SME

Zmenilo sa všetko. Ako vyzeralo podnikanie pred novembrom ’89?

Bolo za komunizmu možné podnikať? Ako fungovali štátne podniky? A ako na Slovensku vznikalo podnikateľské prostredie?

Pohľad do súčasnosti – podnikateľ môže v súčasnosti vďaka ČSOB Trade Club podnikať bez hraníc.  Zdroj: ČSOBPohľad do súčasnosti – podnikateľ môže v súčasnosti vďaka ČSOB Trade Club podnikať bez hraníc. Zdroj: ČSOB

Podnikanie, ako ho poznáme a vnímame v roku 2020, u nás pred novembrom 1989 neexistovalo. V Československu fungovali len podniky, ktoré podliehali štátnej moci. Súkromné podnikanie vo väčšom rozsahu bolo zakázané, všetky produkty vyrobené v štátnych podnikoch boli ihneď znárodnené. Existovali len malí roľníci, občania oficiálne nemohli zamestnávať iných ľudí.

„Ekonomika, ktorá fungovala do roku 1989, nebola ekonomikou trhovou. Československo bolo priemyselnou krajinou, pričom tento sektor ekonomiky bol riadený tzv. administratívno-direktívnou sústavou riadenia. Z toho vyplývalo, že jednotlivé subjekty, napr. priemyselné podniky, dostávali z centra direktívy, aké výrobky majú produkovať, a na ne suroviny, pracovné sily a pod. Peniaze ako také pre tieto podniky nehrali takú dôležitú úlohu ako dnes, ba ani sa nemuseli riadiť trhom. Odtrhnutosť podnikov od trhov, hlavne zahraničných, však zohrala mimoriadne negatívnu úlohu,“ vysvetľuje vtedajšiu situáciu historik Miroslav Londák.

Banky v období pred Nežnou revolúciou nemali ani len možnosť zapojiť sa do podnikateľskej sféry. Produkty pre podnikateľov a právnické osoby, ktoré dnes poznáme, boli pred 30 rokmi nepoznané a nemali ani žiadne opodstatnenie.

Komunisti plánovali aj stratu

Uzavretie ekonomiky sa nevyhnutne odrazilo na dlhodobom vývoji celého systému. Postupom rokov sa ukázalo, že socialistická štátna ekonomika nie je konkurencieschopná v porovnaní so západnými krajinami, zaostáva za vývojom v iných štátoch, rozdiely medzi krajinami východného bloku a západnou Európou sa postupne viac a viac prehlbovali.

V období demokracie a otvoreného trhu je, pochopiteľne, podstatné, aby firmy a spoločnosti vykazovali tržby a zisk. Keď sa podniku nedarí a je dlhodobo stratový, skrachuje alebo zanikne. Tento dnes už prirodzený kolobeh za čias vládnutia KSČ, resp. počas existencie takzvanej socialistickej ekonomiky, fungoval úplne inak.„Štát podnikom pridelil konkrétne plánované úlohy, ktoré mali splniť. Dostali na to istý počet pracovných síl, finančných prostriedkov, energií a pod. Niekedy priemyselné podniky fungovali s vopred plánovanou stratou – napr. v takých prípadoch, keď štát potreboval isté výrobky a tie nemohol získať na zahraničnom trhu, keďže na isté produkty platilo embargo. Štát túto stratu podniku následne vyrovnal,“ vraví Miroslav Londák.

Príkladom takého podniku je hlinikáreň v Žiari nad Hronom, ktorá sa postavila ešte v 50. rokoch. Už dopredu bolo jasné, že vznikne plánovaná strata, no štát výrobu aj tak spustil, pretože jednoducho potreboval hliník.

„Štát tieto nevyrovnané výsledky lepil z výsledkov iných podnikov. Keď vznikla strata, tak ju vykryl, a keď bol podnik ziskový, tak si štátna moc všetky peniaze zobrala. Bol to veľmi nešťastný a neefektívny systém, navyše nikoho nemotivoval,“upresňuje bývalý guvernér NBS Ivan Šramko.

V rámci československej ekonomiky bol najdôležitejší sektor priemyslu, ktorý najviac prispieval k tvorbe hrubého národného dôchodku. Po februári 1948 sa v krajine realizovala takzvaná oceľová koncepcia rozvoja hospodárstva. Československo sa malo stať strojárňou celého východného bloku a zásobovať investičnými statkami ostatné menej industrializované štáty. Ďalším dôležitým sektorom výroby bola výroba špeciálu, teda zbraní, tankov, bojových vozidiel pechoty, ručných zbraní a pod. Štatistické informácie o výrobe špeciálu boli dlhodobo utajované.

Samotné národné podniky však mali zavedené účty v bankách. O platobný styk domácich podnikov s tými zahraničnými sa v tom čase starala Československá obchodná banka. Živnostenská banka vykonávala správu devízových záležitostí pre súkromné osoby. Inštitúcie sa starali o presun peňazí pre dodávateľov či odberateľov, realizovali dokumentárne platby a od roku 1973 mali prepojenie na SWIFT.

Výrobky z ČSSR čoraz viac zaostávali za konkurenciou

„Štát síce mal záujem vyrábať dostatok produktov a uspokojovať tak aj odberateľov, avšak nemal na to žiadne nástroje. Päťročné plány, ktoré si sám určoval, neboli dostatočné a firmy sa vytvárali aj umelo,“vraví Ivan Šramko.

Jedným z veľkých problémov československej ekonomiky bolo, že celé desaťročia zotrvávala na koncepcii tzv. strojárenskej veľmoci. Štátne podniky však nevyrábali dostatok produktov pre široké vrstvy obyvateľstva.„Pre bežných ľudí bol teda veľký problém kúpiť si klasické veci a spotrebné výrobky. Aj bežná elektronika bola na tú dobu mimoriadne drahá, či už vyrobená v krajine, alebo tá z dovozu,“ dopĺňa historik Miroslav Londák.

Produkty bežnej spotreby boli v komunistickom Československu vyrábané v malých množstvách a navyše boli znevýhodnené nízkou kvalitou. Nemohli sa tak vyrovnať výrobkom zo západných krajín. Produkty, ktoré boli vyrábané v Československu v 70. a 80. rokoch, boli kazové a prakticky nepredajné. Často sa preto exportovali len do krajín tretieho sveta. Ako uvádza M. Londák,z medzinárodných porovnaní vykonávaných v danej dobe vyplývalo, že sa ďalej prehlbuje zaostávanie československej ekonomiky za najvyspelejšími krajinami„v technike a tým i v ekonomike“. V oficiálnych materiáloch (marec 1989) sa v súvislosti so zahraničnoobchodnou problematikou v Československu objavujú už také tézy, ako napr.: „Mnohé naše výrobky nie je možné na iných než tradičných trhoch relatívne obmedzeného okruhu rozvojových krajín uplatniť vôbec.“

V rámci poľnohospodárstva tvorili za čias komunistického režimu významnú úlohu Jednotné roľnícke družstvá (JRD). V nich vykonávali prácu zásadne členovia daného družstva a o prijatí nových členov rozhodovala členská schôdza. Nový člen odovzdal pri vstupe do družstva všetky pozemky, ktoré vlastnil, s výnimkou tých, na ktorých mal postavené stavby. Okrem toho sa v prospech družstva vzdal všetkých svojich zvierat, hospodárskych budov, ale aj krmiva a osiva.

JRD fungovali ako samostatná ekonomika, kde sa aplikoval výrobný a pracovný proces a vlastný finančný plán. Do ich riadenia však zasahoval aj štát, keďže činnosť družstva musela byť v súlade s ekonomicko-politickým programom Komunistickej strany Československa. Spomedzi všetkých družstiev na území Československa vynikalo JRD Slušovice, ktorému sa hovorilo aj Slušovický zázrak. Vyznačovalo sa veľkými ziskami, ktoré boli dosahované novými metódami, vzorovým hospodárením, ale aj lepšou starostlivosťou o zamestnancov. Vládnuca strana toto družstvo prezentovala ako výkladnú skriňu, ľudia z celej krajiny sa chodili pozerať, ako to v Slušoviciach vyzerá a funguje. Na začiatku 90. rokov sa však Slušovice ocitli v strate a napokon skrachovali.

Otvorený trh Slovensko tvrdo zasiahol

V súčasnosti si bežný človek môže vybrať z mnohých foriem podnikania. Má možnosť otvoriť si spoločnosť s ručením obmedzeným, stať sa akcionárom v menšej či väčšej spoločnosti, no napríklad aj živnostníkom, ktorý si otvorí vlastnú prevádzku alebo remeselnú výrobu. Táto možnosť pred rokom 1989 neexistovala. Nebola tiež možnosť zamestnať iných ľudí.

Po novembri 1989 prišlo k zásadným geopolitickým a hospodárskym zmenám, ktoré výrazným spôsobom determinovali životy bežných obyvateľov. Nedošlo len k pádu komunistického režimu, no i k rozpadu RVHP a následnému pretrhnutiu mnohých zahraničnoobchodných väzieb. Začínala sa transformácia celého hospodárskeho systému, transformácia ekonomiky z centrálne riadenej na trhovú. V československých podmienkach sa uskutočnila formou šokovej terapie.

S veľkými výzvami sa muselo Československo v rámci podnikateľskej sféry stretávať aj po prevrate a nástupe demokracie. Nastalo otvorenie a nástup trhovej ekonomiky v rozmeroch, na ktoré neboli spoločnosti pripravené.„Pri transformácii hospodárskeho systému sa v Československu vychádzalo v podstate z tých téz, ktoré sú súčasťou Washingtonského konsenzu. Znamenalo to nielen privatizáciu štátnych podnikov, ale aj otvorenie celej ekonomiky zahraničnej konkurencii. Na nové podmienky neboli pripravené mnohé slovenské priemyselné podniky,“ vysvetľuje Miroslav Londák.

Nástup novej konkurencie si v 90. rokoch 20. storočia vyžiadal svoju daň – zatváranie podnikov, odchod ľudí za prácou do zahraničia a nezamestnanosť, ktorá už v r. 1994 na Slovensku dosahovala takmer 15 %. Kým sa podnikateľské prostredie na Slovensku spamätalo z návalu nových okolností a adaptovalo sa na západnú trhovú ekonomiku, prešlo viac ako 10 rokov. Rozvoj bol však nezastaviteľný a dnes sú slovenské spoločnosti a firmy plnohodnotnou súčasťou trhu a konkurujú podnikom po celom svete.

Čo ponúkajú banky pre podnikateľov dnes?

Či už ide o malého alebo stredného podnikateľa, veľkú firmu či korporáciu, každý takýto subjekt je pre banku veľmi dôležitý. Banky považujú podnikanie za dôležitú súčasť rozvoja ekonomiky, a preto flexibilne reagujú na ich finančné potreby. Okrem podnikateľských účtov majú podnikatelia bohaté možnosti výberu úveru, závisí od situácie, v ktorej sa nachádzajú. Napríklad investičným úverom môžu financovať svoje investičné zámery väčšieho či menšieho rozsahu, kontokorentným úverom dokážu preklenúť krátkodobý nedostatok financií, keď sa im v danej chvíli nevyvíja biznis podľa predstáv.

Zaujímavé možnosti v podpore podnikania prišli so vstupom Slovenska do Európskej únie a jeho zapojením do rôznych európskych štruktúr. K tradičným úverom pre podnikateľov teda mohli pribudnúť úvery z rôznych európskych programov a schém.

Ponuku pre podnikateľov vo finančných inštitúciách dotvárajú aj mnohé iné doplnkové služby. Za samozrejmosť sa považuje poskytovanie platobných terminálov, elektronické bankovníctvo, ale aj poistenie pre podnikateľov či poradenstvo. Práve v poradenstve vidí svoju dôležitú úlohu aj Československá obchodná banka (ČSOB), ktorá sa už od svojho vzniku starala o platobný styk domácich podnikov so zahraničnými. Dnes podnikateľom poskytuje medzinárodnú online platformu ČSOB Trade Club na to, aby mohli bezpečne expandovať a podnikať aj za hranicami. Aj táto vymoženosť je dôkazom toho, že novembrové udalosti spred 31 rokov mali pre Slovensko veľký význam. Vďaka, november ´89.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 683
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 538
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 825
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 014
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 010
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 663
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 192
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pláže biele a jemné ako múka a miesta, kde sa mieša vôňa mora s arómou miestnych plodov.


INZERCIA 5 h

Objavte ako Nesto dokáže meniť susedov na silné priateľstvá.


INZERCIA 19 h

Obľubujú ho cyklisti, bežci, romantici aj fanúšikovia histórie. Cyklomost slobody je plný zaujímavostí a stojí za rodinný výlet.


27. mar
SkryťZatvoriť reklamu