SME

P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť

Testovanie bude potrebné, v laboratóriách sme aj sprievodcami genetickými dátami, hovorí šéf spoločnosti Alpha Medical.

Už vyše roka je súčasťou bežného života testovanie na nový koronavírus. Včasná a presná diagnostika je pri potlačení pandémie veľmi dôležitá. Do 6. marca 2020, kedy na Slovensku potvrdili prvý prípad ochorenia covid-19, si funkciu súkromných laboratórií málokto uvedomoval. Tie však doslova zo dňa na deň začali v spoločnosti plniť strategickú úlohu.

Krajina sa pustila do boja so zákerným vírusom

Diagnostika sa stala kľúčovou. Ľudia si zvykli na dlhé tyčinky, ktoré im zdravotníci strkali do nosa aj hrdla. No najmä pri PCR testoch netušili, kam vlastne skúmavka so sterom z ich dutín smeruje a ako pracovníci laboratórií zistia, či je v nej skutočne prítomný nový koronavírus.

Neskôr prišli na scénu jeho mutácie a laik opäť netušil, ako pracovníci v zariadeniach, plných skúmaviek a zložitých prístrojov, s presnosťou určia o akú ide. Aktuálne na natíska otázka ohľadom testovania počas prípadnej tretej vlny pandémie, ktorú očakávame na jeseň.

Tieto a ďalšie otázky ohľadom PCR testovania sme položili Petrovi Lednickému, generálnemu riaditeľovi Unilabs Slovensko, ktorá sa ešte donedávna volala Alpha medical, spoločnosti, ktorá pred 22 rokmi začínala ako startup s jedným analyzátorom, dvanástimi zamestnancami a dvoma desiatkami verných zákazníkov – lekárov v Ružomberku.

Postupne budovala laboratóriá na zelenej lúke, prípadne skupovala existujúce, až pokým sa nestala najväčšou sieťou laboratórií na Slovensku. Ako prvý zdravotnícky projekt expandovala do Česka. Dnes je súčasťou nadnárodnej diagnostickej siete Unilabs a jedným z lídrov na trhu. Na Slovensku a v Česku má vyše sto laboratórií a zamestnáva viac ako 2500 laboratórnych špecialistov.

Čo sa teda deje pred odberom vzorky a po ňom?

Najprv musíme poznať dáta testovaných ľudí. Snažíme sa, aby všetky naše procesy prebiehali bezpapierovo, pretože je to zbytočne zdĺhavé. Na odber sa objednáva online cez portál lab.online alebo prostredníctvom NCZI. Takže pred samotným odberom už máme o testovanom človeku potrebné dáta a skontrolujeme len identitu.

Nasleduje odber a logistika. To znamená, že skúmavky zvážame z odberových miest za prísne kontrolovaných teplotných podmienok a v optimálnom čase. V tomto prípade je dôležité zabezpečenie trackingu a tracingu, čo znamená, že v každom okamihu presne vieme, kde sa konkrétna vzorka nachádza. Na zvozových trasách máme 85 áut, takže niekedy sa skôr cítim ako riaditeľ DHL alebo Fedexu. Tiež je dôležitá postanalytická fáza, teda doručenie výsledku. Aby testovanému prišla sms, musí sa o to niekto postarať.

Koľko vzoriek zhruba denne spracúvate?

V januári a februári to bolo 6 – 7-tisíc vzoriek.

Nemohlo dôjsť k ich strate, prípadne popleteniu?

To je vylúčené. Každá jedna odobratá vzorka je označená jedinečným čiarovým kódom už priamo na odbernom mieste. My ju následne vieme sledovať doslova tak, ako si ľudia pri špedičných službách kontrolujú, kde sa ich zásielka práve nachádza.

Čo sa vlastne deje tesne odobratí vzorky?

Ak hovoríme o PCR testoch, tak sa ster ponára do stabilizačnej tekutiny, teda materiál už nie je infekčný. Podobne pri odbere kloktaním, alebo zo slín sa odobratý materiál dá takejto tekutiny. Samozrejme, ak je človek infikovaný, tak vírus tam je, akurát ho roztok inaktivuje.

To znamená, že v laboratóriu analyzujú tento roztok?

Áno, pretože vírus je do neho extrahovaný. Keďže ide o ster, výplach ústnej dutiny, alebo sliny, tak je tam aj ďalší biologický materiál, konkrétne sliny, hlieny a všetko, čo sa v čase odberu nachádza na sliznici testovaného človeka. Takže prvým krokom je extrakcia RNA, aby sme vzorku zbavili spomínaných „nečistôt“. To je pomerne náročný postup, aj z časového hľadiska.

A keď už máte extrahovanú vírusovú RNA?

Vtedy nastáva tá PCR reakcia. Konkrétne ide o molekulárno-biologickú metódu, kedy my musíme tzv. genetickými nožnicami, čo sú vlastne špeciálne chemikálie, vystrihnúť len určité časti RNA.

Neanalyzujete ju celú?

Nie, pretože je dlhá. Pozostáva z 30-tisíc písmenok. Podľa protokolu WHO z nej vystrihneme len tri cieľové oblasti. No a keďže je toho materiálu veľmi málo, tak príde na rad molekulárna kopírka. Cyklujeme na nej a preto sa volá PCR cycler. A cyklujeme dovtedy, kým nenarazíme na detekčný limit. Ak objavíme stopy vírusu, to znamená, že pacient je infikovaný.

Genetická informácia vírusu bola pomerne rýchlo známa. Prípady pribúdali a začala zúriť pandémia. Boli náročné prípravy na túto situáciu?

My máme šťastie, pretože aj v tzv. mierových časoch sme boli najväčšou molekulárnou genetickou základňou na Slovensku. PCR používame aj pri identifikácií iných vírusov. Denne vyšetríme vyše 18-tisíc pacientov, takže väčšinu potrebnej prístrojovej techniky sme už mali k dispozícii. V podstate sme potrebovali získať už len spomínané chemické molekulárne nožnice.

Môžete konkretizovať, ako sa to deje?

V laboratóriu si ich do istej miery viete syntetizovať sami alebo sú firmy, ktoré toto s veľkou presnosťou vyrábajú.

Takže vo vašom prípade stačilo získať len potrebnú molekulárnu chémiu?

Ešte tu bol druhý krok, spočívajúci v zavedení, odskúšaní a validácii. Pre spresnenie, v spolupráci s Národným referenčným centrom pre chrípku v Bratislave nám oni poslali neznáme vzorky a my sme museli určiť či sú pozitívne alebo negatívne. Validovanú PCR sme mali ani nie týždeň po tom, ako sa v našej krajine objavil prvý pozitívny pacient. V krátkom čase sme tak vedeli vyšetrovať.

Viac testovania znamená viac práce. Museli ste zvýšiť počet pracovníkov?

Všetko záviselo od týždňov a mesiacov. Najprv bolo potrebné všetko sprevádzkovať, potom nájsť spôsob odberu. A to vôbec nebolo jednoduché. Bolo potrebné vymyslieť funkčný spôsob odberu vzoriek tak, aby sme neohrozili seba alebo niekoho iného. Napríklad sme prišli s drive-through, teda odoberali sme ľuďom vzorky tak, že nemuseli vystúpiť z auta. Spočiatku museli postávať v daždi pred klinikou v Ružinove. Potom nastalo zháňanie diagnostík a technológií, pretože v tomto smere bolo badať egoizmus niektorých štátov.

Takže to nebolo až také jednoduché...

Našťastie, my patríme do veľkej európskej siete laboratórií, takže sme to mali v tomto smere jednoduchšie. Potom sme museli toto know how posunúť do ďalších laboratórií. Predsa len, aj my sme museli rátať s tým že na niekto z nás infikuje a celý tím sa ocitne v karanténe. Takže sme to „rozrolovali“ do ďalších dvoch laboratórií. Máme tak celkovo tri laboratóriá a niekoľko tímov, ktoré toto robia.

Počas minulého roka to bol skutočne boj. Najprv chýbala diagnostika na RNA extrakciu, potom nastal problém so samotným odberovým materiálom. Dokonca aj odberové tyčinky bolo náročné zohnať, pretože jediný celosvetový výrobca sídli na severe Talianska. Všetko bolo zatvorené. Na jeseň zase neboli pipetovacie špičky ktorých my míňame doslova milióny. Takže stále sa niečo vyskytlo. Komfort s dodávkami nastal zhruba niečo pred vyše mesiacom.

Čo sa týka ochorenia covid-19 je aktuálne v našej krajine pomerne pokojné obdobie. Čo to znamená pre laboratóriá?

Majoritou našej práce je stále necovidové testovanie. Okrem toho počet pacientov rastie, pretože mnohé vyšetrenia, a najmä prevencia, boli počas pandémie odsúvané. Takže dnes robíme veľa preventívnych úkonov a všetko to čo sa, žiaľ, za vyše roka pre koronu zanedbalo. Tiež vyvstala cestovateľská téma, kde reagujeme na potreby klientov. Dnes vieme vydávať výsledok dvojjazyčne, tak, aby ho akceptovali v čo najväčšom počte krajín, prípadne vieme vydať certifikát do konkrétnej krajiny.

Nastalo aj zrýchľovanie procesov, pretože nikto už nechce čakať dva dni. Aktuálne už testovaní majú výsledky v princípe do 6 až 8 hodín. Už zďaleka netestujeme len výterom. Pomerne veľkú časť už tvoria odbery kloktaním. Rozbiehajú sa aj masové podujatia, kde sú potrebné výsledky testov. V tomto prípade sa snažíme prispôsobiť aj cenovo. Umožňuje nám to takzvaný pooling, teda spojenie viac vzoriek do jednej. Takéto skríningové vyšetrenie vieme previesť za rozumnejšiu cenu.

Ľudia sa opäť rozcestovali. Ako je to v prípade zistenia mutácií nového koronavírusu?

Existujú dve možnosti. Buď si opäť nastriháme tie typické cieľové oblasti, kedy vieme, kde sa mutácia napríklad v takzvanom britskom variante nachádza. Vystrihneme to postupom, ako sa robí klasická PCR, akurát chémia je upravená. Avšak my dnes robíme tzv. celovirálne sekvenovanie. Znamená to, že prečítame všetkých 30-tisíc písmenok, ktoré som spomínal v úvode rozhovoru. Každé dva týždne robíme skríning všetkých pozitívít cez sekvenovanie novej generácie. Prečítame celý virálny kodón u všetkých pozitívnych ľudí, ktorým bola odobratá vzorka. Tým pádom máme databázu a vieme povedať, aká je prevalencia tej ktorej mutácie na Slovensku.

Ako sa teda podľa vás bude v najbližších mesiacoch testovanie vyvíjať?

Očkovanie je predpokladom, že tretia vlna nového koronavírusu bude slabšia. Treba si však uvedomiť, že je to bežný respiračný vírus a rovnako, ako sa v zime a na jeseň vracia chrípka, tak si budeme musieť zvyknúť aj na návraty nového koronavírusu. Samozrejme, vďaka očkovaniu sa už nebude tak rýchlo prenášať a nebudú také vážne stavy. Určite tu však nový koronavírus zostane rovnako, ako zostali štyri predchádzajú druhy, ktoré spôsobujú bežné sezónne nádchy. Takže testovanie bude stále potrebné.

Osobne si neviem predstaviť, že ak bude mať niekto v septembri, októbri a novembri zvýšenú teplotu, tak sa nepôjde otestovať. Preto musíme testovacie kapacity udržiavať funkčné, aby sme boli pripravení na jeseň. Počas leta spočíva úloha regulátorov na pleciach štátnych orgánov, aby sa predsa len priebežne testovalo. Vlani sme totiž prehliadli nástup druhej vlny a začali sme konať neskoro. V epidemiológii totiž nízke čísla zostávajú pomerne dlho nízkymi, no keď vyskočia, tak sa to už tak rýchlo nedá zabrzdiť. Podľa mňa bude tretia vlna skôr o vyhľadávaní lokálnych ohnísk.

Odhliadnime od koronavírusu a aspoň v krátkosti spomeňme niektoré z vašich dôležitých činností.

Obrovskou témou sú genetika a molekulárna onkológia. Sú to dva odlišné termíny, no v princípe hovoria o tom istom. Sme schopní konať a diagnostikovať na molekulárnej úrovni, teda vieme dohľadať už zmutované gény.

Genetika hovorí o tom, že žiaľ sa rodíme so zmutovanými génmi, teda sme náchylnejší na niektoré ochorenia. Tiež sú tu genetické záťaže, napríklad, že máte intoleranciu na potraviny. Takýchto poznatkov v genetike a molekulárnej onkológii je veľa. Keďže pôsobíme v sieti európskych pracovísk máme možnosť tieto témy konzultovať s našimi zahraničnými partnermi. Takže genetika je pre nás obrovskou témou.

A čo sa týka spomínanej molekulárnej onkológie?

V nej sa aj terapia viaže na gén, ktorý máte zmutovaný. Kedysi v prvolíniovej chemoterapii išlo len o jedno. Zastaviť rasť čohokoľvek v organizme. Nebola cielená. Preto pacientom vypadávali vlasy a cítili sa tak mizerne. Teraz sú už presne cielené terapie na to, ktorý gén je zmutovaný, ktorý poškodený a kvôli čomu začali bunky nekontrolovateľne rásť a bujnieť. Je to ako v klasickej genetike.

Vlani sa hovorilo o štyroch malých deťoch so spinálnou muskulárnou atrofiou. Narodili sa teda s genetickou záťažou. V géne im chýbali nejaké písmenká, čo spôsobilo, že sa nedokázali posadiť a pohybovať. V rámci novorodeneckého skríningu zistíme, že takáto génová porucha je a môžeme nasadiť terapiu, pretože vieme, že ten gén je zmutovaný a všeobecne v medicíne platí, že čím skôr začnete, tým skôr docielite lepšie výsledky. Bolo to viditeľné aj v prípade spomínaných detí, že čím skôr prebehla idenfikácia a nasadila sa pomerne drahá terapia, tým sa dosiahli lepšie výsledky.

Je možné, že niekedy v budúcnosti bude každý človek disponovať svojou genetickú sekvenciou?

Už dnes sa k tomu blížime. Ono to vôbec nie je také komplikované, ako to vyzerá. Zobeme si ľudskú DNA. Je dlhá asi ako Dunaj vyjadrený v metroch. Kľúčová kódovacia oblasť je ako z Viedne po Budapešť. No a na tomto úseku nie je každý meter rovnako dôležitý. My vieme, že je na ňom zhruba 8-tisíc génov, ktoré sú dôležitejšie ako tie ostatné. Znamená to, že dnes vieme spraviť prostredníctvom sekvenácie novej generácie práve panel tých 8-tisíc génov a povedať, akú máte predikciu, kde konkrétne a akú genetickú záťaž máte, ktoré ochorenie sa môže u vás rozvinúť.

Takže ste v podstate aj sprievodcami genetickými dátami.

Presne tak. To je dnes základná úloha našich laboratórií.

Pri tejto činnosti však vyprodukujete veľké množstvo dát. Kto by mal nimi disponovať? Laboratóriá alebo štát?

Najradšej by sme ich poskytli pacientovi, ak to bude nejakým technickým spôsobom možné. V druhom slede ich radi dáme štátu, pretože jedine on vie dosiahnuť legislatívu, aby boli v bezpečí, čo je dnes veľký problém. Ideálne by bolo posielať laboratórne výsledky elektronicky všetkým lekárom, aby mali prehľad. To v podstate procesy zjednoduší a tiež zabráni takzvanému plytvaniu v medicíne.

Uvediem príklad: v utorok idete k lekárovi a on vám urobí rovnaké testy, ktoré vám urobil iný lekár v pondelok, pretože on ich v podstate nevidí. Práve o tom by mal byť projekt ezdravie. My v laboratóriách robíme zhruba 80 percent dátového toku v zdravotníctve. Ak teda v projekte budú aj laboratórne výsledky, výrazne sa zlepší dátový tok smerom k jednotlivým lekárom.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 618
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 587
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 776
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 090
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Onkologické ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií a úmrtí na Slovensku.


INZERCIA 4 h

Po pandémii, keď sa ekonomiky snažia oživiť a hľadajú stabilnú budúcnosť, digitálne meny ako Bitcoin opäť získavajú na význame.


INZERCIA 4 h

Nové číslo Historickej revue už v predaji aj s knižnou predplatiteľskou akciou.


INZERCIA 4 h
SkryťZatvoriť reklamu