4 základné veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov

Elektromobily predbehli klasické vozidlá.

Bezpečnosť každého súčasného automobilu je výsledkom desiatok rokov skúmania, testovania a inovatívnych nápadov. Prechod na elektromobilitu však znamená veľké množstvo zlepšení, rovnako ako veľké množstvo výziev, na ktoré sa musia výrobcovia adaptovať.

Elektromobil kraľuje testom

Konverzácia o bezpečnosti elektromobility stojí a padá na tom, že v súčasnosti neexistuje rozdiel medzi bezpečnostnou legislatívou pre elektromobily a pre autá na tradičné fosílne palivá (benzín, nafta, LPG, CNG).

Kľúčovou európskou inštitúciou, ktorá monitoruje úroveň bezpečnosti nových automobilov, je organizácia Euro NCAP. Už od roku 1997 sleduje úroveň pasívnej aj aktívnej bezpečnosti vozidla.

„Aktívna bezpečnosť sa stará o to, aby sme nenabúrali. Patria sem systémy autonómneho brzdenia pred prekážkou, ABS, ESP aj dobré svetlá a čokoľvek, čo zvyšuje bezpečnosť jazdy,” hovorí Juraj Hrivnák, redaktor motoristického magazínu Auto, motor a šport.

„Pasívna bezpečnosť sa dostáva na rad v momente nárazu a jej úlohou je zmierniť jeho následky. Ide o štruktúru karosérie a jej deformačné zóny, airbagy, predpínače pásov, hlavové opierky, isofix úchyty i multikolíznu brzdu či systém eCall,” dopĺňa Hrivnák.

Euro NCAP hodnotí obe oblasti percentuálne, slovne aj počtom hviezdičiek. Ich maximálny počet je päť a vytvárajú základný obraz o úrovni bezpečnosti auta. Podrobnejšie informácie zasa prinesie verejne dostupný report, ktorý sa dá stiahnuť na oficiálnych stránkach organizácie.

Už rýchly pohľad do výsledkov organizácie odhalí, že v desiatke najbezpečnejších vozidiel testovaných v roku 2020 sú až tri elektromobily, z toho jeden rebríčku kraľuje. Volkswagen ID.3 získal v nárazových testoch päť hviezdičiek, keď uspel v oblasti ochrany detskej posádky aj v oblasti asistenčných systémov, v ktorej získal 88 percent. Podobne výsledky môžeme očakávať aj od modelu Škoda Enyaq iV, ktorý stojí na rovnakej platforme MEB ako Volkswagen ID.3.

„V elektromobiloch nemusí byť pred posádkou uložený niekoľkostokilový nedeformovateľný kus železa ako motor a nemusí sa počítať ani s výfukom či kardanovým hriadeľom, ktoré by karoséria musela obchádzať. Vďaka tomu môže byť pasívna bezpečnosť elektromobilov na vyššej úrovni. Vzniká v nich väčší priestor na návrh lepších deformačných zón,” vysvetľuje Hrivnák.

Kde je energia, tam je strach. Väčšinou však neoprávnený

Náraz nie je jediné nebezpečenstvo, ktoré nás môže na cestách stretnúť. Svetovými médiami sa sporadicky preháňajú aj videozáznamy elektrických áut, ktoré kvôli intenzívnemu požiaru lítiovo-iónovej batérie zhoreli do tla.

Situácia, v ktorej začne batéria horieť, síce môže nastať, treba sa však na to pozrieť v kontexte. Americký Národný ústav pre bezpečnosť premávky si dal v roku 2017 vypracovať rozsiahlu štúdiu, ktorá uznala, že batéria je porovnateľným, respektíve nižším rizikom pre bezpečnosť premávky ako spaľovací motor. Nedá sa totiž poprieť, že tam, kde majú elektromobily batériu, klasický automobil skladuje od 35 do 50 litrov vysoko horľavej tekutiny.

Dôkazom je aj Londýn, ktorý má s elektromobilitou väčšie skúsenosti vďaka tomu, že si elektromotoristi užívajú v centre mesta výhody ako lacnejšie parkovanie či nižšie dane a poplatky. Portál Air Quality News tvrdí, že londýnski požiarnici v roku 2019 bojovali s 54 požiarmi elektromobilov, zatiaľ čo požiarov klasických spaľovacích modelov áut bolo až 1 898. Elektromobilitu to stavia do výhodnej pozície aj vo svetle bezpečnosti.

Hypotézu potvrdzuje aj nemecká asociácia pre bezpečnosť v cestnej premávke Dekra, ktorá v roku 2019 vykonala sériu nárazových testov na ojazdených elektromobiloch Renault Zoe a Nissan Leaf. Zatiaľ čo Euro NCAP testuje bočný náraz do stĺpu v rýchlosti 32 km/h, Dekra poslala Leaf do identickej prekážky v rýchlosti 60, respektíve 75 km/h. Čelný náraz sledovala pri rýchlosti 84 km/h, pričom Euro NCAP ho testuje pri rýchlosti 64 km/h.

Výsledky ukázali, že ojazdené elektromobily dokážu ponúknuť identickú mieru pasívnej bezpečnosti ako konvenčné modely. Podstatnejší je však fakt, že ani v takto extrémnych podmienkach nenastal problém s batériou vozidla.

„Vysokonapäťový systém sa spoľahlivo vypol pri akomkoľvek druhu nárazu. Aj napriek tomu, že trakčná batéria bola vážne zdeformovaná, neprišlo k žiadnemu požiaru,“ upresňuje vedúci výskumu Markus Egelhaaf.

Keď k požiaru nakoniec príde, na jeho uhasenie sú potrebné nové prístupy.

„Požiar elektromobilu sa dá na mieste uhasiť len čiastočne – oxidom uhličitým alebo hasiacim práškom. Ak je zdrojom požiaru batéria, situácia sa komplikuje. Je treba dlhodobo ju ochladzovať, aby nedošlo k jej znovuvznieteniu. V Česku sa na takéto hasenie používa kontajner s vodou,” hovorí Tomáš Duranský, hasič Závodného hasičského útvaru v Slovnafte.

Rozdiel, ktorý sa dá vidieť aj počuť

Prvkom na rázcestí medzi aktívnou a pasívnou bezpečnosťou vozidla je zvuk, ktorý automobil vydáva. Elektromobily sú tichšie ako vozidlá so spaľovacím motorom, čo je síce výhodou pre životné prostredie, no nevýhodou pre ostatných účastníkov cestnej premávky.

Ľudia sú zvyknutí na zvuk, ktorý autá roky vydávajú. Preto sa vo svojom správaní spoliehajú na to, že prichádzajúci automobil je počuť, čo však pri elektromobiloch neplatí. Súčasné elektromobily preto majú generátor zvuku, vďaka ktorému je identifikácia blížiaceho sa vozidla jednoduchšia.

Aj preto vznikol v automobilovom priemysle nový odbor sound design, ktorého cieľom je vytvorenie čo najvhodnejšieho zvuku schopného nahradiť zvuk klasického spaľovacieho motora. Prístupy sa naprieč automobilkami líšia, preto sa nedá vylúčiť, že si v budúcnosti zvuk svojho vozidla vyberie sám zákazník.

Ďalším prvkom aktívnej bezpečnosti, ktorý prinášajú vozidlá na architektúre MEB ako Škoda Enyaq iV, je dobrá viditeľnosť z vozidla.

„Hnacia sústava elektromobilu pozostáva z menšieho počtu prvkov, ktoré sú navyše menšie. Takže už samotná koncepcia auta môže byť iná. S väčšou kabínou, dlhším rázvorom a kratšími prevismi, čo môže mať za následok aj lepší výhľad z vozidla,” upresňuje Hrivnák.

Dobrý výhľad v Enyaqu dopĺňa head-up displej novej generácie. Ako prvý model značky využíva technológiu rozšírenej reality, ktorá rozdeľuje informácie do dvoch zobrazovacích polí. V blízkom poli, ktoré sa nachádza na prednom okne v hlavnom výhľadovom poli vodiča, sa zobrazujú okrem aktuálnej rýchlosti aj informácie asistenčných systémov či rozpoznané dopravné značky.

Projekčné pole pre oblasť rozšírenej reality je však väčšie a je umiestnené vyššie na čelnom skle. Je nasmerované na cestu pred vozidlom a zobrazuje väčšie symboly ako smerové šípky navigácie, symboly vedenia vozidla v jazdnom pruhu i výstražné upozornenia.

Budúcnosť je prepojená

S vedomím tejto výhody prichádza Enyaq iV na trh s veľkou paletou asistenčných systémov už v základnej výbave. Antikolízny asistent podporuje vodiča pri hroziacej kolízii s chodcom, cyklistom alebo iným vozidlom. Keď vodič volantom naznačí vyhýbací manéver, asistent pomôže vodičovi správne otočiť volantom, a tým zabrániť nehode.

Pri odbočovaní doľava na križovatkách zasa pomôže asistent pre odbočovanie, ktorý včas zaregistruje protiidúce vozidlá, upozorní vodiča a v prípade potreby automaticky zabrzdí. Funkcia výstrahy pri vystupovaní zas akusticky a vizuálne upozorní vodiča a spolujazdca vpredu pri otváraní dverí, ak sa zozadu bude približovať iné vozidlo či cyklista.

Enyaq iV ponúka aj balík, ktorý dostal názov Asistovaná jazda 2.0. Tvoria ho adaptívny tempomat spolu s adaptívnym vedením v pruhu, ktoré rozpozná aj práce na ceste, ako aj asistent pri jazde v kolóne a núdzový asistent.

Budúca verzia Asistovaná jazda 2.5 poskytne aj asistenciu pre jazdu v mestskom prostredí na základe aktuálnych online dát z iných vozidiel. Adaptívny tempomat zas bude reagovať na prekážky nahlásené prostredníctvom online dopravných informácií a zohľadní dáta z navigačného systému a dopravné značky.

Vozidlá budúcnosti však nemusia byť prepojené len medzi sebou, ale aj s automobilkou, ktorá bude po odsúhlasení vodičom vedieť na diaľku zmeniť vlastnosti vozidla, nainštalovať aktualizáciu či pridať vozidlu nové funkcie. Budúcnosť bezpečnosti na cestách je prepojená a spočíva v prevencii. Pretože najbezpečnejšia kolízia je tá, ktorá sa nestala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu