SME

prináša

Príbehy z Bratislavy

Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy lokálnych reštaurácií

Ani po dvadsiatich rokoch na trhu nemajú vyhraté.

Otvárať v Bratislave kaviareň dnes a pred desiatimi rokmi sú dve rozdielne disciplíny. Vtedy neexistovala žiadna, ktorá by ponúkala domáce limonády či výberovú kávu, naopak, dnes už tieto veci na nápojovom lístku nestačia. Dokonca v jednej veci je doba takmer opačná. V roku 2010 ste sa museli obhajovať, že ponúkate viac, ako je bežné, dnes už sa treba obhajovať skôr v prípade, že viac jednoducho neponúkate.

Zažil to aj Martin Bajaník, keď v roku 2010 spolu s priateľmi otváral remeselnú kaviareň Shtoor, čo bol vôbec prvý koncept súčasných kaviarní v Bratislave. „Asi najviac času trvalo pochopiť, že naozaj neponúkame Coca-Colu, ale domáci bazový sirup. V tom čase spal celý trh tvrdým spánkom, do ktorého upadol v 90. rokoch. V kaviarňach bol štandard nastavený trojicou Lavazza, Coca-Cola a Marlenka,“ spomína spoluzakladateľ Shtoora Martin Bajaník.

Na dlhú cestu vysvetľovania sa s priateľmi vydal v čase finančnej krízy a ako vôbec prvý v hlavnom meste. Viacerí zákazníci boli nespokojní, keď sa dozvedeli, že výrobky globálnych značiek si u nich jednoducho nekúpia.

„Rozhodli sme sa nespolupracovať s veľkými nealko distribútormi a v káve sme sa prepracovali k vlastnému fair trade blendu z Etiópie. Okrem toho sme si piekli vlastné koláče podľa vlastných receptov a snažili sa o príjemný a zaujímavý interiér. Dnes to znie ako banalita, ale vtedy to bolo naozaj niečo výnimočné,“ dodáva neskorší autor a dizajnér značiek ako Foxford, Yeme či EDO-KIN.

Kaviareň Shtoor si rýchlo našla miesto medzi Bratislavčanmi a z výnimočného konceptu sa stal štandard. Akú cestu prešla bratislavská gastronómia za ostatných desať rokov a kto v nej zohral zásadnú úlohu? Navštívili sme zástupcu ázijského bistra, street foodu aj zážitkovej reštaurácie a pýtali sa, v čom tkvie tajomstvo ich úspechu.

ROXOR: Najnáročnejšie je vydržať a nestratiť motiváciu

Mohlo by sa zdať, že najväčším úspechom bratislavského Shtoora bol jeho rýchly nástup a rozšírenie sa o ďalšie dve prevádzky. Existuje však jedna vec, ktorá tento úspech prekonala.

„Po pár týždňoch bola prevádzka v čiernych číslach a stali sme sa akýmsi benchmarkom a príkladom dobrej praxe,“ spomína Bajaník.

Ľudia sa nimi inšpirovali a vnímali ich ako dôkaz, že 90. roky sú nenávratne preč a dá sa preraziť aj kuchyňou, ktorá nemá práve najnižšiu cenovku. Samotný Shtoor už síce neexistuje a nahradili ho kaviarne ako Štúr či Foxford, v prenesenom význame sa však nachádza v celom meste, v podnikoch, ktoré otvorili jeho bývalí kuchári a čašníci.

Príkladom je aj Michal Ščevlík a jeho burgráreň Roxor. Vznikla v roku 2015, mnohí ju označujú za najlepší burger v meste a v roku 2019 mala obrat viac ako jeden milión eur.

„Kedysi som pracoval ako čašník v kaviarni Shtoor a videl som, ako to môže fungovať. Povedal som si, že hádam to viem urobiť aj lepšie a musí sa to dať,” spomína Ščevlík.

Michal Ščevlík, podobne ako Martin Bajaník, začal v gastronómii pôsobiť ako úplný nováčik a bez predošlých podnikateľských skúseností. Nemal takmer žiadne kontakty na dodávateľov a burgrová scéna v meste sa ešte len rozbiehala. Aj to ho dotlačilo k tomu, aby si vyrábal všetko, čo bude možné.

„Na letných grilovačkáchu kamarátov väčšinou grilovanie padlo na mňa. Bol som hobby kuchár a bavilo ma piecť si vlastné žemle, mlieť si mäso a zachádzať do zákutí prípravy. Nakoniec som to preniesol aj do podnikania,” hovorí Ščevlík.

Naložil si vlastné uhorky, pomlel mäso podľa vlastných predstáv, zarobil si vlastnú majonézu a nakúpil žemle z pekárne, ktorá v tej dobe ako jediná v Bratislave piekla čerstvé burgrové žemle. Keď to všetko spojil dokopy, vznikol výsledok, o ktorom sa začalo rozprávať. Bol však ešte len na začiatku a stáli pred ním také detaily ako stanoviť hrúbku jedného plátku uhorky, určiť jej počet v jednej žemli či nastaviť presné rozloženie surovín v priestore.

„Podľa mňa je rozloženie ingrediencií veľmi dôležité. Keď položíte štyri uhorky vedľa seba a nie na seba, burger bude nižší a bude to praktickejšie. Taktiež by mal byť každý hryz jasne vyskladaný a treba pracovať s jednotlivými štruktúrami a chuťami, keďže niečo je jemnejšie a niečo chrumkavejšie, niečo teplé a niečo zas studené,” opisuje Ščevlík.

Roxor za mesiac spracuje dve a pol kravy a vyrobí tisícky burgrov. Pri takých počtoch je nevyhnutné, aby sa každý burger pripravoval rovnako a minimalizoval sa počet individuálnych požiadaviek. V Roxore totiž robia pätnásť burgrov naraz a keď si ho niekto objedná bez syra, ďalší s dvojnásobnou dávkou syra a tretí bez uhoriek, v kombinácii s piatimi druhmi prepečení mäsa narastá počet verzií jedného burgra aj počet chýb, ktoré môžu počas prípravy vzniknúť.

„Robiť rovnaké burgre je jednoduché. Ale pri výnimkách si všetko treba držať v hlave a komplikuje sa tým celá práca. Nehovoriac o tom, že po zámene surovín už nemusí burger chutiť tak dobre, ako sme ho vymysleli,” priznáva Ščevlík.

Aj preto sa v Roxore rozhodli skončiť s prekrajovaním burgrov, ktoré sa rozmohlo tak výrazne, že to spomalilo samotný výdaj. Museli preto spoplatniť pridávanie alebo uberanie surovín sumou 70 centov, aby podobné požiadavky aspoň trochu obmedzili.

„Najkomplikovanejšiu objednávku sme mali vtedy, keď si zákazník objednal burger s dvojitým mäsom a jedno chcel mať stredne prepečené a druhé úplne. Neexistoval na to žiaden rozumný dôvod, bolo to len obyčajné vymýšľanie. Preto keď máme príliš komplikované objednávky, robíme menej burgrov, aby sme sa nepomýlili,” hovorí Ščevlík.

Po piatich rokoch podnikania by nejeden povedal, že sa už nedá vymyslieť nič nové a stačí otáčať mäso na grile. V skutočnosti je to však presne naopak. Každý deň treba sledovať počasie alebo turistickú situáciu a podľa toho plánovať zásoby, inokedy zas treba vymeniť pokazený prístroj alebo len aktualizovať procesy.

„Po dvoch rokoch od presťahovania na nové miesto niekomu trklo, že pri okienku na špinavé taniere by mohla byť papierová rolka, aby si čašníci mohli utrieť ruky. Častokrát sa čudujeme, že nám to nenapadlo skôr, pretože niekedy sú to úplne samozrejmé veci,” tvrdí Ščevlík.

Majiteľ Roxoru tak ešte nezažil deň, kedy by si povedal, že je všetko hotové a nie je sa kam posunúť. Aj to mu bráni v tom, aby sa práca stala monotónnou a prestala ho baviť.

„Zo samotnej práce vyplýva množstvo rôznych problémov, ktoré prekryjú akékoľvek podnikateľské prekážky. Ja by som ľudí od podnikania v gastronómii neodhováral, aj keď to nie je jednoduché. Viacerí skôr len vyplakávajú. Najnáročnejšie nie je samotné podnikanie, ale vydržať robiť dlhodobo rovnakú kvalitu a nestratiť motiváciu,” uzatvára Ščevlík.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

JASMÍN: Zamestnať nového kuchára trvá jeden rok

O dlhodobom udržiavaní kvality by mohla rozprávať čínska reštaurácia Jasmín, ktorá je na Židovskej ulici oproti Dómu svätého Martina v Bratislave už od roku 1996. Je to 24 rokov, čo v nej varia výhradne čínski kuchári a výhradne domácu kuchyňu.

„Prišli sme na Slovensko variť typické čínske jedlo. Slovenským chutiam sme sa neprispôsobovali, všetko pripravujeme presne tak ako v Číne,” vysvetľuje spolumajiteľka Linda.

Keď teda hovoríme o sečuánskom korení, ide o korenie zo stromu zantoxyl korenistý, ktoré sa vyrába priamo v provincii S ́-čchuan. A keď si vypýtate chrumkavú kačicu, bude chutiť presne tak ako v Číne. Žiadne skratky ani napodobeniny. Na jedálnom lístku sa však nachádzajú viaceré jedlá, ktoré vyznievajú pre slovenský jazyk prinajmenšom otázne. Napríklad taká rybia fileta s kyslou kapustou.

„Nie je to naša kyslá stupavská kapusta, ale nakladaná pekinská kapusta na čínsky spôsob,” usmieva sa čašníčka Jasmina Albertová.

„Málokto si to objedná bez toho, aby k tomu dostal nejaký výklad. Ide o filetu z morského vlka a kyslú kapustu, čo je spolu uvarené ako polievka. Je to jedlo pre dvoch alebo jedného veľkého jedáka. Odporúčame to jesť s ryžou a namáčať si ju do vývaru,” vysvetľuje Albertová.

Niektoré jedlá ponúka Jasmín ako jediná čínska reštaurácia v Bratislave a
receptúry prinášajú kuchári priamo z Číny.

„Od začiatku sme sa zameriavali na vyššiu gastronómiu, nelákalo nás mať bufetovú reštauráciu,” priznáva Linda.

Sú s tým však spojené viaceré komplikácie, predovšetkým s prinesením kuchárov a niektorých surovín na Slovensko. Jasmín si zakladá na tom, aby v kuchyni pracovali len skúsení kuchári z Číny a každý sa venoval len jednej aktivite. Naraz ich je v kuchyni sedem a pracoviská majú rozdelené tak, že jeden robí len polievky, ďalší šaláty, tretí omáčky, jeden len rezance a taštičky a samostatného zamestnanca majú aj na umývanie riadu. Dostať niekoho na Slovensko je však náročný administratívny proces.

„Zamestnať niekoho z tretej krajiny trvá približne jeden rok. Musí sa vyjadriť úrad práce, cudzinecká polícia, slovenská strana, čínska strana a veľa ďalších úradov.
Dvadsať dní pred hľadaním kuchára musíme mať zverejnené voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné pre príslušníka tretích krajín. V celom procese nie je možné spraviť jedinú chybu v tlačive, inak treba ísť úplne od začiatku. Stalo sa nám to práve teraz,” hovorí Linda.

K hľadaniu nových kuchárov pristupujú rovnako, ako sa na Slovensko dostala aj ona s manželom. Cez pracovnú agentúru. V roku 1998 prišli do Bratislavy práve kvôli reštaurácii Jasmín, ktorá vtedy patrila ich krajanovi žijúcemu v Rakúsku. Dovtedy Linda pracovala v reštaurácii v Číne a jej manžel varil v štvor-hviezdičkovom hoteli.

Práve na viachviezdičkové hotely sa zameriavajú pri hľadaní nových ľudí aj teraz. Ani tradičná čínska kuchyňa a prísne kritériá pri zamestnávaní nových ľudí však nezabránili klesajúcemu záujmu o samotnú reštauráciu. Jasmínu klesali tržby a prestávali mať na výber. Buď zavrú úplne, alebo len na chvíľu a zmenia koncept. Rozhodli sa pre druhú možnosť.

„Išli sme do veľkého risku a na pol roka sme zatvorili. Kedysi bola naša reštaurácia v klasickom čínskom dizajne s červenými lampami, lampiónmi a drakmi. Oslovili sme architektonické štúdio Vallo Sadovsky Architects a pustili sa do rekonštrukcie,” spomína Linda.

Z reštaurácie tak zmizli všetky červenozlaté doplnky a nahradil ich na mieru robený nábytok, luster z fúkaného skla a paravány. Zároveň sa čínsky koncept reštaurácie trochu poslovenčil, keď sa v ňom namiesto obrázkov z Pekingu objavilo desať fotografií starého bratislavského podhradia od fotografa Karola Kállaya.

Mysleli aj na verných zákazníkov, ktorým poslali pôdorys novej reštaurácie a nechali ich vybrať si nové miesta. Na vybrané stolíky potom vyfrézovali ich podpisy. Záverečnou bodkou celej rekonštrukcie sa stali ďakovné slová, ktoré umiestnili do zrkadla v reštaurácii.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

BAROZA: Radšej prestanem podnikať, ako by som mal poľaviť

So zážitkovou kuchyňou a mierne komplikovanými jedlami na pochopenie prišla pred piatimi rokmi aj reštaurácia Baroza v Petržalke. Šéfkuchár Peter Slačka sa kúsok od autobusového depa rozhodol otvoriť moderné bistro, v ktorom bude pripravovať svetovú kuchyňu po slovensky.

Výsledkom sú jedlá ako langoš so sušenými paradajkami, bylinkami a syrom, fašírka s bielou tekvicou, sedanom a čakankou alebo údený pstruh s majonézou a fermentovanou zeleninou. Aby to však nebol len zoznam náhodných surovín napísaných vedľa seba, nechali sme si vysvetliť, ako jednotlivé jedlá vymýšľa.

„V Taliansku majú predjedlo vitello tonnato, čo je teľacina s tuniakovou omáčkou, kapary a žĺtkom. Celý koncept som preložil do slovenského prostredia a nahradil lokálnymi surovinami,” začína opisovať Peter Slačka.

„Teľacie mäso máme aj na Slovensku, tak som si vybral teľací jazyk. Namarinujeme ho a cez noc varíme pri 80 stupňoch. Potom ho ošúpeme a nakrájame na nárezovom stroji na tenké plátky. Tie následne napichneme na špajdľu a ugrilujeme na uhlí, aby boli trochu zaúdené a upečené. Ďalším krokom je pripraviť omáčku, tuniaka však na Slovensku nemáme. Nahradil som ho údeným pstruhom z lokálneho rybárstva, čo ešte viac podporí chuť vypečeného jazyka. K tomu pridáme už len horčičné semiačko, citrón, kapary a sušený žĺtok z domácich vajec. Výsledkom je slovenské jedlo inšpirované Talianskom,” teší sa Slačka.

Podobne sa hrá so všetkými pätnástimi jedlami, ktoré sa na jedálnom lístku nachádzajú, avšak návštevnosť reštaurácie už takým dôvodom na radosť nie je. Pre svoju polohu na okraji Petržalky, kde je len minimum bytoviek a takmer žiadni okoloidúci, je veľmi zložité odhadnúť, koľko ľudí k nim príde a koľko majú navariť.

„Zabehnutá reštaurácia ide konštantne v nejakom objeme objednávok, v našom prípade je to však ako na horskej dráhe. Medzi dňami máme tak priepastný rozdiel, že sa nedá nastaviť konštanta produkcie ani personálu. Čo zarobíme v pondelok, prerobíme v utorok, v stredu to zarobíme naspäť a vo štvrtok o to zase prídeme. Teoreticky môžeme pripraviť menej porcií a niektoré jedlá vypredať, ale ľudí to nezaujíma, oni prišli práve kvôli tomu konkrétnemu jedlu,” vysvetľuje Slačka.

Dnes by sa už pre vhodné miesto reštaurácie rozhodoval inak, ale ako 28-ročný a nabitý energiou z Austrálie si myslel, že ľudia za dobrým jedlom jednoducho prídu. Trvalo tri roky, kým sa jeho predpoklad naplnil. Podarilo sa mu to aj vďaka tomu, že vydržal a nepoľavil z prísnych kritérií.

„Vytvárame si vlastné produkty ako ocot či omáčky, no je to finančne aj personálne náročné. Pre mňa je to však jediná možnosť, pretože keby som mal z niečoho poľaviť, radšej by som z tohto biznisu vystúpil. Napríklad polotovary, nekvalitné suroviny, mrazené kuracie prsia, lacné cestoviny, jahňa z Nového Zélandu a podobne. Nechcem klesnúť na také surovinové dno, že len aby bolo,” prezrádza Slačka.

Jeho prístup ocenila aj kapela Depeche Mode, ktorá sa do Barozy prišla najesť v rámci ich bratislavského koncertu v roku 2017. V kúte Petržalky si chodí oddýchnuť viacero známych osobností, pretože tam nestretnú fanúšikov ani okoloidúcich. Je to však pomerne drahý benefit na to, aby sa ho Peter Slačka nerozhodol zmeniť.

„Ľudia sa chodia zabávať a jesť do mesta, my sme odstrčení na konci Petržalky a je to od ruky. Dlho som bol v tom, že sa to dá aj na tomto mieste, ale centrum je centrum. Baroza tu síce zostane, ale treba ísť ľuďom oproti,” naznačuje svoje plány Slačka.

Bratislavská gastronómia tak čoskoro možno zažije nový prírastok. Naďalej však bude platiť, že presadiť sa je stále náročnejšie. Vyhrajú len tí, ktorí vydržia robiť dlhodobo rovnakú kvalitu a nestratia motiváciu. Tak ako Michal Ščevlík, Linda s manželom či Peter Slačka.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Bratislavské reštaurácie prežili vďaka digitalizácii

Marec tohto roku si prevádzkovatelia reštaurácií zapíšu ako zlomový. Prakticky prvý raz od začiatku slobodného podnikania na Slovensku museli hromadne zatvoriť. Dôvodom boli opatrenia v snahe zastaviť šírenie koronavírusu.
Reštaurácie zvyknuté na pravidelný prílev hostí ostali odkázané na výdaj stravy cez okienko a rozvoz jedál. Pre niektoré to znamenalo pokles tržieb na minimum, pre iné príležitosť na rozvoj.

„Hoci patríme do gastro segmentu, už od začiatku nášho pôsobenia na trhu sme pochopili, že je veľmi dôležité budovať v digitálnej dobe aj digitálnu komunikáciu so zákazníkmi,“ hovorí Marián Petrík, zakladateľ spoločnosti Farm House, ktorá ponúka mäsové a farmárske výrobky.

Keď začínali pred dvoma rokmi s jednou prevádzkou, už vtedy správne vytušili, že im digitalizácia dokáže pomôcť v rozvoji podnikania. Využívali bezkontaktné platobné terminály, ale aj komunikáciu cez sociálne siete, kde majú dnes tisíce odberateľov. Tí im v čase korony prakticky zachránili kožu a digitálne technológie zas pomohli rozvinúť biznis.

Nie každý si začal variť doma

Zatvorenie reštaurácií neznamenalo, že si všetci začali variť doma. Skôr hľadali riešenia, ako si stravovanie zabezpečiť inak. Odpoveďou bol internet a donáškové služby.

„V čase pandemických opatrení pre nás bola online komunikácia kľúčová. Máme špičkových kuchárov, rovnako robíme aj akcie naživo, ktoré komunikujeme cez sociálne siete. Ľudia o nás vedia. Počas opatrení to bolo pre nás obrovské plus. Firmy, ktoré tieto možnosti nemali, začali pociťovať problémy. My sme sa prispôsobili dopytu. Dokúpili sme ďalšie chladiarenské autá, rozšírili rozvoz a fungovali plynule ďalej,“ hovorí Petrík.

„Súčasná situácia vytvára tlak na zmenu spotrebiteľského správania v súvislosti so ‚social distancing’, a to sa netýka iba gastro segmentu. Do popredia prichádza prechod na online obsluhu cez internet a snaha o bezpečnejšie technológie, možnosť vyzdvihnutia už zaplatenej objednávky dopredu a podobne,“ vysvetľuje Erik Brinkáč, country manažér spoločnosti Global Payments.

Nová doba priniesla aj príležitosť rozšíriť podnikanie. „Donáškovú službu si dnes zabezpečujeme sami prostredníctvom vlastných chladiarenských automobilov v Bratislave, Pezinku, Senci a Malackách,“ potvrdzuje Petrík, ktorému k rozšíreniu podnikania pomohla práve aj možnosť platby cez bezkontaktné platobné terminály.

Platobný terminál podporuje rozvoj podnikania

Online platby nie sú iba o pohodlí pre klientov aj prevádzky, ale vytvárajú priestor aj na rozvoj biznisu. Nárast online platieb totiž znamená aj nárast možností, ako financovať podnikanie.

Začínajúca prevádzka má zvyčajne problém získať úver, keďže musí dokladovať dlhodobú životaschopnosť. Prostredníctvom platby cez platobné terminály je možnosť získať výhodné financovanie prakticky okamžite.

„Na základe tržieb z platobného terminálu si môže prevádzka požičať financie. Máme mnoho obchodníkov, predovšetkým reštaurácie a bary, ktorí využili túto metódu na nákup nového zariadenia, či vybavenia prevádzky, prípadne na jej rozšírenie,“ hovorí Brinkáč.

„Nepozeráme sa na kredibilitu klienta, ale reálne obraty. Preto je financovanie veľmi rýchle. Ak dostane predschválený limit, do 3 hodín môže peniaze použiť. Splátky fungujú na percentách z obratu. Úver sa spláca automaticky percentami z obratu realizovaného cez platobný terminál,“ dodáva.

„Od začiatku sme používali platobné terminály. Neskôr sme s nimi prešli k Slovenskej sporiteľni, ktorá poskytuje platobné terminály v rámci spoločného podniku Global Payments a s nimi aj flexibilné financovanie. Požičané peniaze sme investovali do predajne, ktorá začala vytvárať zisk, pribudol ďalší terminál a úver sa splácal omnoho rýchlejšie,“ hovorí o svojej skúsenosti Petrík.

Od začiatku nášho pôsobenia na trhu sme pochopili, že je veľmi dôležité budovaťv digitálnej dobe aj digitálnu komunikáciu so zákazníkmi.

Marián Petrík, Farm House[br][/br]​​​​​

O tom, že ľudia majú o online a bezkontaktné platby záujem, hovorí štatistika, ktorá už zohľadnila zvýšenie možnosti bezkontaktných platieb z 20 na 50 eur.

„Už prvé štatistiky ukazujú, že nové limity zmenili, ako Slováci platia v obchodoch. Kým v minulosti prebehlo bez zadávania PIN kódu iba v kamenných obchodoch iba približne 67 % platieb, v kamenných obchodoch, aktuálne je to už 84 % platieb. Vďaka tomu tak Slováci platia v obchodoch rýchlejšie a bezpečnejšie,“ vysvetľuje Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

„Vidíme stúpajúci záujem klientov o službu flexibilného financovania, kde najdôležitejšie benefity sú rýchlosť poskytnutia a jednoduchosť spracovania. Splácanie kopíruje tržby obchodníka, je to teda veľmi jednoduché,“ dodáva Brinkáč.

Digitálne návyky zákazníkov pretrvávajú

Príchod koronavírusu urýchlil rozvoj digitálnych technológií, mení sa spotrebiteľské správanie a ľudia si odnášajú aj nové návyky.

„V čase pred krízou prechádzalo cez našu platobnú bránu okolo 2600 transakcií za 200 000 eur denne, od polovice marca po zatvorení obchodov sa táto suma minimálne zdvojnásobila. V súčasnosti spracovávame okolo 5800 transakcií za aspoň 400 000 eur každý deň. Takisto sa takmer zdvojnásobil dopyt po prenosných mobilných platobných termináloch,“ hovorí Brinkáč.

Uľahčenie platieb a komunikácia v online priestore sa tak stávajú doslova základom prežitia v gastro segmente. Príkladom rýchleho riešenia pre gastro prevádzky, ktoré sa chcú dostať na internet bez starostí a nákladov, je využívanie rôznych aplikácií, ktoré dokážu zdieľať ich ponuku na sociálnych sieťach.

„Zákazník nepotrebuje žiadny e-shop ani žiadne drahé rie šenie. V jednej aplikácii vyfotí mobilom ponuku a okamžite ju publikuje na sociálnej sieti. Zákazníci môžu v tom okamihu objednávať,“ hovorí Brinkáč.

Budúcnosť sa ukazuje v rýchlych a mobilných riešeniach

Digitalizáciu gastro segmentu možno vidieť nielen v online objednávaní, donáške a platbách, ale aj v tom, ako si ľudia obľúbia rýchle a jednoduché riešenia.

„V uplynulom období sme zaznamenali až dvojnásobný nárast počtu klientov, ktorí si pridali svoju platobnú kartu do mobilného zariadenia. Znamená to, že počet ľudí, ktorí chcú platiť mobilom alebo hodinkami, neustále rastie. Okrem pohodlného platenia je dôvodom aj bezpečnosť, keďže pri platbe mobilom je možné zaplatiť bez zadávania PIN kódu aj sumy nad 50 eur,“ uvádza Cesnaková.

Platobné nástroje Apple Pay a Google Pay sú extrémne praktické. „Kto si raz vyskúša zaplatiť mobilom, tak pochopí všetky výhody. Platenie mobilom je neskutočné rýchle a pohodlné a navyše je ešte aj bezpečnejšie ako platenie kartou,“ hovorí Zdeněk Románek, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo.

Pri platbách sa však možnosti mobilného telefónu nekončia. „Testujeme novinku, ktorá umožní transformáciu bežného mobilného telefónu s NFC čipom a operačným systémom Android na bezkontaktný platobný terminál. Najväčšou výhodou pre menšie gastro prevádzky bude možnosť využiť existujúci mobilný telefón a nie je potrebné zaobstarávať samostatný platobný terminál, čo je veľmi praktické a ekonomicky výhodnejšie. Po spustení tejto novinky plánujeme prepojenie aj s eKasou, čo by pomohlo vyriešiť potreby väčšiny menších prevádzok v jednom zariadeni,“ hovorí o riešeniach pre podnikateľov Brinkáč.

„Rovnako spolupracujeme s vývojármi pokladničných systémov na nových možnostiach prepájania online a fyzického sveta a automatizácií procesov, ako sú platby QR kódmi pri stole, online objednávkové menu na smartfóne alebo inom zariadení zákazníka, push platby a podobne. No tieto novinky potrebujú ešte čas na to, aby sa masovo rozšírili,“ dodáva Brinkáč.

Dnes je už všetkým jasné, že digitálne technológie predstavujú budúcnosť aj v oblasti gastro prevádzok. To, čo bolo kedysi považované za moderné, sa dnes už pre úspešný rozvoj podnikania na Slovensku stáva samozrejmým.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.