SME

Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie

Prečo majú online hry pre deti oveľa viac prínosov ako negatív?

Ivan Krechňák, CEO PowerPlay StudioIvan Krechňák, CEO PowerPlay Studio (Zdroj: PowerPlay Studio)

„Pre tínedžerov sme zaujímaví, pretože majú radi online hry. Čo radi dobre robia, v tom sa chcú realizovať. To je naša šanca zaujať ich zaujímavým povolaním. Pretože robiť niečo, čo máš rád, to je na nezaplatenie. Predsa len, každý z nás strávi v práci polovicu života a bola by strašná chyba, nemať tú polovicu svojho života rád,“ hovorí Ivan Krechňák, CEO PowerPlay Studio, jednej z najväčších herných firiem na Slovensku.

V rozhovore s Ivanom sa dozviete:

  • Ako sa z lekára stal riaditeľ herného štúdia?
  • Prečo je podľa neho na Slovensku problém nájsť kvalitných zamestnancov?
  • Prečo majú online hry pre deti oveľa viac prínosov ako negatív?
  • Ako môžu študenti stredných škôl získavať skúsenosti s programovaním hier vďaka OpenLabu pod dohľadom odborníkov z firiem?
  • Prečo by sa mladí ľudia mali zaujímať o prácu v hernom priemysle?

Ste vyštudovaný lekár. Ako ste sa dostali k tomu, že ste riaditeľom herného štúdia?

V čase, keď som sa začal venovať gamingu som pracoval v ružinovskej nemocnici na internom oddelení ako doktor. V nemocnici platilo vtedy pravidlo, že v nočnej službe nemôžete spať ani vtedy, keď nemáte žiadnu prácu. Keďže mi robilo dosť problém dodržať to, išiel som sa poradiť s kolegom, ako to robí on, aby nezaspal. On mi povedal, že sa hrá hry na internete. Bavíme sa o roku 2000 – 2001, čo bola, čo sa týka internetu, úplne iná éra. Vtedy som ani nevedel, že sa niečo také, ako hrať sa na internete, vôbec dá. Rýchlo som sa však do toho dostal a začal som tiež hrať futbalovú manažérsku hru. Keďže služieb som mal veľa, tak aj nahrané som mal dosť a bol som jedným z top hráčov. Spontánne som začal autorom tej hry písať, kde majú problematické časti a skončilo to tak, že som im v niektorých veciach pomáhal. Keďže to bola zlatá éra internetu, kde si všetci navzájom pomáhali, rozkríklo sa to a aj ďalší ľudia tvoriaci hry sa so mnou začali radiť. Tak som potom pomáhal aj ďalším, až do momentu, keď som si povedal, že hry budem asi radšej robiť sám. Nebudem sa totiž potom musieť prispôsobovať predstavám iných, čo mi v tej dobe dosť prekážalo. S kamarátmi sme teda v trojici založili PowerPlay Studio a tak sme sa nakoniec dopracovali až sem. Sme už 13 rokov v tejto branži a mám pocit, že je to ako 500 rokov vo výrobe okien. (smiech)

Prečo?

Lebo je to strašne rýchla brandža a denne sa rodí a krachuje veľa firiem. Ja by som to prirovnal k výrobe filmov. Ty natočíš film, čo je nákladný proces – herci, kasting, produkcia, digital – a to všetko zaplatíš. A potom čakáš, či si ľudia budú kupovať lístky do kina a či vôbec niečo zarobíš. Toto je v hrách veľmi podobné. Výroba je veľmi nákladná, zapája sa do nej veľa profesií a nikdy neviete, ako to na koniec celé dopadne. Keď sa zmení technologický či herný trend alebo v čase, keď ty niečo vydávaš, vydajú niečo podobné aj iné štúdiá, môže spôsobiť, že to proste nedáš. Je tu jednoducho strašne malý priestor na chyby.

Aký je váš tím v PowerPlay Studiu? Mali ste problém nájsť kvalitných ľudí?

Nájsť kvalitných ľudí je dnes neskutočný problém. Síce už nejaké školy na gaming existujú, ale na Slovensku sú vlastne ešte stále v plienkach. Pokiaľ viem nikto z nášho 70 členného tímu hry vyslovene neštudoval, ale ukázalo sa, že na to aj tak majú talent, len im proste treba dať šancu. Tým pádom si roky rokúce všetkých ľudí prakticky sami vychovávame. Keby k nám prišiel človek, ktorý už má niečo za sebou, je to pre nás samozrejme veľké plus. Ja však stále hlásam takú vetu, že pre mňa sú chcenie a spoľahlivosť dôležitejšie ako skill.

Čím to je, že na Slovensku nemáme dostatok vzdelaných ľudí v tejto oblasti?

Ja osobne si myslím, že nikde na svete nie je dostatok vzdelaných ľudí v tejto oblasti. Čo sa týka Slovenska, mám pocit, že my sme taká montérska republika. Pristupovali sme k tomu celé roky tak, že k nám prišli automobilky a my sme len montovali to, čo nám inžinieri z Nemecka povedali. Toto sa tu robilo posledných 30 rokov. Teraz sa dostávame do stavu, že tí montéri sú nám na nič, lebo ich vedia ľahko nahradiť tam, kde je lacnejšia pracovná sila, čo samozrejme nadnárodné spoločnosti robia. Nechcem však rozhodne znižovať prácu montérov. Keď je niekto v hocičom dobrý, tak má moju úctu. Ale predsa len, to vymýšľanie je to, čo ten svet točí. To je tá inovácia a to ten montér nespĺňa. Toto vidím ako najväčší problém.

Vieme, že formálne vzdelávanie v oblasti IT na základných aj stredných školách nie je na vysokej úrovni. Myslíte si, že by to mohlo mať vplyv na deti, keby boli súčasťou školy napr. aj online hry?

Myslím si, že by deti mali mať celkovo lepší systém voliteľných predmetov. Majú veľa predmetov, na ktoré nemajú talent všetci – napríklad hudobná či výtvarná výchova, na druhej strane chýbajú také dôležité predmety, ako je finančná gramotnosť a zdravotná výchova. Nezabúdajme, že hry deti bavia a našou úlohou je vyvolať v nich záujem. V tomto naše školstvo zlyháva a pritom by stačilo využiť hry. Dá sa do nich zabaliť niečo z toho celého – napríklad finančná gramotnosť alebo aj iné predmety, ako je napríklad história či fyzika. Hlavné je, aby deti mali pocit, že ich to baví a nie že to musia robiť kvôli učeniu. Sám poznám množstvo ľudí, ktorí sa naučili po anglicky len vďaka hrám. A nie len tak školsky anglicky, kde po odchode zo školy na to všetko zabudnete. Oni proste ten jazyk používajú naďalej a radi!

Podstúpili ste radikálnu zmenu, z doktora sa stal CEO hernej firmy. Na prvý pohľad to vyzerá ako úplný odklon, ale nemusí to tak vždy byť. Využili ste niekedy vaše skúsenosti z lekárskeho prostredia v tom hernom?

Je to paradox, ale áno. V hernom priemysle som povolaním game dizajnér, čiže ten ktorý vymýšľa hry, a navrhuje čo má ako fungovať. A zároveň mám špecializáciu na psychológiu hráča. Lebo hry sú do určitej miery aj liek. Môžeš nimi tak ako aj s liekmi ľuďom pomôcť ale aj ublížiť. Pracovať s tým je však veľmi ťažké.

Ako teda pracujete s psychológiou hráčov?

V reálnom živote nie je veľa úspešných ľudí v tom zmysle, že nie sme slávne celebrity, ale obyčajní ľudia s každodennými starosťami. To znamená, že máme občas problémy v škole, robote či vo vzťahoch. Mnohým chýba miesto, kde by boli úspešnými a váženými osobami. Úspech potrebuje zažiť každý z nás. Pre mnohých sú práve hry tá oblasť, kde sú dobrí a úspešní a dokonca v dnešnej dobe sa z vás ako hráča môže celebrita aj stať. Ste de facto len obyčajným hráčom, ale všetci vás tu poznajú, natáča o vás televízia, máte vlastný Youtubový kanál, atď. Pre človeka, ktorý má v reálnom živote kopu problémov je toto v podstate určitá forma terapie. Keby ste stále čelili len neúspechu, boli by ste frustrovaný zo života. V tomto sme veľmi pomáhajúci, pretože ľuďom umožníme sebarealizáciu. Aj keď samozrejme toto herné prostredie nie je úplná realita, ale v podstate vaša realita to nakoniec je. Veď tam predsa denne trávite čas a máte v tom emócie. Tieto hry sú dnes už akousi virtuálnou realitou vášho života. A keď ste spokojní vďaka tomu aj doma, tak sme docielili to, čo sme chceli. Na druhej strane, keď sa to celé spraví zle, môže vzniknúť napríklad závislosť. Ak neviete bez toho fungovať, je to už nebezpečné. S týmto musíme veľmi opatrne pracovať. Ja sa práve na tento celý proces, aby ste mohli mať radosť z hry, ale aby sme to neprestrelili, zameriavam.

Dá sa reálne zabrániť tomu, aby sa vyvinula u hráča závislosť?

Jasné, že sa s tým dá pracovať, len treba pri tom podotknúť, že závislosť v určitej forme, najmä u vecí, čo máte radi, je úplne normálna záležitosť. Mechaniky, ktoré sa v hrách uplatňujú, sú mechaniky radosti a smútku. Prirovnám to k Facebooku. Veľa ľudí si sleduje, keď niečo zdieľa, že koľko ľudí mu to like-ne. Tento like je pre nich odmena, ktorá vyplavuje dopamín, hormón šťastia. Ten aktivuje v tele procesy, s ktorými musíme pracovať. Napríklad gamblingové hry tieto procesy aktivujú tiež, ale takou silnou formou, že do toho dáš viac a viac emócií a v neposlednom rade peňazí. My samozrejme gambling nerobíme, ale to že robíme s emóciami je apriori nebezpečenstvo a preto to treba robiť s rozumom a zodpovedne. Samozrejme, psychológia hrania je komplexnejšia vec, a my hlavne riešime, aby hráča hranie bavilo, aby sa mu hra páčila. To je náš cieľ. V hre musí byť potom aj primeraná frustrácia, lebo aj tá patrí k životu.

Vo všeobecnosti v spoločnosti prevláda názor, že hranie online hier je pre deti, ale aj dospelých škodlivé. Aký je váš postoj k tomu?

Neviem či sa dá povedať, že to tak platí vo všeobecnosti, ale u nás na Slovensku je to veľmi zvláštne. Na jednej strane vláda proklamuje podporu kreatívnemu a inovatívnemu hernému priemyslu a vidí, že je to super exportný produkt zaujímavý pre vlády po celom svete. Na druhej strane čítam každú chvíľu na stránke nejakého ministerstva, že hry sú zlé a škodlivé. Podľa mňa tí ľudia vôbec nepochopili celú problematiku. Samozrejme, vždy sa dá nájsť niečo zlé hocikde. Iste nájdete zlého a aj dobrého policajta či pekára. Podľa môjho osobného názoru je ale tá pozitívna stránka pri hrách ďaleko prevažujúca nad tým negatívnym. Už len to, že si decká vďaka hrám zlepšujú angličtinu, či sú oveľa šikovnejšie v počítačových zručnostiach je podľa mňa na nezaplatenie.

Mnohé deti sa už dnes zaujímajú aj o druhú stránku hier – čo je za nimi a ako hry fungujú. Bližšie si k tomu môžu pričuchnúť aj vďaka OpenLabu, ktorý pre nich vytvára inovatívny vzdelávací priestor. Aj vaša firma, PowerPlay Studio, je jedným z technologických garantov OpenLabu. Čo bolo vašou motiváciou k tejto spolupráci?

V určitej etape života si uvedomíte, že keď ste niečo dosiahli a ste v tom, čo robíte úspešní, tak by nebolo márne časť tohto úspechu a know-how posunúť ďalej. Voči mne bol život prajný. Aj ľudia, s ktorými som robil mi vtedy, keď som potreboval poradiť, poradili. Ja by som bol rád, keby aj ďalší dostali odo mňa to isté. Ja tu jedného dňa síce už nebudem, ale budú tu ďalší, ktorým som možno pomohol v začiatkoch a tí si na to budú pamätať tak, ako si to teraz pamätám ja. A to je pre mňa super úspech. To sa snažím vštepovať všetkým, s ktorými robím, že ak môžu niekoho posunúť ďalej, nech ho posunú.

Samozrejme, je tam trošku aj zištný dôvod a to je ten, že si potrebujeme vychovávať nejakých ľudí s potenciálom, do budúcna. Pravda je ale taká, že je veľmi malá pravdepodobnosť, že skončia práve u nás. Ako som už ale spomínal, pre mňa to dáva aj tak vyšší zmysel.

Ako konkrétne pracujete so študentmi?

Sme v OpenLabe jeden zo zakladajúcich členov a máme na starosti sekciu GamesLab, ktorý sa zameriava na vývoj hier. Momentálne máme GamesLab na strednej škole na Hálovej v Bratislave. Vo firme sme vyčlenili jedného človeka, ktorý je tam LabMaster. Je to game dizajnér, ktorý má vzťah k deckám a má tiež silnú naratívnu schopnosť, vie ich zaujať a baviť sa s nimi. Na začiatku semestra si deti poskladajú tímy a rozdelia si funkcie, napr. grafik, programátor, dizajnér a pod. Pol roka, niekedy aj celý rok robia na svojom produkte a náš LabMaster ich vedie a pomáha im, ako by sa čo malo spraviť. Študentom ich produkty pravidelne konzultujeme aj u nás vo firme a organizujú sa u nás pravidelné prezentácie ich produktov. My im to komentujeme, posúdime a robíme pre nich aj stáže. Tým najúspešnejším sa to snažíme ukázať trošku aj zbližša.

Rozhodne im venujete množstvo pozornosti. Čo vám to prináša? Odporučili by ste takúto spoluprácu aj iným firmám?

Rozhodne by som bol rád, keby sme dali sily dokopy, aby to tu malo ešte väčšiu perspektívu a atraktivitu pre mladých ľudí. Väčších herných štúdií je na Slovensku naozaj málo, ale musím povedať, že spolupráca medzi nami je na veľmi dobrej úrovni. Aj vo vzdelávaní si už teraz často vypomáhame, avšak možno by to chcelo viac skoordinovať postupy.

Práca so študentami musí byť asi často aj náročná. Akí sú študenti v GamesLabe? V čom sú títo študenti iní, ako nejaký váš zamestnanec – začiatočník bez skúseností?

Náročné je to už len z toho princípu, že sa tu rozprávame o teenageroch, ktorí vlastne ani sami ešte nevedia, čo v živote chcú robiť. Vždy sa samozrejme nájdu aj takí, ktorí sa chcú len zviesť a vyberú si predmet hry, lebo keď už majú niekde zabiť čas, tak hry im evokujú pohodu. Ale samozrejme nájdu sa aj mnohí skutočne motivovaní mladí ľudia. Našou úlohou je, aby ich bolo čo najviac. Je to aj o tom, ako s nimi robíme. A rozdiel medzi uchádzačmi o prácu a nimi je už len napríklad vo veku a jasnej motivácii.

Darí sa vám motivovať aj tých menej aktívnych?

V konečnom dôsledku je to predsa len o nich. My sa môžeme aj rozkrájať, keď oni chcú ísť svoje, ale osobne si myslím, že našou úlohou je zaujať ich a neoklamať ich. Lebo všetci si predstavujú, že pri tvorbe hier sa len všetci hrajú a je to cool. V skutočnosti je to strašne ťažká robota, v ktorej ale vidíme výsledky. Keď vyrábate topánky, málokedy ich vidíte obuté na niekom a poviete si, že tak to sú topánky, ktoré som vyrobil. Ale keď vy urobíte hru a hrá ju 5 miliónov ľudí, tak to je proste ono. Keď ste v niečom úspešný, je to potom aj veľká zodpovednosť.

Objavili ste medzi študentmi aj nejaké veľké talenty?

Určite áno. Mali sme dokonca na stáži dvoch chalanov, ktorí spravili skvelú hru s takou netradičnou športovou tematikou. Teraz je to už o nich, že akým spôsobom sa v tom v budúcnosti uplatnia. Hlavne mladí ľudia, ktorí nemajú skúsenosti v biznise, majú pocit, že keď sa im niečo podarilo, je to obrovská šanca. Ja už napríklad viem, že komerčne sa presadiť v tomto biznise je veľmi ťažké a pravdepodobne to sám nedáte. Každý by ale podnikal najradšej sám. Musíte sa však sofistikovane pozrieť, akú máte reálnu možnosť preraziť sám alebo je rozumnejšie snažiť sa niekde zapadnúť. Toto momentálne vidím ako veľký problém. Keď potom mladým niečo nevyjde, sú strašne frustrovaní, že ako to dobre vyzeralo a nezarobili na tom. Bude to pre nich taká rana, že to už potom nebudú chcieť vôbec robiť. Čo bude veľká škoda. Mojou úlohou je im vysvetliť, že takéto zlyhanie neznamená, že sú neschopní či bez talentu. Je tam proste len strašne veľa ďalších faktorov, ktoré pre neskúsenosť vtedy nevideli.

Mnohí mladí majú sen o vlastnej firme, toto však pre nich musí byť veľmi demotivujúce zistenie. Ako ich neodradiť od tejto brandže keď je v skutočnosti malá šanca, že v nej prerazia?

Myslím si, že my úspešní sa s nimi musíme baviť a otvorene s nimi hovoriť, ako sa veci majú, aké sú naše skúsenosti. Musíme im radiť, byť s nimi otvorení a snažiť sa im pomôcť, nedemotivovať ich. Povedať im, že áno presadí sa tu málo ľudí. Ale toto váš problém nie je, vy ste šikovní. Keby ste neprešli sami, tak sa pridáte k nám alebo k niekomu inému. Netreba ani moc vymýšľať, že aké to bude super, aby potom mali reálne očakávania.

Prečo by mladých ľudí mala zaujímať kariéra v hernom priemysle?

Robí sa tu v neskutočne priateľskom a prajnom prostredí. To je jedna úžasná vec, ktorú fakt môžem odporúčať. Nestretol som sa nikde s takým prajným prostredím ako v gamingu. Keď sa ma hocikto z našej branže opýta, ako sme to či ono spravili, ja mu to rád celé vysvetlím. A to isté robia aj iné firmy, s ktorými komunikujeme. Hocičo, čo vieme, dáme ďalej. My vieme byť pre tínedžerov zaujímaví, keďže majú radi hry. Chcú to u nás väčšinou skúsiť, lebo sa sami radi hrajú a čo radi dobre robia, v tom sa chcú realizovať. To je naša šanca zaujať ich zaujímavým povolaním. Pretože robiť niečo, čo máš rád, to je na nezaplatenie. Predsa len, každý z nás strávi v práci polovicu života a bola by strašná chyba, nemať tú polovicu svojho života rád.

OpenLab sa v spolupráci s tech expertmi venuje vzdelávaniu vo vývoji hier na stredných školách. V rámci spolupráce s Fondom pre podporu umenia organizácia realizovala aj školenia pre učiteľov na základe vytvorených materiálov, ktoré sú voľne dostupné na platforme OpenAcademy.

Tento článok vznikol vďaka podpore Fondu na podporu umenia.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 173
  2. Každý piaty zomrie 9 016
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 778
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 149
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 805
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 786
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy na ulici Eliáša Lániho v Bytči „EDUVITAL strecha“.


55m

Onkologické ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií a úmrtí na Slovensku.


INZERCIA 11 h

Po pandémii, keď sa ekonomiky snažia oživiť a hľadajú stabilnú budúcnosť, digitálne meny ako Bitcoin opäť získavajú na význame.


INZERCIA 11 h
SkryťZatvoriť reklamu