Zaplatili by ste 1 cent za mikroténové vrecúško? Budeme mať čistejšie rieky

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kedy a načo vznikli plasty? Vznikli pred viac ako sto rokmi v snahe ochrániť prírodu.

Newyorská firma vtedy vyhlásila, že dá 10-tisíc dolárov tomu, kto objaví náhradu za slonovinu a pomôže zabrániť vymieraniu slonov. Zareagoval na to americký vynálezca John Wesley Hyatt a v roku 1869 ohlásil vznik prvého syntetického polyméru.

Jeho vynález bol natoľko univerzálny, že sa dal spracovať do rôznych tvarov a dokázal napodobniť aj prírodné látky ako slonovina či korytnačina. Navyše, po zohľadnení jeho nízkej obstarávacej ceny a dlhej životnosti sa okamžite stal odsúdeným na úspech.

Vymierajúcu populáciu slonov sa síce na chvíľu podarilo stabilizovať, o storočie neskôr to však prinieslo iné a väčšie problémy. Americkí vedci z Kalifornskej univerzity a univerzity v Georgii vypočítali, že do roku 2017 bolo celosvetovo vyrobených 8,3 miliardy ton plastu, čo je toľko, koľko váži jedna miliarda slonov.

Odstraňovať plastové obaly či fľaše z prírody však stojí viac peňazí, ako vyrobiť ich. Len čistenie vodnej nádrže Ružín stálo v roku 2016 približne 560-tisíc eur a vyzbieralo sa z nej viac ako 3000 ton odpadu, čo je zhruba 100 plne naložených nákladných áut.

„Spoločnosť je stále konzumnejšia, a teda aj samotného odpadu končí v riekach stále viac. Nedá sa preto povedať, že by sa situácia zlepšovala,“ tvrdí hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.

Prvá trojka plastových výrobkov

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) vyzbiera ročne z vodných tokov a nádrží stovky až tisíce ton odpadu a takmer polovicu z neho tvorí plastový odpad.

Keď iniciatívy EarthWatch Institute a Plastic Oceans UK analyzovali výsledky deviatich štúdií o zdrojoch sladkej vody v Európe, prepracovali sa aj k zdrojom jej znečistenia. V rebríčku plastových výrobkov, ktoré v prepočte na kusy najviac znečisťujú rieky a jazerá, sa v prvej trojke objavili plastové fľaše (14 percent), potravinové obaly (12 percent) a cigaretové ohorky (9 percent).

Podobné zastúpenie zdrojov znečistenia majú aj rieky a jazerá na Slovensku. Vo vodnej nádrži Ružín sa okrem plastového odpadu nachádzali aj pneumatiky, chladničky, kreslá, drevo a rozličný komunálny odpad.

V roku 2019 vzniklo na Slovensku takmer 2,4 milióna ton komunálnych odpadov. V porovnaní s rokom 2005 to bolo približne o 50 percent viac, pričom necelé tri percentá tvoril plastový odpad.

Rozhodla sa na to zareagovať aj spoločnosť Lidl s iniciatívou Nenechajme to plávať. V rámci nej navádza zákazníkov k nižšej spotrebe mikroténových vrecúšok, ktoré spoplatnila dobrovoľnou sumou jeden cent.

„Každý z nás má na výber a môže rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať naša príroda. Naším hlavným cieľom je vzdelávať zákazníkov. Chceme, aby sa ľudia zamysleli, či naozaj potrebujú mikroténové vrecká a nemajú poruke ekologickejšiu alternatívu. Ak sa nám spoločne podarí znížiť používanie týchto vreciek, bude to skvelý výsledok. Zároveň v kampani prispejeme na čistenie slovenských vôd,“ vysvetľuje Matúš Gála, generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika.

Obchodný reťazec sa zaviazal zdvojnásobiť vyzbieranú sumu a prispieť ňou SVP na čistenie slovenských riek a vodných nádrží.

„Vítame každú aktivitu, ktorá smeruje k zlepšeniu životného prostredia. Preto som veľmi rád, že sa spoločnosť Lidl rozhodla aj takýmto spôsobom dopomôcť k čistejším riekam a nádržiam na Slovensku. Veríme, že spoločný projekt so spoločnosťou Lidl a jeho ambasádorom Kalim, ktorý má vplyv aj na mladých ľudí, nás všetkých príjmu zamyslieť sa nad súčasnou situáciou,“ hovorí generálny riaditeľ SVP Róbert Hok.

Na zvyšujúci sa objem plastového odpadu zareagovalo aj samotné ministerstvo životného prostredia. Zaviedlo spoplatnenie igelitových tašiek a pomohlo k ich redukcii.

„Spotreba igelitových tašiek sa po zavedení spoplatnenia v roku 2018 výrazne znížila. Podľa údajov z roku 2018 pripadá 17 ľahkých plastových tašiek na obyvateľa za rok. Naším cieľom je úplné vyradenie plastových tašiek," približuje Monika Szabó z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Najhoršie sú povodne

Slovenskí vodohospodári v súčasnosti nevedia odhadnúť, koľko ich čistenie vodných tokov bude stáť. Každoročne si musia na odstraňovanie odpadov pripraviť 200- až 400-tisíc eur, závisí to od aktuálnej hydrologickej situácie a množstva povodní, ktoré so sebou strhnú aj množstvo odpadu a roznesú ho po celom vodnom toku.

„Zatiaľ sme vlastnými kapacitami čistili okolie priehradného múru vodnej nádrže Ružín a odpad bol sústredený na našej dočasnej skládke. Ak však príde väčšia povodeň, náklady môžu byť oveľa vyššie a náš podnik nedokáže na tento účel vyčleniť z vlastných zdrojov viac financií. Bez pridelenia mimoriadnych dotácií nebude možné znečistenie zlikvidovať,“ predpovedá Bocák.

Čistenie vodných tokov a nádrží je teda otázkou vodohospodárskeho podniku, množstva dobrovoľníkov, ministerstva životného prostredia a teraz už aj zákazníkov Lidla. Čím viac centov prispejú, tým viac ich Lidl znásobí, a tým čistejšie bude okolie vodných tokov. Ak si dnes zabalíte banány do mikroténového vrecúška a dobrovoľne zaň zaplatíte jeden cent, možno sa budete o rok prechádzať po čistejších brehoch aj vďaka sebe.

Tento článok vám prináša Lidl.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.