Toto je budúcnosť dopravy. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy?

(Zdroj: Škoda Auto)

Trh s automobilmi sa mení. Je to zmena k lepšiemu?

Stretne sa benzínové auto, naftové auto, mild-hybridné, plug-in hybridné a hybridné vozidlo s autom na CNG a elektromobilom. Toto nie je začiatok vtipu o autách, ale dnešný stav automobilového trhu. Ešte nikdy nebolo na výber spomedzi toľkých druhov pohonu ako dnes. Aj to svedčí o tom, ako sa automobilky pripravujú na koniec „spaľovákov“.

Klasické spaľovacie motory to majú spočítané, či sa vám to páči, alebo nie. Dnes proti nim hovoria najmä fakty. Zásoby ropy nie sú nekonečné, rovnako ani trpezlivosť životného prostredia. Už preto nie je otázkou, či fosílne palivá skončia, ale kedy sa to stane. A najmä… čo ich nahradí?

Ako prvá tu bola elektromobilita

História sa opakuje. Pred sto rokmi, v dvadsiatych rokoch minulého storočia, ešte nebolo isté, že z dostupných alternatív pohonu vyhrá práve benzín a nafta. Zákazníci totiž boli zvyknutí na elektromobily.

Rozmach elektromobilov nastal v roku 1900, kedy sa len nedávno vynájdené vozidlá so spaľovacím motorom javili ako menej spoľahlivé, hlučnejšie a nebezpečnejšie. Aj preto si elektromobily získali masívnu popularitu najmä v USA, kde v danom období jazdila na elektrický pohon až tretina všetkých registrovaných vozidiel.

Mnohí vynálezcovia vtedy pracovali na vylepšení ich Achillovej päty, teda batérie. Thomas Alva Edison o elektromobiloch dokonca tvrdil, že sú výnimočným spôsobom dopravy.

Model T zmenil pravidlá hry

V roku 1899 vzniklo prvé vozidlo, ktoré presiahlo rýchlosť 100 kilometrov za hodinu. Pochádzalo z Belgicka, pripomínalo raketu na kolesách a nieslo názov La Jamais Contente (Vždy nespokojný, pozn. red.). Zákazníkom sa na ňom páčilo predovšetkým to, že im pri štartovaní nezlomilo ruky. Práve to bol jeden z najčastejších úrazov, ktorý sa pri ručnom štartovaní prvých automobilov stával.

Pre elektromobily to vyzeralo dobre, zrazu však prišla prvá veľká rana. Sériová výroba auta so spaľovacím motorom. Nízka cena Modelu T od Fordu z roku 1908 vyvážila jeho praktické nedostatky a spopularizovala automobily na fosílne palivá. Ruka v ruke sa s tým zlepšila aj sieť čerpacích staníc.

Misky váh sa ešte viac naklonili na stranu spaľovacích motorov po tom, ako v roku 1912 prišiel na svet elektrický štartér. Elektromobilita tak dostala ďalšiu tvrdú ranu.

Fanúšikov elektromobilov to však neodradilo úplne, čo potvrdzuje aj manželka Henryho Forda. Do 30. rokov minulého storočia jazdila konkurenčným elektromobilom 1914 Detroit Electric.

Ťažké časy elektroáut

Poslednú ranu elektromobilite zasadili čoraz lepšie cesty a dlhšie prekonávané vzdialenosti. Pre pomalý vývoj batérií sa jej to nepodarilo prežiť. Bolo rozhodnuté. Svet bude nasledujúcich 70 rokov jazdiť (s malými výnimkami) na benzín.

Na chvíľu sa to ešte zmenilo v 70. rokoch, kedy svet trápila ropná kríza. Jeden elektromobil vtedy vznikol dokonca aj u nás v Československu. EMA bol prototyp 2,3-metrového mestského automobilu s dojazdom 30 až 50 kilometrov a maximálnou rýchlosťou 50 km/h. Neskôr však znovu na trón zasadli spaľovacie motory.

Elektromobilita sa do bežného života vrátila až v 90. rokoch minulého storočia. Môžu za to predovšetkým hybridy, ktoré vďaka novým batériám a inteligentnému manažmentu výkonu ukázali, že vedia byť spoľahlivejšie, trvácnejšie a ekologickejšie ako ich spaľovací súrodenci, dokonca aj pri svojej vyššej hmotnosti.

Skutočnou revolúciou ostatných rokov sú batérie, ktoré sa kapacitou vyrovnajú aj plnej nádrži, nehovoriac o tom, že klesla aj ich cena. Ak porovnáme cenu za kilowatthodinu batérie v roku 2010 a dnes, rozdiel je takmer desaťnásobný (1 100 dolárov vs. 137 dolárov).

Prichádza tichá revolúcia

V súčasnosti prechádza automobilový priemysel podobnou transformáciou ako v dvadsiatych rokoch, len v opačnom poradí. Dokazujú to aj údaje z viacerých trhov. Podľa jednej z najväčších štatistických platforiem na svete Statista vzrástol za ostatných desať rokov počet predaných elektromobilov v Dánsku až 70-krát.

Dáta z nórskeho trhu dokonca ukázali, že rok 2020 bol prvým rokom, v ktorom sa v tejto krajine predalo viac elektromobilov ako vozidiel so spaľovacími motormi. A to je skutočný míľnik ukazujúci v prospech elektromobility.

Sme na začiatku tichej revolúcie, ktorú môžeme pozorovať aj na našom trhu. Ako príklad môže poslúžiť jedno z najpredávanejších vozidiel na európskom trhu, Škoda Octavia. Jej prvá generácia z roku 1998 bola na výber v benzínovej alebo naftovej verzii, dnes už je však v ponuke aj ako mild-hybrid, plug-in hybrid alebo s pohonom na stlačený zemný plyn CNG.

Hybridy kraľujú súčasnosti

Hybridy sú medzičlánkom v procese transformácie, ktorej rozmach môžeme v súčasnosti vidieť. Prvý hybrid pritom vymyslel ešte Ferdinand Porsche v roku 1899.

Nazývaný aj Lohner-Porsche Electromobile pripomínal skôr gondolu na kolesách a ukrýval v sebe 44-článkovú 80-voltovú batériu s hmotnosťou 1,8 tony a malý spaľovací motor, ktorý ju v prípade potreby dobíjal. Porsche sa takto vyhol zložitým prevodovkám, no celková hmotnosť auta presahovala až štyri tony. Vďaka svojej schopnosti fungovať na viacero palív však získalo prezývku Le Toujours Contente (Vždy spokojný, pozn. red.), čo bola reakcia na najrýchlejšie vozidlo svojej doby.

Dnešné hybridy už nemajú ani štyri tony, ani tvar gondoly. Príkladom je Octavia E-TEC, ktorá sa vďaka mild-hybridnému systému dobíja výlučne brzdením. Ako mild-hybrid však nemôže jazdiť len na elektrinu, keďže malý elektromotor jej pomáha iba s prácou v neefektívnych otáčkach. Klasický hybrid síce funguje rovnako, no batéria mu umožňuje jazdiť na krátke vzdialenosti aj čisto na elektrinu.

Ďalšou možnosťou je o niečo pokročilejší hybridný systém, ktorým je plug-in hybrid iV. Laicky povedané, je na polceste k elektromobilu. Základný rozdiel v porovnaní s ostatnými hybridmi je ten, že plug-in sa dá nabíjať zo zástrčky a jeho batéria zvláda dojazd okolo 60 kilometrov čisto na elektrinu. Teoreticky by to malo stačiť na každodenný život, pričom v prípade dlhších diaľničných presunov nastúpi do hry spaľovací motor.

„Vozidlo jazdí prioritne na elektrický pohon a spaľovací motor zapája pre zvýšenie výkonu alebo dojazdu. V prípade, že vodič potrebuje prudšie akcelerovať, pripojí sa spaľovací motor pre maximalizovanie výkonu,“ hovorí o Škode Octavia iV Robert Barta, koordinátor projektu eMobility, ŠKODA AUTO Slovensko.

Technológia sa teda mení, no filozofia zostáva rovnaká. Byť vždy spokojný.

Vyhrá batéria alebo vodík?

Pri pohľade do vzdialenejšej budúcnosti sa ponúkajú najmä dve alternatívy pohonu áut. Batériová elektromobilita a pohon na vodík.

Pri tejto dvojici si treba uvedomiť, že v oboch prípadoch ide o elektromobil. Jeden uchováva energiu v batérii a druhý v palive, teda vo vodíku, z ktorého sa procesom opačnej elektrolýzy stane vodná para a elektrina.

Pre vodík hovorí najmä krátky čas doplnenia paliva, ktorý by v budúcnosti nemusel presiahnuť dĺžku bežného tankovania. Proti je však cena palivového článku a najmä spôsob, akým získavame vodík (z uhľovodíkov, akým je napríklad zemný plyn). Nevýhodou vodíka je aj to, že je veľmi ľahký a náročný na uskladnenie.

Zabúdať netreba ani na takmer neexistujúcu sieť čerpacích staníc. Navyše sa nečrtá na lepšie časy, keďže vodík nie je lákavý ani pre súčasných prevádzkovateľov dobíjacích staníc.

„Neplánujeme investície do iných alternatívnych palív. Naším cieľom je rozvíjať elektromobilitu, podporovať ekologickú výrobu elektriny a rozširovať možnosti využitia batérií elektromobilov ako úložiska energie,“ tvrdí Monika Melišová, hovorkyňa spoločnosti GreenWay Slovensko, ktorá v súčasnosti prevádzkuje najväčšiu sieť nabíjacích staníc na Slovensku.

Batéria môže vozidlu pomôcť

Problémy spojené s vodíkom však batériové elektromobily netrápia, a aj iných problémov je čoraz menej. Príkladom je Škoda Enyaq, ktorá vo verzii iV 80 ponúka batériu s kapacitou 82 kilowattov.

„Stačí to na dojazd 537 kilometrov, pričom dĺžka nabíjania závisí od viacerých faktorov. Od kapacity batérie až po umožnenú rýchlosť nabíjania. Najvýkonnejší variant iV 80 sa na rýchlonabíjačke dokáže nabiť z 0 na 80 percent za 38 minút,“ približuje Barta.

Enyaq sa tým nebezpečne priblížil času, ktorý dnes vodiči bežne strávia na benzínkach.

„Priemerný slovenský vodič elektromobilu strávi podľa našich dát na rýchlonabíjačke 25 minút,“ prezrádza Melišová.

Elektromobily sú tiež konštrukčne jednoduchšie a tichšie ako dnešné autá so spaľovacím motorom. Prípadná vyššia hmotnosť batérie sa dá vynahradiť inými výhodami.

„Výrobca má možnosť využiť hmotnosť batérie vo svoj prospech. Vie ju napríklad umiestniť do podlahy, čím sa citeľne zníži ťažisko vozidla,“ opisuje Juraj Hrivnák z magazínu Auto, motor a šport.

„Niektorí výrobcovia používajú batériu ako štrukturálnu zložku karosérie, vďaka čomu im slúži ako rozpera či bezpečnostný prvok,“ dodáva Hrivnák.

Elektromotor je tiež podstatne menší ako spaľovací motor, takže vo vozidle vzniká viac priestoru pre posádku či experimenty s úložným priestorom. Veľká batéria pritom neznamená menej priestoru pre batožinu, veď napríklad Enyaq má „octaviovských“ 585 litrov batožinového priestoru.

Pre elektromobilitu sa v konečnom dôsledku rozhodneme preto, lebo je jednoducho efektívnejšia. Aj elektrinu síce treba vyrobiť, podľa štúdií však elektromobil spotrebuje na svoj pohyb aj o polovicu menej energie, než koľko sa stratí v útrobách spaľovacieho motora. A to je cieľ, za ktorým by sme v mene planéty mali smerovať.

Autor: František Pisarovič pre Škoda Auto

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu