SME
Piatok, 7. máj, 2021 | Meniny má MonikaKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Riaditeľ Kositu: Odpad vyriešia technológie, skládky končia

Vyspelá Európa odpad zhodnocuje, my ho ukladáme na skládky a nechávame, aby škodil pôde, vode aj vzduchu.

Vyspelá Európa odpad zhodnocuje, my ho ukladáme na skládky. Dokonca aj naši susedia, s ktorými sme po Nežnej revolúcii začínali na rovnakej štartovacej čiare, nás predbehli. Prečo je to tak, čo sa s tým dá robiť a ešte množstvo iných zaujímavých poznatkov v rozhovore priblížil Marián Christenko, generálny riaditeľ KOSIT a.s.

Odpad je téma, ktorá sa týka každého z nás. Na jeho nedostatok sa naozaj sťažovať nemôžeme a väčšina sa končí na skládkach. Koľko ich vlastne máme? Dá sa povedať, že je Slovensko zasypané odpadom?

- Pri každom väčšom meste v minulosti nejaká skládka bola. Dokonca aj Košice mali tú svoju, nachádzala sa, myslím, pri obchvate smerom na letisko. Ďalšia skládka, určená aj pre nebezpečný odpad, bola v Myslave a hoci už odpad neprijíma, zrekultivovaná nebola, čo je taký environmentálny dlh Košíc, ktorý snáď raz bude vyriešený. Momentálne je to tak, že okrem Bratislavy, Košíc, čiastočne Prešova a ich spádových oblastí končí odpad z každého krajského mesta niekde na skládke. De facto celé odpadové hospodárstvo na Slovensku funguje na skládkovaní.

Európska únia však chce do roku 2035 radikálne znížiť množstvo skládkovaného odpadu. Hovorí sa o desiatich percentách...

- A u nás končí na skládkach asi 50 – 60 percent. Slovensko sa o túto tému pomerne dlho nezaujímalo. Mysleli sme, že skládky budú večné bez ohľadu na to, akú hlbokú ekologickú stopu v krajine zanechávajú. Po 30 rokoch nás to dobehlo.

Chýba nám infraštruktúra prakticky na všetky druhy odpadov a čo je ešte horšie, veľmi rýchlo sa nám míňajú „železné“ kapacity. V prípade slovenského odpadu to znamená, že veľmi zle bude o 2 – 3 roky. Budú regióny, ktoré už nebudú mať kam voziť odpad, pretože nebudú mať žiadnu alternatívu k uzatvoreným skládkam. Budú hľadať pravdepodobne kapacity v iných regiónoch, čo im predraží službu a tie sa ešte rýchlejšie zaplnia.

Jednou z možností, ako tento problém riešiť, je spaľovňa, ktorá odpad premení na teplo a elektrinu. Oproti skládkam, ktorých je množstvo, však máme len dve takéto zariadenia – v Košiciach a v Bratislave. Prečo ich nie je viac?

- Tých dôvodov bolo viacero. V deväťdesiatych rokoch na to ešte neboli peniaze, po roku 2000 sme riešili iné problémy a potom, niekedy v minulom desaťročí, nám ušiel vlak s európskymi peniazmi. Ono ale nikdy nie je neskoro. Kosit je členom organizácie CEWEP, čo je Združenia európskych spaľovní odpadu, ktoré má 500 členov z 22 krajín Európy a tí spracúvajú viac ako 80 percent odpadu na energiu na celom kontinente.

Sú naši susedia na tom lepšie ako my?

- Do týchto zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) v poslednom období najviac investovali Veľká Británia, Fínsko a Poľsko. Poliaci totiž chytili ten vlak, ktorý nám ušiel a za posledných niekoľko rokov postavili 6 zariadení na energetické využitie odpadu a ďalších 11 majú vo výstavbe, prípadne plánovaných.

Aj Česi veľmi intenzívne pokročili dopredu. Našu spoločnú československú socialistickú éru sme ukončili štyrmi zariadeniami, ale oni k existujúcim ZEVO v Brne a Prahe za posledné obdobie postavili ďalšie v Liberci a Plzni a teraz stavajú ešte dve ďalšie. Okrem toho celé pražské zariadenie prechádza kompletnou rekonštrukciou a modernizáciou.

Na Slovensku, žiaľ, odpad zatiaľ končil zväčša na skládkach, len Košice s Bratislavou mali tú výhodu, že využili dedičstvo predchádzajúcej generácie.

Aktivisti hovoria, že spaľovňu nepotrebujeme, stačí zvýšiť mieru recyklácie.

- A úplne s nimi súhlasím, chýba ale podmieňovací spôsob. ZEVO nepotrebujeme, KEĎ zvýšime mieru recyklácie odpadu na 100 percent. To je zatiaľ fikcia. Nepodarilo sa to žiadnemu štátu na svete. Všetci to vedia a aj preto európske krajiny, vrátane našich susedov, zrýchľujú tempo výstavby takýchto zariadení.

Stále sa objavujú aj argumenty, že spaľovňa odpadu škodí ovzdušiu, no pritom v škandinávskych krajinách ich je neúrekom. Žeby si Severania sami škodili?

- Áno, stretávame sa s tým, ale je to nejaký prirodzený ľudský pud sebazáchovy. Pritom je to presne tak, ako ste povedali. V Dánsku nedávno spustili Amager Hill Kodaň - veľké zariadenie na zhodnocovanie odpadu, ktoré je vďaka zjazdovke na streche najznámejšie a najviac sexi. Okrem toho ich však majú oveľa viac. Vo Fínsku stavajú nové zariadenie s ročnou kapacitou 120 tisíc ton a to existujúce rozširujú o ďalších 200 tisíc ton ročne. V švédskom Štokholme sú v príprave hneď dve nové zariadenia s obrovskou kapacitou.

Všetky ZEVO patria pod jednotnú európsku smernicu, čiže legislatíva, ktorá platí pre Dánov či Nórov, platí aj pre Slovákov.

Naše emisné limity sú prísnejšie ako pri spaľovaní biomasy. Dokonca máme pri niektorých emisných hodnotách nastavené prísnejšie limity ako pri spaľovaní zemného plynu. Naše automatické monitorovacie zariadenie pracuje 24 hodín denne a všetky limity sú sledované v sekundových intervaloch. Bezpochyby je to šetrnejšie k životnému prostrediu než spaľovanie tuhého paliva v domácich kotloch na dedinách.

Sme radi, že nám sa v Košiciach darí držať emisie v mnohých prípadoch výrazne pod stanoveným limitom. Napríklad, pri spaľovaní uhlia je limit 30 miligramov na meter kubický, my máme limit 10 miligramov a plníme to na úrovni 1 miligramu.

Do modernizácie košického ZEVO sme za posledných 6 rokov investovali vyše 30 miliónov eur a celkovo do firmy ako takej až 58 miliónov. Ak sa chceme zbaviť skládok na východe Slovenska, určite budeme musieť ďalej modernizovať. V priebehu nasledujúcich 10 rokov plánujeme investície vo výške asi 150 miliónov.

Ako si môžeme predstaviť to množstvo odpadu, ktoré ročne priveziete a zhodnotíte ho?

- Za minulý rok to bolo zaokrúhlene 110 tisíc ton odpadu, z ktorého sme vyrobili zhruba 40 tisíc megawatthodín (MWh) elektrickej energie a asi aj toľko tepla. To znamená teplo pre

2800 domácností a elektrina asi pre 20 tisíc klasických bytových domácností.

A to ešte nedodávame celú našu kapacitu, čo je dané tým, že kotol K1 je pôvodný, do prevádzky spustený v roku 1990 a nevie vyrábať elektrickú energiu ako kotol K2. Preto funguje len počas vykurovacej sezóny, kedy dodáva teplo. Prešiel niekoľkými generálnymi opravami, no ak sa nám ho aj s ďalšou technológiou podarí úspešne nahradiť, môže to znamenať 3-násobné navýšenie množstva tepla, ktoré by sme vedeli Košičanom dodať za veľmi atraktívne ceny.

Prečo je takéto teplo lacnejšie?

- Odpad je dostupný zdroj energie bez toho, aby sme museli využívať fosílne palivá, čiže uhlie, alebo zemný plyn. Našu cenu stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). A keďže ZEVO nepotrebuje plyn ani uhlie, naopak spracúva odpad, za čo mu mestá a obce platia, ÚRSO stanovil cenu za teplo, ktorá je výrazne nižšia ako z konvenčných zdrojov.

Svojho času sa hovorilo aj tom, že by ste mohli vykurovať skleníky. Táto idea už padla?

- Projekt má stále zelenú. Na stole mám projektovú dokumentáciu k 3-hektárovému skleníku. Náš záujem je postaviť ho a dodávať do neho teplo aj svetlo. Pestovať nič nechceme, lebo to nevieme, ale je veľmi prekvapivé, že v Európe je obrovské množstvo spoločností, ktorí by o to mali záujem. Vďaka tomu by vedeli pestovať napríklad zeleninu v jesennom a zimnom čase, kedy je zvyčajne drahá. Takže ešte potrebujeme vysporiadať pozemok a môžeme sa do toho pustiť. Tejto asi 5-ročnej ambície sme sa teda ešte nevzdali.

Spaľovňa priniesla Košiciam a Bratislave ešte jednu výnimku. Zatiaľ čo iné slovenské mestá a dediny od nového roka povinne zavádzajú separovaný zber bio odpadu, tieto metropoly dostali dvojročný odklad, pretože ho neskládkujú. Končí v odpade veľa kuchynského odpadu či potravín po záruke?

- Teória hovorí, že je to asi polovica – ten klasický kuchynský odpad, nedojedené ovocie, šupky z prípravy večere, ale aj zvyšky mäsa a iné biologické substancie. V praxi je toho využiteľného bio odpadu niečo okolo 30 percent. Už sa na to pripravujeme a s mestom chystáme pilotný projekt, ktorý by sme chceli spustiť od 1. júla tohto roku v jednej mestskej časti. S predstihom by si teda nejaký koncept odskúšalo asi 600 domácností a uvidíme, čo to prinesie.

Zbierate skúsenosti aj v zahraničí?

-Samozrejme, v Rakúsku, ktoré je v tomto smere špička. Majú obrovský dopyt po komposte z bio materiálu. Sme v kontakte aj s niektorými dodávateľmi technológií a aj s odberateľmi kompostu a bavíme sa o tom, ako to nastaviť, aby bol najlepší.

Chceme to robiť tak, aby z energie, ktorú ľudia vynaložia, bol aj patričný osoh. To nie je žiadne koleso na fúriku, nie je čo objavovať, treba sa učiť od tých, ktorí to majú úspešne zavedené. Našim prioritným cieľom je komfort, teda kontajnery čo najbližšie k obydliam a časté vývozy, aby sme sa vyhli nepríjemnému zápachu, najmä v lete. Hľadáme aj najlepšie alternatívy jeho využitia, napríklad v spolupráci kompostárňou Správy mestskej zelene a pod.

Témou posledných dní aj váženie odpadu. Jedna vláda ho zaviedla a táto ho zrejme zruší skôr ako sa dostane do praxe. Mali ste s vážením plány aj v Košiciach?

- Váženie je skvelý systém hlavne pre obce, alebo mestské časti, kde prevládajú rodinné domy. Absolútne sa nehodí na sídliská. V tomto zrušenie povinnosti podporujeme a mestá sa tak vyhnú zbytočným miliónovým investíciám. Vážiť klasickú 1.100 litrovú nádobu odpadu, do ktorej môže vložiť odpad ktokoľvek, nemá žiadne opodstatnenie. V Košiciach by som zvolil duálny systém.

V mnohých obciach po Slovensku KOSIT zaviedol váženie už asi pred rokom a systém sa extrémne osvedčil. K nádobám sme pridali aj RFID čipy, takže naše vozidlá vedia k váhe priradiť aj adresu. Starosta tak na konci mesiaca zaplatí iba za to, čo sme odviezli a presne vie, kto tvorí v obci koľko odpadu. Čo je zaujímavé, vo všetkých obciach objem zmesového odpadu poklesol, takže obec šetrí.

A čo hovoríte na blížiace sa zálohovanie plastových fliaš?

- Ja som absolútne zástancom tejto myšlienky. Minulý rok sme boli s pánom ministrom čistiť rieku Bodva, kde bol asi dvojmetrový plastový nános. Netvrdím, že sa v tom potoku váľali milióny eur, ale bola to hodnota, ktorá sa vie do procesu vrátiť. Je to systém, ktorý konkrétnemu predmetu priradí hodnotu. Nebudú to veľké sumy, ale keď budete PET fľašu držať v ruke, budete vedieť, že má hodnotu niekoľkých centov.

Kosit veľmi často pomáha pri čistení nielen Bodvy, ale aj Ružína a iných vodných plôch a to je práve ten reziduálny odpad, ktorý sa už nedá nijako inak zhodnotiť. Je to už len o tom, aby bol systém nastavený čo najpohodlnejšie, aby to nebolo príliš komplikované na logistiku doniesť - odniesť. Ale ja tomu ale verím a som presvedčený, že to bude fungovať a zvykneme si na to.

Ako odpadárov nás trochu trápi, že z triedeného zberu plastov vypadnú plechovky a fľaše, teda časť, ktorá to financovala a z ktorej sme mali výnosy, ktoré boli akoby malé odškodnenie za námahu, ale hovorím, aj vzhľadom k tým plastovým fľašiam plávajúcim na hladinách verím, že ďalšie už nepribudnú.

Myslíte si, že ešte niekedy dobehneme ten vlak s názvom fungujúce slovenské odpadové hospodárstvo bez skládkovej záťaže, ktorý sme kedysi zmeškali?

- Tento systém funguje tak, ako každá iná sféra. Keď neinvestujete do diaľnic, budeme jazdiť len po cestách druhej triedy. Keď neinvestujeme do univerzitných nemocníc, zostanú nám len všeobecní lekári a podobne. Takže tak, ako potrebujeme nemocnice či diaľnice a iné zariadenia, ktoré tvoria chrbticu infraštruktúry a takisto potrebuje aj ZEVO, čo je tá posledná inštancia, čo sa dá ešte s odpadom zmysluplne robiť. Teraz sú ňou skládky, no verím, že v horizonte 10 rokov to môže byť naopak.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V nedeľu si pripomenieme Deň matiek, ktorý oslavuje azda tú najkrajšiu rolu, akú ženy môžu mať.

14m

Zákaz cestovať do zahraničia za rekreáciou končí 28.5.2021.

3 h

Dlhšie dni, viac slnečných lúčov a vôňa rozkvitajúcich stromov sú len zlomkom podnetov, ktoré sú charakteristické pre jar.

3 h