Ktoré reformy sú pre ľudí najdôležitejšie, zisťoval prieskum agentúry Median SK pre RTVS zo začiatku októbra. Zdravotníctvo z neho vyšlo na prvom mieste. Vláda však túto požiadavku ignoruje – predložený návrh rozpočtu nepočíta so žiadnou reformou, naopak, súčasný stav môže ešte výrazne zhoršiť.
Vláda pri tvorbe rozpočtu totiž vôbec nebrala do úvahy fakt, že slovenské zdravotníctvo dlhodobo zápasí s nedostatkom peňazí. Nezohľadňuje ani negatívny dopad pandémie na ekonomiku, zamestnanosť, a teda ani nižšiu sumu z odvodov na zdravotné poistenie.
„Podfinancovanie zdravotníctva, nedostatok lekárov a sestier a chýbajúce pravidlá. To sú problémy nášho zdravotníctva, na ktoré už roky upozorňujeme a štát nás roky ignoruje. Teraz, v čase pandémie, sa nám to všetko vracia aj s úrokmi," reagoval Marian Šoth, prezident Asociácie súkromných lekárov.
Pre zle nastavený rozpočet sa v budúcom roku teda môže stať, že pacientom sa nemusí dostať ani takej zdravotnej starostlivosti, akú majú dnes a o starostlivosti, aká je vo vyspelých krajinách EÚ alebo v susednom Česku, môžu naďalej len snívať. Poukazuje na to aj iniciatíva lekárov, sestier, nemocníc či pacientskych organizácií www.StopHazarduSoZdravim.sk a vyzýva ľudí, nech v ankete tiež povedia svoj názor.
Štát mesačne platí za dôchodcov, deti, rodičov na materskej a ostatných svojich poistencov iba 32 eur, hoci ich liečba v priemere stojí až 85 eur. Chýbajúce peniaze doteraz vykrývali svojimi odvodmi pracujúci. V priemere mesačne odvedú vyše 150 eur, kým zdravotná starostlivosť o nich stojí priemerne 40 eur. Lenže aj kvôli pandémii ani tento zdroj už nebude stačiť.
„Nastavenie účinných a cielených pravidiel a reforma podfinancovaného zdravotníctva musí byť naším spoločným cieľom," tvrdí Zuzana Dolinková, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov.
V Čechách z rovnakého dôvodu začal štát platiť zdravotné odvody za deti, dôchodcov a ostatných svojich poistencov namiesto pôvodných 39 eur mesačne až 64 eur mesačne na jedného.
Súčasnú veľmi zlú situáciu by vyriešilo, keby štát zvýšil svoje poistné na úroveň 5 % z vymeriavacieho základu. Je to stále menej ako v Čechách, ale zdravotníctvu by to prinieslo o 560 miliónov viac, ako predpokladá súčasný návrh štátneho rozpočtu.
