Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji. Expert na počasie: Chceme ísť cestou Esetu

Leteckú dopravu zasiahla pandémia covidu tak výrazne ako máloktorý iný sektor. Nebo sa na dlhé mesiace vyčistilo, letiskové haly osireli, aerolínie rátali straty. A nielen tie.

Kríza pritlačila aj na slovenskú technologickú firmu MicroStep-MIS. Výrobcovi systémov na monitorovanie počasia či kvality ovzdušia, ktoré sa zaraďujú medzi svetovú špičku, veľkú časť tržieb prináša práve letecká meteorológia.

V uplynulej dekáde išlo o jeden z najrýchlejšie rastúcich segmentov trhu. „Letov pribúdalo, aerolínie nakupovali nové lietadlá, stavali sa nové letiská, napríklad v Dubaji alebo v Ománe,“ spomína zakladateľ a väčšinový majiteľ MicroStepu-MIS Jozef Omelka.

Vlani sa však letecký meteobiznis prakticky zastavil. „Veľa projektov sa zrušilo, prípadne sa posunulo na ďalšie roky,“ hovorí. S tým, že prioritou jeho firmy v ťažkých časoch bolo aj za cenu nižšieho zisku udržať si zamestnancov a stratený biznis aspoň sčasti nahradiť projektmi v iných oblastiach.

V tomto roku sa letecký meteobiznis reštartoval (hoci ešte nedosahuje predpandemické úrovne), z čoho opäť ťaží aj MicroStep-MIS. Koronakríza bola pre slovenských expertov na počasie skúškou, no z dlhodobého hľadiska sa Jozef Omelka a jeho tím sústreďujú na ešte väčšiu výzvu.

Naštartoval ich štátny projekt

Písmeno M v skratke MIS pôvodne znamenalo „meteorologické“. Neskôr sa to zmenilo na „monitorovacie“, lebo produktové portfólio firmy sa rozrástlo. S meteorológiou však úzko súvisí jej vznik.

V roku 1993 Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v rámci veľkého projektu modernizoval svoje technologické vybavenie. Príležitosti sa chytilo hneď niekoľko tímov, ktoré pre štátny ústav vyvinuli prístroje na meranie meteorologických údajov a softvér na ich spracovanie, analýzu a vizualizáciu.

Jedným z nich bola partia okolo Jozefa Omelku, z ktorej neskôr vznikol MicroStep-MIS. Z tohto obdobia vzišli tiež firmy IBL Software Engineering a MPS-System, ďalší úspešní hráči tohto špecifického segmentu technologického trhu.

Vznik klastra meteo-tech firiem označuje Jozef Omelka za ukážkový príklad „multiplikačného efektu“. Štátna investícia viedla k vytvoreniu funkčného biznisu so stovkami zákazníkov po celom svete, pričom rokmi sa násobne vrátila na zaplatených daniach.

Rukopis firmy MicroStep-MIS dnes vidieť nielen na meteostaniciach štátneho SHMÚ, ale aj na všetkých slovenských letiskách, civilných i vojenských, či na programe protipovodňovej ochrany.

Na druhej strane, nevyrástol by na firmu s pravidelnými ročnými tržbami od sedem do desať miliónov eur, keby so svojím know-how neuspel v zahraničí.

Doma na Blízkom východe

Prelomovým bol v tomto smere koniec 90. rokov a projekt v Ománe. V krajine na Arabskom polostrove v tom čase hľadali dodávateľa meteorologických systémov. Tím z MicroStepu-MIS tam pozvali na odporúčanie vedenia SHMÚ a keďže bol presvedčivý, v roku 1997 získal prvý kontrakt na softvér pre meteostanice.

Zákazka sa vydarila, a tak k nej časom pribudol letiskový systém či morské meteostanice. „Prakticky sme vybudovali celý meteorologický systém Ománu,“ spomína Jozef Omelka.

Tento projekt bol pre budúce smerovanie firmy dôležitý najmä v tom, že Ománčania odporučili Slovákov ďalšiemu klientovi – v Saudskej Arábii. Tam na sklonku milénia riešili „problém roku 2000“. Pre mladšie ročníky: panovala obava, že staršie počítače prestanú zo dňa na deň fungovať, a tak sa systémy po celom svete vo veľkom meradle modernizovali a vymieňali.

„Získali sme veľký kontrakt pre letisko v Rijáde a dvadsiatku ďalších menších letísk v krajine. Bolo to obrovské,“ opisuje Jozef Omelka.

Blízky východ je pre MicroStep-MIS dlhodobo jeden z hlavných trhov, kde realizuje najväčšie zákazky. Napríklad v Dubaji postupne od roku 2010 budujú komplexný systém, ktorý zahŕňa meteostanice na pevnine, bóje na mori aj meteorologický radar.

Z vyzbieraných údajov o teplote, vlhkosti, zrážkach a vetre potom softvérový systém predpovedá počasie či hrozbu cunami a zemetrasení. „Do mobilu si môžete stiahnuť aplikáciu, ktorá na základe vašej GPS polohy zobrazuje napríklad notifikácie o blížiacej sa púštnej búrke,“ vysvetľuje Jozef Omelka.

Vývoj ostáva na Slovensku

Príkladom, že MicroStep-MIS prekročil svoj „meteorologický tieň“, je zasa projekt v Singapure. Keďže v tamojšom prístave majú základňu aj vojenské ponorky na jadrový pohon, vláda chcela mať prehľad o ich vplyve a prípadných únikoch radiácie do okolia.

Slováci pre armádu a neskôr aj pre štátnu environmentálnu agentúru vytvorili systém, ktorý meria celé spektrum škodlivých látok vo vode i v ovzduší, analyzuje ich a prognózuje ich šírenie. Podľa Jozefa Omelku je to jeden z najkomplexnejších systémov tohto druhu na svete.

Zoznam referencií firmy MicroStep-MIS je na slovenské pomery impozantný. Celkovo má na konte 2500 profesionálnych meteorologických staníc a 370 leteckých systémov vo viac než 80 krajinách po celom svete. Vrátane takej exotiky, ako je Bhután, Brunei či Východný Timor. Zo zahraničia plynie firme dlhodobo 95 percent tržieb.

Napriek tomu gro firmy ostáva na Slovensku, v zahraničí pracuje len zhruba sedmina zo 140 zamestnancov. „Doma“ ostáva aj vývoj.

S jednou výnimkou, firma zriadila v ruskom Petrohrade centrum na tvorbu špecializovaných predpovedí počasia, kde láka absolventov tamojšej štátnej hydrometeorologickej univerzity. „Na Slovensku už nemáme dosť meteorológov, vytvorenie centra v Rusku bol dobrý ťah,“ hodnotí Jozef Omelka.

Konkurencia rastie

A čo je tá výzva z úvodu článku, ktorá ovplyvní budúcnosť MicroStepu-MIS viac než koronakríza? Je ňou globalizácia, ktorá je trendom aj v takom špecifickom segmente, akým sú technológie pre meteorológiu a monitoring ovzdušia. Pre slovenskú firmu to znamená nutnosť neustále investovať do vývoja a predaja, ale aj čoraz silnejšiu konkurenciu.

Vlani MicroStep-MIS dosiahol tržby 7,1 milióna eur. Pre koronakrízu klesli medziročne o tridsať percent. Ešte výraznejšie, o tri štvrtiny sa znížil zisk po zdanení – na 103-tisíc eur. Zatiaľ najlepší rok v histórii (2015) firma zakončila s tržbami 10 miliónov eur a ziskom 850-tisíc eur.

Na porovnanie, za hegemóna tohto biznisu Jozef Omelka považuje fínsku firmu Vaisala. Má 1900 zamestnancov a ročné tržby okolo 380 miliónov eur. „Vznikla v roku 1936. Čiže ja som ešte nebol na svete a pán Vilho Väisälä, zakladateľ tejto firmy, už vyvíjal prvé meteorologické systémy,“ hovorí uznanlivo.

Aj ďalší významný hráč, americký Campbell Scientific, má väčšie parametre ako slovenský MicroStep-MIS: 500 zamestnancov, tržby sto miliónov dolárov a vznik v roku 1974.

Vplyv v biznise však získavajú aj silné finančné skupiny, prípadne podniky so silným investorským zázemím. Napríklad americký Danaher už skúpil desiatku firiem v tomto sektore. „Dlhodobo sledujeme, čo sa deje s konkurenciou, ako mizne. Buď ju niekto kúpi, alebo živorí,“ opisuje Jozef Omelka.

Hovorí, že aj majitelia MicroStepu-MIS priebežne dostávajú ponuky na odkúpenie podniku, ale možno ešte radšej by do budúcnosti naďalej kráčali po vlastných. Inšpiráciou im môže byť najúspešnejší slovenský podnikateľský príbeh v IT sektore, Eset.

Tomu sa podarilo prerásť cez akúsi kritickú hranicu nielen z technologickej, ale aj z obchodnej stránky, a tak stal sa relevantným globálnym hráčom cybersecurity softvéru s vyhliadkou na dlhodobú udržateľnosť.

Zbaviť sa nálepky

Plán, ako to spraviť, ako príbeh Esetu skopírovať, má v hlave aj Jozef Omelka – treba zvýšiť efektivitu predaja a zároveň aj počet zamestnancov, v prvom kole o dvojnásobok. Inými slovami, tržby na jedného zamestnanca by sa mali zo súčasných stotisíc eur zdvihnúť na dvestotisíc.

Na to bude potrebné predovšetkým rozširovať distribučnú sieť. „Sme, v úvodzovkách, len v osemdesiatich krajinách. Niekde sme už brand, niekde si ho musíme vybudovať,“ hovorí Jozef Omelka.

S tým, že napríklad v Ománe im trvalo desať rokov, kým ich začali považovať za „západnú firmu“, no v mnohých krajinách sú stále „z východného bloku“. No len bez tejto nálepky môže MicroStep-MIS pomýšľať na veľké tendre vo Francúzsku alebo v Škandinávii.

Ako vidieť, perspektíva slovenských špecialistov na počasie nezávisí len od toho, či prší, alebo svieti slnko.