V školskom roku 2011/2012 začalo INEKO hodnotiť úroveň základných škôl na Slovensku. V doterajšom priebehu sa dostali na prvé miesto len dve školy, jedna z Banskej Bystrice a druhá z Košíc, ktoré dokázali svoje prvenstvo obhájiť. V aktuálnom poradí sa po dvoch druhých miestach podarilo získať 1. miesto našej Základnej škole Svätý Jur.
INEKO hodnotí školy na základe objektívnych údajov a vždy berie do úvahy posledné štyri roky. Medzi jednotlivé parametre patrí Testovanie 5 a 9, výsledky súťaží, inšpekcie, tiež úroveň IKT v škole, počet detí v hmotnej núdzi a iné. Rebríček škôl INEKO je jediný na Slovensku a vzhľadom na to, že hodnotí overiteľné údaje, je objektívny.
V posledných rokoch sa podarilo našej škole umiestňovať sa na popredných priečkach poradia škôl a v Bratislavskom kraji sme boli trikrát za sebou najlepší. Z toho dôvodu rastie záujem o štúdium na našej škole a dostávame otázky, ako to robíme. Podľa môjho názoru to ovplyvňuje niekoľko faktorov.
Prvým faktorom je areál školy. Pozostáva z troch budov, ktoré sú moderne zrekonštruované. Plus nová telocvičňa postavená v roku 2017 patrí k najmodernejším na Slovensku. Súčasťou školy je športový areál s tartanovým oválom a záhrada s miniarborétom. Za posledných 15 rokov investoval do areálu školy zriaďovateľ Mesto Svätý Jur okolo 1,5 milióna eur.
Pýchou školy je novopostavená telocvičňa.Druhým faktorom je spôsob financovania. Škola dostáva každoročne rozpočet v plnej výške. Mesto nám nekráti financie z prenesených kompetencií a originálne kompetencie dostávame tiež v plnej výške. Práve spôsob financovania je problémom škôl. Väčšina samospráv kráti či už normatívne, alebo originálne financie. Argument samospráv, že investovali obrovské financie do škôl, je zavádzajúci. Investície idú do budov a sú to zdroje z eurofondov, ktoré samosprávy dofinancujú 10% svojich zdrojov. Ročné rozpočty škôl určené na mzdy a prevádzku sú výrazne krátené. V mnohých školách potom vznikajú situácie, že pri dnešnom nedostatku učebníc učitelia kopírujú pracovné listy a učebné materiály. Často je kopírka iba v riaditeľni, kontroluje sa počet kópií a pritom učitelia si získavajú kancelársky papier od sponzorov. My máme osem kopírovacích zariadení, papier kupuje škola. Uvediem ďalší príklad. V roku 2011 sme realizovali projekt Digitalizácie školy. V každej triede je internet a interaktívna tabuľa.
Pri podpise pracovnej zmluvy dostáva náš učiteľ služobný notebook. V iných školách učitelia získavajú notebooky od sponzorov, alebo sa im na ne skladajú rodičia. Práve v súčasnej neľahkej situácii na začiatku dištančného vyučovania vznikol problém. Učitelia mali učiť z domu a skúste si zistiť, koľko percent učiteľov na Slovensku malo služobné PC? Argument, veď každý má doma PC, je nezmysel. Viete si predstaviť, že zamestnáte upratovačku a nedáte jej pracovné prostriedky? Pri krátení prenesených financií na mzdy o 10%, bohužiaľ tento postup je zákonný, nedokážete vyplatiť učiteľom osobné príplatky a odmeny.
Akýkoľvek „zapálený“ učiteľ bude učiť za pekné slovo možno rok dva. Potom si ale uvedomí, že za pekné slovo nesplatí hypotéku a účty. V prípade, že by školy dostávali plný rozpočet, dokázali by okamžite zdvihnúť mzdy učiteľov o 10% pomocou pohyblivej zložky mzdy. Nemuseli by žiadať od rodičov stále vyššie „dobrovoľné“ poplatky, nežobrali by od sponzorov. Sme predsa štátna škola. Riešenie je jednoduché, rozpočet z jedného zdroja a priamo na účet školám. Prvá polovica úspechu sú financie. My máme šťastie, vieme, koľko nám patrí a náš primátor s poslancami sú inteligentní. K financovaniu ešte jedna poznámka. Súkromné školy dostávajú normatív na žiaka, ktorý bol v roku 2020 okolo 1900 eur. Okrem toho vyberajú školné, ktoré sa pohybuje od 1500 - 2000 eur na žiaka na rok. Majú dvojnásobný rozpočet ako porovnateľná štátna škola. Výsledky tomu však nezodpovedajú.
Tretím faktorom je samotné vyučovanie. Dnes je trendom redukcia hlavne prírodovedných predmetov – matematiky, fyziky, chémie a biológie. Sú to náročné predmety, ale možno pandémia nám ukázala, aké sú dôležité. Sú školy, kde vyučovanie začína ranným kruhom, potom deti rozhodnú, čo budú robiť, samozrejme sa neznámkuje, nedávajú sa úlohy. Rodičia rozhodujú, aké učebnice a aké metódy sa budú používať. U nás to funguje trochu inak. Myslíme si, že deti sa v škole majú učiť. Súčasné trendy vo vzdelávaní vytvárajú možnosť, že v pätnástich, prípadne osemnástich rokoch po ukončení štúdia zistíte, že máte mladého človeka nepoužiteľného pre reálny život. V živote sa s Vami totiž nikto nehrá. No a najhoršie je to, že tie roky tomu žiakovi už nikto nevráti. To je najväčšie riziko experimentov vo vzdelávaní.
Dosť dobre nechápem ani pokusy o zavádzanie slovného hodnotenia. Ide o enormné zvyšovanie byrokratickej záťaže učiteľa, ktoré neposkytne exaktné hodnotenie úrovne žiaka, je to len subjektívne hodnotenie. Riadime sa filozofiou, ak by učiteľ chcel meniť pracovné postupy ktoréhokoľvek remeselníka, podnikateľa, IT odborníka, dopadlo by to katastrofálne a bol by na smiech. Ale platí to aj naopak. Učiteľ má u nás v rámci zákona absolútnu voľnosť, učitelia si odovzdávajú skúsenosti hlavne v rámci jednotlivých predmetov. Možno vzniká dojem, že sme stará škola. S tým zásadne nesúhlasíme. Ako už bolo uvedené, používame najmodernejšie technológie, zároveň kladieme dôraz na skutočné zvládnutie učiva.
Využívame projektové a regionálne vyučovanie. Hlavný dôraz kladieme na čitateľskú gramotnosť. Deti totiž nedokážu pochopiť prečítaný text, čo je dôsledok toho, že málo čítajú. Máme záujem naučiť deti určitému systému, pomocou ktorého môžu získavať poznatky. Zapájame sa do množstva projektov. Tradíciu má environmentálny projekt Zelená škola. Projektom Škola priateľská k deťom, v rámci ktorého už viac ako 10 rokov venujeme výťažok zo zberu papiera deťom v rozvojových krajinách, učíme žiakov pomáhať slabším a chudobnejším. Naši žiaci získavajú medailové umiestnenia v celoštátnych kolách jazykových olympiád a v geografickej olympiáde.
Napriek vysokým nárokom, ktoré máme na žiakov, sú na svoju školu hrdí, tešia so do školy. Odmenou pre nás je, keď sa prídu pochváliť už ako stredoškoláci, že sú v novej škole najlepší. To je pre nás prioritou, kvalitne ich pripraviť na štúdium na stredných školách. Rešpektujeme, že časť rodičov má iné požiadavky na školu. Na druhej strane už dnes je o našu školu veľký záujem aj mimo nášho mesta. Dovolím si tvrdiť, že nedostatok financií, občianske združenia a aktivisti sú najväčším problémom školstva. Ak bude niekto tvrdiť, že vedomosti získate bez systematického učenia, tak klame. Zadarmo nikdy nič nebolo a nebude.
Štvrtý faktor je najdôležitejší. Sú to učitelia. Kedysi dávno, keď som začal ako mladý riaditeľ, boli sme najlepší v okrese. Na môj argument, že to je zásluhou kvalitných učiteľov, som dostal odpoveď, že žiaci sú nadaní sami od seba. Schuti som sa zasmial. Argument o talentovaných deťoch ľahko vyvrátim tým, že do našej školy chodí bežná vzorka detí. V zmysle zákona do školy berieme deti, ktoré majú trvalý pobyt v našom meste. Takže máme slabších, dobrých a aj výborných, talentovaných žiakov. V tejto súvislosti je treba uviesť, že v Bratislave a v každom krajskom meste je niekoľko škôl, ktoré majú štatút výberovej školy. Môžu si vyberať talentované deti už do prvého ročníka.
Opäť jedna poznámka, aj tieto školy sú v rebríčku za nami. V priebehu posledných 5 - 10 rokov sa nám podarilo vytvoriť perfektný tím profesionálov, ktorí svojou prácou dostali našu školu na najvyššiu métu. Tajomstvo je v tom, že dávame šancu aj mladým. Často počujeme argumenty typu „čo tá absolventka môže vedieť“. Na to mám len jednu odpoveď. Vyberáme si len najlepších a oni to dokazujú. Spolu so skúsenými profesionálmi v našej škole sú to momentálne najlepší učitelia na Slovensku. Mám aj vlastnú skúsenosť, začínal som ako mladý 30-ročný riaditeľ, vôbec to nebolo jednoduché, preto sa snažím pomôcť mladým učiteľom.
Na záver ešte jedna myšlienka. Dôvodom prečo máme lepšie výsledky ako školy, ktoré si robia „talentovky“ v prvom ročníku je údajne to, že na žiakov, ktorí by inde dosahovali priemerné výsledky, kladieme počas štúdia také nároky, vďaka ktorým ich dokážeme vytiahnuť o stupeň až dva vyššie. Oni tvoria najväčšiu časť Gausovej krivky. Niečo pravdy na tom bude.
Poďakovať chcem za spoluprácu primátorovi mesta, poslancom, rodičom, ktorí nám zverili svoje deti, samozrejme žiakom za ich výsledky. Hlavne však všetkým zamestnancom školy, počnúc kuričom, školníkom, upratovačkami, ekonómkou, asistentkami, vychovávateľkami, učiteľmi a končiac zástupkyňami riaditeľa.
Možno až o niekoľko rokov si celkom uvedomíme, čo sme spolu dokázali.
PaedDr. Vladimír Vajcík, riaditeľ ZŠ Svätý Jur
