Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti

Kráčame tiesňavou Al Siq, okolo sú iba vysoké skaly, ktoré vrhajú chladný tieň. Približujú sa a vzďaľujú a formujú tak cestu, ktorou v pravidelných intervaloch cválajú konské záprahy s turistami. Netrpezlivo kráčame a odhadujeme, koľko metrov z 1,2 kilometra dlhej tiesňavy nám ešte ostáva prejsť na jej koniec.

Prechádzame okolo poslednej zákruty a v diaľke už začína ostré svetlo pretínať tieň, ktorý vrhajú skaly. Spoza červenej masy pieskovca sa pomaly ukazuje časť najslávnejšieho dedičstva po starom kočovnom kmeni Nabatejcov: Pokladnica, ktorá sa stala symbolom Petry v Jordánsku.

Obľúbený poznávací zájazd po Jordánsku je späť v ponuke. Jediný termín s odletom 17. septembra.

Prechod tiesňavou Al Siq (zdroj: Michaela Struhárová)

Arabskí nomádi s dômyselným vodným hospodárstvom

Až do 19. storočia bola Petra pre Európanov veľkou neznámou. Dovtedy zabudnuté hlavné mesto nabatejskej civilizácie začalo lákať čoraz viac turistov.

Pohľad na okolie z kráľovských hrobiek (zdroj: Michaela Struhárová)

Nabatejci boli nomádi, ktorí zbohatli najmä vďaka obchodovaniu s kadidlom, myrhou a korením. Keď prišli do Petry, mali už dostatok bohatstva, ktoré získali putovaním po obchodnej ceste, ktorá viedla z dnešného Jemenu cez Arabský polostrov až na východné pobrežie Stredozemného mora. Nabatejci ovládli väčšinu z dôležitých obchodných centier na trase.

Zatiaľ čo iné arabské kmene mali v púštnych oblastiach problémy s vodou, Nabatejci boli majstri vo využívaní dažďovej vody. Dôkazy o ich perfektne zvládnutom manažmente vodného hospodárstva môžeme vidieť aj v samotnej Petre.

Najmä v zimnom období sa často vyskytovali prívalové dažde. Nabatejci si stavali rôzne nádrže, do ktorých zachytávali dažďovú vodu. Následne ju sieťou kanálov a akvaduktov transportovali ďalej. Pozostatky akvaduktu sa nachádzajú aj pozdĺž stien v tiesňave Siq, ktorá je vstupnou bránou do Petry.

Okolo skál viedol dômyselný systém akvaduktov (zdroj: Michaela Struhárová)

Hlavné mesto Nabatejcov

Archeológovia a historici sa nevedia zhodnúť, kedy presne Nabatejci na územie dnešnej Petry prišli.

Prvé zmienky pochádzajú z doby okolo roku 312 pred naším letopočtom, kedy sa spomína grécky pokus o napadnutie vyspelej civilizácie v tejto oblasti. Oficiálne sa Petra považuje za hlavné mesto civilizácie Nabatejcov od vymenovania prvého kráľa Aretasa I. v roku 168 pred Kristom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti Čítajte 

Okrem premysleného vodohospodárskeho systému, ktorý bol vzhľadom na poznatky v tých dobách viac ako nadčasový, boli Nabatejci vyspelým kmeňom, čo dokazuje aj postavenie žien v ich spoločnosti.

Ženy mohli byť kňažky a vykonávať náboženské úkony, mohli autonómne vládnuť, vlastniť a zdediť majetok a dokonca ich podobizne boli zobrazované na minciach. Dôkazom o rešpektovaní žien je bohyňa Al'Uzza, tá najsvätejšia, ktorá sa spája s najdôležitejším prírodným zdrojom - s vodou. Spolu s bohom vojny a bohom vzdelania tvorí trojicu najdôležitejších bohov, ktorých uznávali Nabatejci.

Podľa National Geographic, ich panteistická viera vplývala aj na celkovú architektúru Petry. Okrem svojich bohov uznávali Nabatejci slnko. Vedci po premeraní najdôležitejších stavieb v Petre zistili, že boli navrhnuté tak, aby v deň zimného slnovratu slnko žiarilo práve na ne.

Preto sa domnievajú, že Nabatejcom na výstavbu architektonických skvostov, ktoré dnes v Petre obdivujeme, stačilo odpozorovať počas roka polohu slnka pri východe a západe.

Kláštor v lúčoch slnka (zdroj: Michaela Struhárová)

Vrchol zlatej éry a postupný pád

Najväčší rozmach zažili Nabatejci počas vlády kráľa Aretasa IV. v 1. storočí. V tých časoch žilo v Petre okolo 40 000 ľudí. Počas svojej vlády sa mu podarilo získať rešpekt v očiach vtedajšieho rímskeho cisára Augustusa, o čo sa jeho predchodcovia márne pokúšali. Petra za jeho vlády dosiahla svoju zlatú éru.

Sila rímskeho impéria narastala a koniec Petry, ako centra nabatejskej kultúry, nastal v roku 106 nášho letopočtu. Pričlenenie pod rímsku nadvládu spustilo jej postupný úpadok a stratu statusu obchodného centra regiónu, ktorým sa stala sýrska Palmýra.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? Čítajte 

Zemetrasenie v roku 363 zničilo časť Petry a aj keď Rimania v regióne postavili nové chrámy a snažili sa oblasť po zemetrasení obnoviť, príroda sa rozhodla pre ďalšiu skúšku. Otrasy v roku 551 zničili ďalšie časti a Petra sa postupne vyľudňovala.

Keď sa dostala v 7. storočí pod moc Arabov, Petra už bola opustená a vyľudnená.

1 500 rokov spiace mesto v roku 1812 objavil švajčiarsky cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, keď sa sem v prezlečení za arabského pútnika dostal vďaka svojmu sprievodcovi.

Premiestnenie Beduínov z Petry

S výnimkou niekoľkých križiackych výprav boli Beduíni jediní, ktorí vedeli o existencii Petry. Vedci odhadujú, že prvé kmene do opusteného mesta prišli približne v 16. storočí. Žili tradičným spôsobom v jaskynných obydliach a starali sa o zvieratá.

Keď UNESCO roku 1985 vyhlásilo Petru za kultúrne dedičstvo, jordánska vláda musela nájsť riešenie pre Beduínov, ktorí v kamennom meste žili. Vytvorili pre nich náhradné obydlia v neďalekej dedine, ktorú je možné z Petry v diaľke vidieť.

Napriek tomu, v meste stále žije niekoľko beduínskych rodín, ktoré majú svoje domovy v kamenných jaskyniach a živia sa predajom suvenírov, alebo ponúkajú odvoz turistom na oslíkoch a ťavách.

Na takejto kráske sa v Petre môžete odviezť (zdroj: Michaela Struhárová)

Poklady Petry sa dajú objavovať aj niekoľko dní

Ešte pred vstupom do tiesňavy Al Siq vás privíta masívna hrobka Bab Al Siq. Vstupná brána má päť pyramídových stĺpov, ktoré znázorňujú päť zosnulých, ktorí sú pochovaní v hrobke.

Hrobka Bab Al Siq (zdroj: Michaela Struhárová)

Pokladnica, po arabsky Al Khazneh, sa stala akýmsi symbolom Petry, aj keď zďaleka nie je najväčšou hrobkou. Vytesali ju v 1. storočí nášho letopočtu a sú v nej uložené pozostatky najvýznamnejšieho nabatejského kráľa Aretasa IV. Fasáda je vysoká takmer 40 metrov a ornamenty sú inšpirované Grékmi. Stĺpy pri vchode zdobí niekoľko postáv z mytológie a koryntské písmená. Legenda dokonca vraví, že vo vnútri je ukrytý poklad egyptského faraóna.

Pokladnica (zdroj: Michaela Struhárová)

Neďaleko od Pokladnice sa nedá prehliadnuť rímske divadlo s kapacitou 4000 divákov, ktoré bolo významným architektonickým prvkom z obdobia rímskeho vplyvu. Štýlom sa nelíši od divadiel, ktoré sú v iných častiach Jordánska, no ako jediné bolo kompletne vytesané do skál.

Pokračujte ďalej a po pravej strane uvidíte majestátne kráľovské hrobky, kde mal byť údajne pochovaný kráľ Aretas IV., no ako vieme, jeho hrobka je v Pokladnici.

Kráľovské hrobky (zdroj: Michaela Struhárová)

Na prvý pohľad podobná fasáda zdobí Kláštor, po arabsky Ad Deir, ktorý sa skrýva vysoko v skalách. Pomenovanie Kláštor vzniklo pravdepodobne kvôli objaveným krížom, no predpokladá sa, že ide o nabatejskú hrobku, kde sa v minulosti konali náboženské obrady.

Vedie k nemu 800 schodov, no netreba mať pred výstupom strach. Pohodovým tempom cesta trvá 30 - 40 minút. Dekoračné prvy na fasáde sú v porovnaní s Pokladnicou oveľa jednoduchšie, no rozmery Kláštora sú podstatne väčšie. Siaha do výšky 45 metrov a šírku má 50 metrov.

Ak budete pokračovať prašnou cestou ďalej (je označená šípkou), môžete si užiť výhľady na údolie Wadi Araba, Izrael a Palestínu.

Pohľad na Kláštor (zdroj: Michaela Struhárová)

Najväčšou samostatne stojacou stavbou v Petre je Veľký chrám, ktorého rozloha je približne 7 000 štvorcových metrov. Chrám je možné vidieť pri prechádzaní Stĺpovou ulicou, ktorú bola považovaná za rušnú nákupnú ulicu s miestnym trhom.

Koľko času si nechať na Petru?

Hlavná trasa Petrou má asi 10 kilometrov a vedie okolo najznámejších chrámov a hrobiek. Ak máte možnosť v Petre ostať dlhšie ako jeden deň, môžete prejsť aj niektorý z ďalších chodníkov, ktoré sú náročnejšie a podstatne menej zaľudnené.