SME
Utorok, 21. september, 2021 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Autorka prezradila motív novej knihy. Poteší nielen romantičky

Sara Mia Velinská prichádza do sveta literatúry s knižným debutom Prokurátor a ja.

Pri príležitosti uvedenia knihy na trh sme si pre Vás pripravili rozhovor, v ktorom sa dozviete rôzne zaujímavosti nielen o románe, ale aj zo života autorky. Prajeme Vám príjemné čítanie. 😊

Najskôr by som sa Ti touto cestou chcela veľmi poďakovať, že si si našla čas na zodpovedanie niekoľkých našich zvedavých otázok. Na úvod by som začala asi tou základnou – kedy si sa začala venovať písaniu?

Svoje prvé romány som napísala asi v pätnástich rokoch spoločne s mojou najlepšou kamarátkou. Písali sme ich perom, zväzovali strany špagátom a striedali si kapitoly. Bolo to zábavné a obohacujúce, lebo sme tvorili a zároveň sa tešili na kapitolu od tej druhej. K písaniu som sa vrátila po dobrých dvadsiatich rokoch. V práci denne produkujem právnický text, ktorý má priveľmi striktné pravidlá. Zažiadalo sa mi teda akéhosi myšlienkového „resetu“. V písaní som našla stravu pre moje „alter ego“. Napĺňa ma a dodáva mi energiu. Tým nechcem povedať, že by ma moje iné životné roly nenapĺňali, práve naopak, no toto je niečo, čo dáva môjmu životu ďalší rozmer.

Samotný názov knihy evokuje spojitosť s prostredím prokuratúry a súdnictva. Pohybovala si sa v podobných kruhoch aj Ty?

Celý svoj kariérny život som aktívna v justičnom prostredí a, samozrejme, že som konfrontovaná so všetkým, čo ponúka. Zároveň je to priestor, do ktorého som zasadila svoj príbeh, pretože mi je známy, cítim sa v ňom isto. Snažila som sa čitateľom podať čo najvernejší obraz o práci prokurátora a poukázať na skutočné nástroje, ktoré má v rukách v boji so zločinom. Tiež som chcela laickej verejnosti odhaliť, aké prekážky mu stavia do cesty samotná monokratická štruktúra prokuratúry, a ako sa (ne)dá proti nim bojovať. V záujme pravdivého obrazu som niektoré praktické nuansy konzultovala s mimoriadne skúseným a uznávaným prokurátorom.

Svoju knihu si sa rozhodla publikovať pod pseudonymom. Kedy, a možno prečo, padol tento finálny verdikt – zatajiť pred verejnosťou svoju pravú identitu?

Dôvody sú veľmi prozaické. Pseudonym je ochranou a prostriedkom, ako zabrániť tomu, aby moji kolegovia v justícii hľadali paralely s realitou. Môj román je fikcia, ale bez ohľadu na to, koľkokrát to zdôrazním, ľudia majú tendenciu hľadať za fiktívnymi postavami a dejom skutočné osoby a udalosti už len z toho dôvodu, že poznajú autora. A v tejto branži je to obzvlášť háklivé. Navyše kniha obsahuje aj šteklivé scény a, povedzme si úprimne, nie všetci by sa nad to dokázali povzniesť a oddeliť to od mojej profesijnej stránky.

S prostredím justície sú bezprostredne spojené aj politika, korupcia a iné faktory, ktoré sú veľkou témou na Slovensku už dlhé roky. Nebála si sa, že aj vzhľadom na súčasnú spoločenskú situáciu môže byť Tvoj román poznačený kritikou? Predsa len, mnohí ľudia hľadajú pri knihe skôr odpútanie sa od reálneho sveta, a aj keď román nemožno považovať za politický, tieto témy sa v ňom objavujú.

Takto som sa nad tým nezamýšľala, pretože tieto témy tvoria len pozadie ľudských osudov, nie sú centrom príbehu. Isteže, v značnej miere ovplyvňujú konanie hrdinu, ale stále je to predovšetkým o jeho dilemách a (ne)správnych rozhodnutiach. Prvá časť knihy je dokonca viac ľúbostná a spomínané spoločenské fenomény významnejšie vstupujú do deja až v druhej polovici. Navyše v čase, keď som ju písala, sa predstava, že by na Slovensku niekto začal trestne stíhať špeciálneho prokurátora pre organizovanú trestnú činnosť rovnala sci-fi a ešte k tomu dosť béčkovému. Skôr som teda mala obavy, že príbeh bude vnímaný ako kruto pritiahnutý za vlasy. Reálie však predbehli jeho vydanie, čo mu môže v istom zmysle uškodiť, ak v ňom budú čitatelia mylne hľadať inšpiráciu skutočnými udalosťami. Celý príbeh je výsledkom výlučne mojej fantázie a bola by som rada, ak by to tak bolo aj vnímané.

Rozsah Tvojho románu nie je práve malý, kniha Prokurátor a ja má približne tristopäťdesiat strán. Čitateľov, a prípadne aj nádejných autorov, by určite zaujímala jedna vec – ako dlho si sa venovala písaniu knihy? Zažila si počas tvorenia aj obdobie tzv. „autorského bloku“ alebo celý proces prebiehal úplne hladko?

Príbeh som mala v hlave pomerne podrobne rozpracovaný už dlhší čas, možno aj preto sa nijaký blok nedostavil. Napísala som ho relatívne rýchlo – za necelých päť mesiacov. Približne rovnako dlho však trvala nasledujúca a rovnako dôležitá etapa neustáleho čítania a prerábania textu. Medzitým som ho nechávala „odležať“. Nejaké zmeny som robila dokonca aj po prvej jazykovej korektúre. Pravdupovediac, pri každom čítaní mám potrebu niečo vylepšovať, ale to je asi prirodzené. Som teda veľmi vďačná vydavateľovi Petrovi Hoferekovi, že mi ho „zobral z rúk“ a poslal do tlače. 😊

Čitateľom by sme mohli prezradiť, že román Prokurátor a ja je písaný z dvoch pohľadov – mužského a ženského. V literárnom svete kolujú rôzne názory na to, či sa ženská autorka dokáže dostatočne vcítiť do zmýšľania a konania muža a opačne. Akú cestu si zvolila pri postave Andreja? Riadila si sa len svojou autorskou intuíciou alebo si hľadala pomoc u niekoho z mužského pokolenia?

Samozrejme, že pre ženu je ťažšie vidieť veci mužskou optikou. Ak by sme to vedeli, a naopak, ak by muži lepšie poznali tú našu, medziľudské vzťahy by boli menej komplikované. No možno aj menej zaujímavé a šťavnaté. Takto je to viac o tolerancii. Ako hovorí Elena Ferrante, poznáme jedine vlastný vnútorný život. Je nemožné vliezť do hlavy niekoho iného, preto každému autorovi hrozí, že sa dopustí zjednodušenia ako zo psychologickej príručky. Ja som mužský pohľad nekonzultovala s nikým. Spoliehala som sa na to, čo sa učím denne, keď sa snažím pochopiť mojich troch milovaných mužov – syna, manžela a otca. 😊

Snom mnohých začínajúcich autorov je, ako inak, vydať knihu. Kedy prišiel prvotný impulz, ktorý Ťa podnietil poslať rukopis do vydavateľstva?

Asi vtedy, keď som príbuznej poslala prológ môjho prvého románu s tým, že ide o novú slovenskú autorku a ona nespozorovala, že nejde o „profi“ text. J Po dopísaní som ho poslala asi do troch vydavateľstiev. Z jedného veľkého sa mi ozvali do mesiaca, že je to dobré, ale treba to skrátiť o polovicu. Skrátila som text len o tretinu, lebo inak by bol príbeh oveľa plochejší, jednoducho by to už nebolo ono. Dostala som zamietavú odpoveď. No keď som poslala rukopis Petrovi Hoferekovi do vydavateľstva Elist, nikdy odo mňa nechcel, aby som ho skrátila. Vždy rešpektoval môj autorský postoj, a to v každej jednej fáze spolupráce, čím si získal moju dôveru. Celý jeho tím je veľmi profesionálny, ústretový a úprimne sa snaží podporovať slovenských autorov.

Zamýšľala si sa už nad tým, že by si sa pokúsila ponoriť do vôd iného literárneho žánru?

Zatiaľ nie, ak teda nepočítam jednu odbornú publikáciu, ktorá už vyšla pre istú odbornú verejnosť. No nevylučujem, že sa raz pokúsim napísať detektívny román. 😊

S písaním býva automaticky spojené aj čítanie. Venuješ sa mu vo svojom voľnom čase? A ak áno, aký žáner preferuješ? Ponúkla by si nám nejaké tipy na knihy, ktoré majú čestné miesto na Tvojej polici?

Medzi moje večné srdcovky patria Sto rokov samoty a Krstný otec, ktoré som prečítala už niekoľkokrát. Nedávno ma nadchol Stehlík, ktorý zachytáva, ako nás aj chybné rozhodnutia môžu priviesť k niečomu krásnemu a výnimočnému, a tiež aké dôležité je dokázať odpustiť sebe samému. S pribúdajúcim vekom si popri dnešnom hektickom živote volím prevažne „oddychovky“. Priznám sa, že hoci píšem moderné ľúbostné romány, ako čitateľka preferujem skôr historické, takže čestné miesto u mňa majú dve Janky – Jane Austen a Jana Pronská. Milovníkom historických románov vrelo odporúčam Philippu Gregory, Kena Folletta a zo slovenských autorov sa mi veľmi páči aj Kristína Brestenská, ktorá tento žáner podľa mňa ešte veľmi obohatí. Pokiaľ ide o detektívky, mojou favoritkou je u nás neveľmi známa Karin Slaughter, ktorej romány sú síce rozsiahle, ale famózne prepracované ako po príbehovej, tak aj po odbornej stránke. Dokáže majstrovsky skĺbiť ľudský príbeh hlavných hrdinov (môj top je Will Trend) s dych berúcim detektívnym trilerom. Z domácich autorov detektívok oceňujem najmä štýl Romana Horňáka.

Na záver mám pripravenú jednu z klasických otázok, ktorej zodpovedanie bude určite mnohých zaujímať – aké sú Tvoje autorské plány do budúcna? Pracuješ momentálne na ďalšom príbehu?

Už som naznačila, že môj ďalší román Pomsta je v podstate hotový, takže ak pôjde všetko dobre, mohol by si nájsť cestu do kníhkupectiev. Prezradím, že je z prostredia finančných žralokov a poteší najmä romantičky. A po ňom? Prví čitatelia Prokurátora sa zhodli, že by raz chceli spoznať príbeh Nininho brata, takže... ktovie? Možno práve on bude hrdinom môjho nového príbehu.

Román Prokurátor a ja nájdete v kníhkupectvách na celom Slovensku a na webe vydavateľstva Elist.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Sladké plody brusnice si okrem lahodného koláča spájame i s liečbou ochorení vylučovacej sústavy. Právom.


3m

Ak plánujete výlet do hlavného mesta, určite by ste nemali vynechať tieto pamiatky a atrakcie.


INZERCIA 7 h

Už dnes si môžete kúpiť špeciálne vydanie denníka SME s knihou len za 4,99 €.


INZERCIA 7 h
Skryť Zatvoriť reklamu