stopy po ich činnosti. Tak ako bežne v prírode. Syseľ totiž patrí k veľmi plachým hlodavcom.

Na Bielych vodách však vládne unikátna symbióza sysľov a človeka. Stačí trochu slnečnice alebo zeleniny a sysle si maškrtu zoberú priamo z ruky. Ide o jedinečnú možnosť na Slovensku, ktorá zaujme deti aj dospelých. Takýto kontakt umožňuje ľuďom spoznať sysle zblízka a sysľom sčasti zabezpečuje prežitie.

„Trvalo asi dva roky, kým si sysle na ľudí zvykli. Zo začiatku boli, prirodzene, veľmi plaché. V roku 2011 sme sa však rozhodli sysle pre chladné počasie prikrmovať,“ vysvetľuje Hapl.

Aj vďaka starostlivosti ochranárov sa pri Muráni hemží niekoľko stoviek sysľov, hoci aj tu kedysi prakticky vyhynuli.

Sysle na Muráni bolo nutné zachrániť

Sysle na Slovensku obývali hospodárske pasienky a lúky. Nachádzali na nich svoj prirodzený domov. Keď sa však kolektivizáciou obmedzil pastiersky spôsob hospodárenia, zužoval sa aj životný priestor pre sysle. Ďalšou ranou bola chemizácia. Pri použití umelých hnojív sa často celé sysľovisko otrávilo. Ako sa menila kultúra poľnohospodárstva a z lúk sa stávali polia, syseľ nenachádzal v takomto prostredí priestor na život.

„Posledný prirodzene sa vyskytujúci syseľ v okrese Revúca bol zaznamenaný v roku 1997,“ konštatuje Hapl.

Sysle sa sem vrátili pred 21 rokmi. Nie však náhodne, ale pod dohľadom Štátnej ochrany prírody. Boli prinesené z košického letiska, aby nelákali dravce do letovej dráhy. Na Muráni vtedy našli vhodné podmienky na život vďaka pastve dobytka z miestnej mliekarne. Tento biotop sysľom dokonale vyhovoval. Populácia sa rýchlo rozrástla na viac ako 500 jedincov. Ideálny stav však trval krátko.

„V roku 2004 sa tu po zrušení mliekarne prestali pásť kravy a pasienky začali zarastať. Populácia sysľov sa dramaticky znižovala. Ostalo nám ich len päťdesiat. Museli sme pre jeho prežitie niečo urýchlene spraviť,“ konštatuje Hapl.

Z pozície Štátnej ochrany prírody sa veľa robiť nedalo. Maximálne sa dosiahlo mulčovanie lúky, čo však sysľom nepomohlo. Citlivé rastliny nedokázali prežiť a vyhynulo aj mnoho druhov hmyzu.

Niekdajší riaditeľ Národného parku Muránska planina Marcel Uhrín preto prišiel s nápadom založiť občianske združenie Živá planina. Cieľom bolo vytvoriť systém štátnej a mimovládnej ochrany prírody. V rokoch 2008 až 2010 lokalitu kosili dobrovoľníci, bolo to však náročné a neprinášalo to výrazný efekt. Združenie preto v roku 2011 zakúpilo somáre a na mieste, kde sysle žili, vybudovali ohradu, kde sa somáre pásli. Obnovil sa tým ten najvhodnejší prirodzený biotop sysľa a začalo sa im dariť.

Prežili vďaka slnečnici

„Začali sme na pozemku farmárčiť. Lesník zo štátnych lesov nám poradil chov oslov, ktoré dokážu spásať celú plochu. Efekt bol obrovský. K dvanástim sysľom, ktoré tu žili v roku 2011, začali pribúdať prvé prírastky,“ hovorí Hapl.

„Obnovili sme pastvu a zistili, že pomôcť im vieme aj prikrmovaním. Keď príde chladné a daždivé počasie, mláďatá sú odkázané na materské mlieko a ak sú samice slabé a hladné, o mlieko prídu. Tým pádom zahynú aj mláďatá. Preto sme priniesli slnečnicu a dávali sme ju okolo dier, o ktorých sme vedeli, že sú aktívne,“ hovorí Hapl.

Vďaka tomu dokázali sysle zvládnuť aj horšie časy, mali vyššiu pôrodnosť a prežilo viac mláďat.

„Sysle si na nás postupne zvykli, prestali sa báť ľudí a získali dôveru,“ dodáva Hapl.

Sysle po období dažďov vyliezli von a na mokrom blate ešte vyjedali zvyšky slnečnice. Prikrmovanie tak bolo okrem obnovenia pastvy druhým dôležitým opatrením, aby na Muráni vzniklo skutočné sysľovisko, kde sa ľudia môžu stretnúť s týmto chráneným živočíchom osobne.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Bez sysľa by bolo ohrozených mnoho zvierat

Na Muránskej planine možno ľahko nadobudnúť dojem, že syseľ je v bezpečí a na Slovensku ich žije dostatok. Avšak pravda je taká, že tento hlodavec sa na našom území dostal do kritického stavu. V podstate vymiera.

„V minulom roku sme zrealizovali kompletnú revíziu všetkých lokalít sysľov. Na Slovensku ich žije okolo 20-tisíc v 70 kolóniách, ktoré tvorí asi 43 izolovaných skupín, čo je málo. V mnohých kolóniách je len pár desiatok jedincov. Pre tak nízky počet začína syseľ upadať aj geneticky, keďže kolónií na párenie je málo,“ hovorí Hapl.

Sysľovisko na Muráni je jedným z mála, kde sa vyskytujú v hojnejšom počte. Nie je to však len o sysľoch, na ich existenciu je naviazaný výskyt ďalších živočíchov. Sú životne dôležitou potravou pre dravce, a tak spolu s nimi opúšťajú Slovensko aj tie. Príkladom je sokol rároh, ktorý oblasť Muráňa opustil spolu so sysľom a očakáva sa, že by sa vďaka rastúcej početnosti sysľov mohol vrátiť.

„V prírode je všetko so všetkým prepojené a ak vymiera jeden druh, dá sa očakávať, že postupom času ho budú nasledovať ďalšie. Živá planina chce tomu zabrániť,“ hovorí Hapl.

„Snažíme sa návštevníkov aj vychovávať. Staviame informačné tabule, ktoré hovoria o význame sysľa v prírode, jeho ochrane a dôležitosti pre celý ekosystém. Nie je to len hlodavec, ale dôležitá súčasť celej prírodnej rozmanitosti. Čím viac ľudí to pochopí a začne prírodu ochraňovať, tým bude zdravšia,“ vysvetľuje Hapl.

Zo sysľoviska vzniká unikátny ekologický projekt

„V oblasti chceme vytvoriť podmienky na ďalšie šírenie sysľa. Okrem toho prispieť aj k rozvoju botaniky a rôznych druhov rastlín. Prichádzame na rôzne zaujímavosti, ktoré vie Štátna ochrana prírody využiť napríklad v pastierstve na chránených územiach,“ odhaľuje plány Hapl.

Živá planina oslovila všetky vysoké školy s ponukou sledovať zmeny, ktoré sa tu dejú. Skúmajú rôzne druhy hmyzu a živočíchov a učia sa, ako to v prírode funguje.

„Vznikol tu unikátny biotop. Na elimináciu ovadov a komárov sme nasadili čereble, ktoré ich likvidujú ešte v štádiu larvy. Trasochvosty zasa lovia ovady priamo z okolia dobytka. Vytvárame prirodzenú symbiózu prírody s človekom,“ vysvetľuje Hapl.

Výsledky s prirodzeným chovom dobytka a elimináciou škodcov sú zdrojom inšpirácie aj pre viaceré rodinné farmy. Zo sysľoviska si ľudia odnášajú nielen zážitok zo stretu s unikátnym živočíchom, ale aj poučenie o živote v prírode, symbióze či inšpiráciu. Môžu sa naučiť, ako kultivovať svoju záhradu, farmu či okolie na prírodnej báze a bez chémie.

„Je skvelé, že nás oslovujú ľudia, ktorí pasú dobytok a radi by mali sysle na pozemku. Mnohí si totiž uvedomujú ich prínos. Obrovským benefitom je udržanie vlhkosti aj počas suchých období. Počas dažďov voda preniká do systémov dier a zachytáva sa v nej. Syseľ jednoducho vždy patril k tradičnej slovenskej prírode a chovateľstvu a určite by nemal vymiznúť,“ dodáva Hapl.

Muránska planina tak môže byť mementom, ktoré poukáže na dôležitosť každého živočícha v prírode a zmysel chrániť jeho životný priestor a biotop.

Ak chcete sysle vidieť ešte tento rok, poponáhľajte sa, pretože od konca júla do polovice októbra sa postupne ukladajú na zimný spánok. Vylezú zase až na jar.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.