Staré Mesto, Petržalka, Ružinov aj úplný okraj Bratislavy. Tam všade sa nachádzajú desiatky susedských iniciatív, ktoré menia zaužívané stereotypy o anonymite sídlisk. Vytvárajú záhradky a nové priateľstvá, organizujú grilovačky, premietania filmov i koncerty.
Popri zelenine tak pestujú silnejšie medziľudské vzťahy, čo sa ukázalo ako dôležité aj počas dlhého obdobia pandémie. Aké susedské aktivity sa nachádzajú v Bratislave a ako ich hodnotia ich zakladatelia?
(zdroj: Živý dvor Bezručova)Živý dvor Bezručova v Starom Meste
Jedným z najmladších susedských spolkov v Bratislave je iniciatíva Živý dvor Bezručova. Tri susedky chcú oživiť susedskú komunitu, prepájať navzájom generácie a vrátiť život do opusteného a zanedbaného spoločného dvora v Starom Meste.
Ten vnímajú ako magické miesto v súkromí okolitých budov s nádychom dôb minulých.
„Počas korony sme si začali uvedomovať, že mesto stratilo veľa zo svojich výhod. Mnohí hľadali útočisko na chatách, u rodičov na dedine alebo v záhradkárskych osadách. My sme si však kládli otázku: Čo s toľkým časom stráveným doma?“ hovorí Michala Beňová.
Spolu s Kristínou Kovácsovou a Esterou Csankovou začali s úpravou predzáhradky pred bytovkou.
„Ak pracujete celý deň za počítačom, a navyše z domu, časom vám začne chýbať spoločnosť či tvorivá činnosť. Keď sme sa navzájom oťukali a zistili, že vieme spojiť sily, prirodzene sme sa presunuli do dlhodobo nevyužívaného átriového dvora nášho domu,“ dodáva Kristína Kovácsová.
Počas niekoľkých mesiacov prišli na mnohé veci. Darí sa im bojovať proti zažitým stereotypom o susedskej anonymite aj o nepraktickosti ľudí v meste.
„Hovorí sa, že človek v meste nepozná svojich susedov. Je pravda, že komunita sa nevytvorí automaticky, keďže väčšinou ste so susedmi nechodili na základnú školu. Vyžaduje si to trochu snahy, ale výsledok je o to krajší. Keď sa stretneme na dvore a susedka sa vykloní z rozsvieteného okna, s dcérkou nám zamávajú a my im poprajeme dobrú noc, je to ako malý zázrak,“ usmieva sa Estera Csanková.
Ďalší mýtus, ktorý podľa nich nemá opodstatnenie, je, že v Bratislave žijú nepraktickí ľudia.
„My sami sa považujeme skôr za intelektuálne typy, ale to neznamená, že ak niekto pracuje v IT či financiách, nedokáže zmajstrovať lavičku alebo si užiť záhradku. Dá sa to. Aj takto vieme spájať zdanlivo nespojiteľné a robiť prostredie okolo seba krajším,“ hovoria spoločne.
(zdroj: Komunitná záhrada Ostredky)Komunitná záhrada Ostredky v Ružinove
O pár rokov dlhšie funguje v Bratislave komunitná záhrada Ostredky. Na konci júla 2021 tu oslávili už štvrté narodeniny. Zakladateľ komunitnej záhrady Ladislav Dudor sa do Ružinova prisťahoval pred štyrmi rokmi a všimol si zanedbané školské ihrisko.
„Zaujímal som sa o verejné priestory, tak mi prišlo ako dobrý nápad skúsiť tu urobiť komunitnú záhradu. Zo začiatku som vôbec neveril, že by sa to mohlo podariť,“ spomína na prvé kroky.
Jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý sa rozhodol to skúsiť, bola snaha bližšie spoznať ľudí z tejto lokality.
„Neriešil som to ako projekt, aby som si mohol niečo pestovať, bolo to skôr o sociálnom rozmere. Navyše, našiel som si priestor na sebarealizáciu, naučil sa množstvo nových vecí o fungovaní samosprávy a verejných priestorov,“ hovorí Dudor.
Komunitnú záhradu Ostredky dnes navštevuje takmer dvesto ľudí a k dispozícii majú 66 boxov na pestovanie. Záujem o záhradkárčenie Ladislava Dudora prekvapil. Na začiatku čakal, že príde možno 20 až 30 ľudí, ale už počas prvých dní sa prihlásilo vyše 100 osôb.
„Veľmi rýchlo som tak spoznal naozaj veľké množstvo ľudí, takže prvotný cieľ sa extrémne vydaril,“ hovorí so smiechom.
V názve síce majú komunitnú záhradu, podľa neho to však už dlhšie nie je len o pestovaní paradajok. Zorganizovali tu burzu šiat, stretávajú sa na pravidelných čítačkách s deťmi alebo si počas leta premietajú filmy.
„Ľudia sa stretnú po práci, spontánne začnú grilovať, posedia a kúpili sme aj plátno a projektor. Je to trochu taká gýčová romantika, svetielka na strome, ale je to veľmi milé. Priateľstvá, ktoré tu vznikli, fungujú aj mimo záhradky. Ľudia chodievajú spolu na výlety a dovolenky, je to pre mňa zadosťučinenie, keď sa na to pozriem spätne,“ dodáva.
(zdroj: OZ Komúna)Záhrada Dvory v Petržalke
Nevyužívané tenisové kurty Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na Hálovej ulici v Petržalke začali nový život vďaka iniciatíve Veroniky Pizano a Lenky Papinčákovej.
Na začiatku ich snahy bola túžba mať blízko domu priestor, kam môže človek vybehnúť a stretávať sa s inými. Riešiť prenájom pozemku začali pred štyrmi rokmi, dnes tu po dvoch rokoch fungovania na vyvýšených záhonoch pracuje asi päťdesiatka ľudí.
„Záhradu Dvory sme za rozhodli založiť, aby sme premenili roky nevyužívaný školský dvor na priestor pre komunitu susedov. Chceli sme prelomiť anonymitu susedov, prepájať generácie a spoločne sa nám to aj darí,“ hovoria zhodne zakladateľky.
Ich hlavnou úlohou je najmä starostlivosť o záhradu, organizujú tu však aj aktivity pre verejnosť.
„Mali sme podujatia pre deti, koncerty, dielničky, ale aj zaujímavé prednášky o jedlých bylinách, o kompostovaní, recyklácii či permakultúre,“ spomínajú.
Úspech mal aj prvý komunitný swap, ktorý plánujú robiť pravidelne. A aké majú ďalšie plány?
„Chceme dobudovať altánok, knižnú búdku a búdky pre vtáčiky a najmä nás čaká presun záhrady vedľa súčasného pozemku, kde plánuje škola zrevitalizovať kurty. Budúci rok chceme pokračovať najmä v organizovaní verejných podujatí,“ prezrádzajú.
(zdroj: Kopec susedov)Kopec susedov v Starom Meste
Pravidelne sa stretávali na ulici, v obchode či na trhu, napriek tomu sa nepoznali. Žili v anonymite, až kým Andrea Kocianová a Laura Kösziklová nezačali v okolí parku na Belopotockého ulici organizovať malé večerné koncerty vážnej hudby.
Chceli do tejto štvrte priniesť niečo pekné, komunitné a kultúrne, aby sa susedia spolu stretli alebo len strávili príjemný čas kúsok od svojich domovov. K tejto aktivite ich inšpiroval blízky park.
„Zaujímavé na ňom je, že v jeho strede je malý kopec, ktorý tvorí prírodné pódium pre niekoľko hudobníkov. Preto sme si náš projekt nazvali Kopec susedov, ktorý sa v našom projekte zároveň mení na kopec hudby,“ hovoria organizátorky.
Park na Belopotockého ulici má pritom aj iný rozmer. „Je symbolom sily komunity, ktorá keď sa spojí, dokáže veľké veci. Park totiž po 18 rokoch zachránili pred jeho zánikom občania z okolitých bydlísk. Náš prvý koncert bol venovaný práve im. Uvedomujeme si, že mať kus zelenej plochy v zastavanom meste so stavebným boomom je veľmi vzácne,“ konštatujú.
Na koncerty vážnej hudby dostali množstvo pozitívnych reakcií, preto by v tomto žánri rady pokračovali.
„Počúvanie vážnej hudby má pozitívny vplyv na duševné zdravie. Hudba dokáže spojiť a osloviť všetky generácie, od najmladších až po najstaršie. Chceme pritom myslieť aj na tých, ktorí sa možno cítia osamelí, najmä počas pandémie COVID-19, aby sa mohli stretnúť s novými ľuďmi,“ dodávajú.
Slnečnice (zdroj: Stanislava Markovičová)Slnečnice v Petržalke
Susedský futbal, športovanie, bazáre nepotrebných vecí, kŕmenie vtákov, čistenie lesíka či letné kino patria k najpopulárnejším spoločným aktivitám ľudí žijúcich v novej štvrti Slnečnice v bratislavskej Petržalke.
Obyvatelia si tu čoraz častejšie organizujú voľný čas spoločne a tvoria susedské komunity. Komunikujú spolu v asi dvadsiatich skupinách na sociálnej sieti, každý bytový dom alebo spádová oblasť má svoju skupinu. Vymieňajú si recepty, jedna pani kváskuje, druhý pán je „hodinový manžel“ a organizujú si rôzne cvičenia i výlety.
Počas pandémie a lockdownu v Slnečniciach pomáhal udržiavať susedov v pohybe športovec Michal Milec. Zatvorené fitness centrá obyvateľom Slnečníc nahradila lúka a blízky les.
„Ľudia sedeli doma za počítačmi a nemali kam chodiť, tak som im vytvoril alternatívu. Zobral som si veci a zavolal pár kamarátov, že si ideme zacvičiť. Boli to jednorazové akcie, no postupne sme sa rozbehali, urobili si kondičný alebo silový tréning,“ hovorí Michal Milec.
Individuálne vonkajšie športovanie pokračovalo aj počas druhej vlny pandémie, čo obyvatelia Slnečníc privítali aj v rámci nadobudnutia nových susedských vzťahov. Pomohol im aj novootvorený park, ktorý je súčasťou novej petržalskej časti od začiatku júla a vinie sa celou zónou s rozlohou 14-tisíc metrov štvorcových.
Nachádza sa v ňom pikniková lúka na šport a oddych aj bezpečne oplotený výbeh pre psov. Obyvatelia a návštevníci tu nájdu i komunitný gril, detské ihriská, multifunkčné ihrisko na basketbal či futbal alebo profesionálne outdoorové fitko. Skupinové aktivity tak vytláčajú anonymitu obyvateľov a spríjemňujú bývanie v tejto lokalite.
Granty Nadácie mesta Bratislavy
Komunitné aktivity fungujú aj vďaka podpore Nadácie mesta Bratislavy.
„O granty sa uchádzajú , etablované a angažované komunity' , ktoré spája vzťah k nejakému priestoru či neformálne iniciatívy susedov, ktorí sa rozhodli zobrať veci do svojich rúk a prispieť ku kvalite verejných priestorov a rozvíjať občiansku spoločnosť,“ vysvetľuje Žofia Bosáková z bratislavského magistrátu.
V meste ich existuje niekoľko desiatok vo všetkých mestských častiach. „Podľa záujmu o grantové programy sa javí, že najviac susedských komunít je v Petržalke a v Starom Meste. Považujeme ich za hybnú silu mestského života,“ hovorí Bosáková s tým, že takéto združovanie prispieva ku kvalitnejšie trávenému času.
„Pandémia odhalila, aká potrebná je dostupnosť komunitných aktivít a priestorov v blízkosti našich domovov. Takéto opakujúce sa pozitívne skúsenosti prehlbujú vzťah obyvateľov a obyvateliek k Bratislave a robia z nej kontinuálne lepšie miesto na život,“ uzatvára Bosáková.
Tento článok vám prináša CRESCO Real Estate.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
