4 hi-tech inovácie, ktoré zmenia Slovensko
Niektoré ani nepostrehneme.
Stále ich vnímame ako závan budúcnosti, hoci sčasti sú už súčasťou našich životov. Viaceré technológie už zmenili Slovensko, a pritom sú stále len v plienkach. O pár desiatok rokov bude vďaka nim vyzerať svet okolo nás pravdepodobne úplne inak.
Elektrické autá, vysokorýchlostné zdieľanie videa, platby hodinkami či možnosť založiť si bankový účet bez jediného podpisu a na diaľku. To nie je všetko, keďže mnohým službám ešte len bude potrebné vymyslieť názov. Stojíme na prahu digitálnej éry. Chcete vedieť, aká bude?
Počiatky elektromobility na území Slovenska siahajú do 19. storočia. V rokoch 1827 až 1829 pôsobil na Kráľovskej akadémii v Bratislave benediktínsky kňaz a profesor fyziky Štefan Anián Jedlik, ktorý ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora.
Ďaleko to s ním nedotiahol, ale v roku 1842 použil podobný elektromotor na pohon vozíka po koľajniciach a úspešne sa zaoberal aj konštrukciou galvanických článkov a akumulátorov. Elektrický pohon patril na začiatku 20. storočia medzi tri najrozšírenejšie alternatívy dopravy, pričom mu konkurovali len para a kone.
Postupom času ustúpil elektromobil do úzadia a nahradil ho spaľovací motor, no v roku 1994 sa to opäť zmenilo. V Bánovciach nad Bebravou sa začalo pracovať na vývoji elektromobilu MicroEko, ktorý neskôr získal zlatú medailu na strojárskom veľtrhu v Brne. K sériovej výrobe však nedošlo.
Plne elektrické modely sériovej výroby sa u nás začali predávať až po roku 2010, keďže Volkswagen umiestnil výrobu svojho prvého sériovo vyrábaného elektromobilu Volkswagen e-Up do Bratislavy.
21. storočie sa tak môže stať storočím alternatívnych pohonov, predovšetkým elektrických. Ako uvádza Stratégia rozvoja elektromobility v Slovenskej republike, produkcia elektromobilov má strednodobý až dlhodobý rastový potenciál.
Medzinárodná agentúra pre energetiku odhaduje, že v roku 2050 bude len veľmi malá časť automobilov poháňaná spôsobom, ako ho poznáme dnes. Tiež sa odhaduje, že v roku 2025 bude mať až polovica novoregistrovaných áut v Európe plne alebo čiastočne elektrický pohon. V strednej a východnej Európe by takýto pohon malo mať takmer každé štvrté vozidlo.
Slovensko v tomto trende nezaostáva a na cestách sa už výrazne mení pomer elektromobilov. Kým v roku 2019 bolo z celkového počtu 114-tisíc vozidiel predaných na Slovensku 165 čistých elektromobilov, nasledujúci rok ich už bolo 918.
Revolučné zmeny v súčasnosti spoznáme najčastejšie podľa antikampaní plných hoaxov. Výnimkou nie je ani technológia 5G, ktorá sa na Slovensku oficiálne spustila v roku 2019 v Banskej Bystrici.
Odvtedy sa pokrytie neustále rozširuje a na pripojenie do vysokorýchlostného pásma už stačí len pokrytie, mobilný telefón s podporou 5G siete a SIM karta. 5G však neprináša len plnohodnotnejšie sledovanie videa či rýchlejšie posielanie fotiek. Vďaka prelomovej technológii sa dokážu k internetu pripojiť milióny zariadení a prispieť tak k masívnemu rozšíreniu internetu vecí.
Mobilný telefón je pre 5G technológiu len akýmsi odrazovým mostíkom k zásadnejším zmenám. Tie by mohli prísť v priemysle alebo automobilovom segmente, v ktorých je veľký potenciál. Napríklad autonómne riadenie a v rámci neho rozpoznávanie vozidla idúceho pred vami.
Nová 5G technológia umožní vzájomnú komunikáciu aj centralizované riadenie prístrojov na diaľku, navyše s okamžitou reakčnou dobou. Zmení sa aj medicína, v ktorej čoraz viac priestoru dostane telemedicína. Vďaka vzdialenému monitoringu dokážete z domu vyriešiť množstvo vecí a v rovnakom prostredí sa budete môcť aj liečiť po operáciách či zraneniach. Lekár tak na diaľku získa údaje o vašom zdravotnom stave a nebudete ho musieť navštevovať osobne. Že to znie ako sci-fi? Už dnes klope na dvere.
Hoci sú automatizované biometrické riešenia k dispozícii iba ostatné desaťročia, mnohé z nich sú založené na myšlienkach, ktoré vznikli pred stovkami až tisíckami rokov.
Počiatky biometrie siahajú do Babylonskej ríše, kde bol v 19. storočí vyvinutý prvý biometrický identifikačný systém. Francúz Alphonse Bertillon vytvoril metódu klasifikácie a porovnávania zločincov na základe telesných mier. Síce to bola biometria bez počítačov a skenerov, ale položila základy, ktoré bolo možné vďaka digitálnej ére rozvíjať razantne dopredu.
K zásadným prelomom v biometrii došlo v 20. rokoch minulého storočia, keď sa na osobnú identifikáciu začali používať vzory dúhoviek a geometrie ruky. Následne v roku 1969 začala FBI vyvíjať systém, ktorý by zautomatizoval existujúci proces identifikovania odtlačkov prstov.
Biometria sa ukázala zásadnou pre bezpečnostné zložky, na čom postavila svoju budúcnosť slovenská firma Innovatrics. Jej história sa začala písať už pred viac ako 15 rokmi.
„Na začiatku bol Ján Lunter ml., ktorý uspel v medzinárodnej súťaži so svojím algoritmom na rozpoznávanie odtlačkov prstov. Spolu s dvomi spoločníkmi následne založil firmu, ktorá sídli na Slovensku a pôsobí globálne,“ hovorí Ján Záborský zo spoločnosti Innovatrics.
Po rozpoznávaní odtlačkov prstov sa Innovatrics v roku 2016 začal venovať aj tvárovej biometrii. Na jej rozvoj má vybudované výskumné laboratórium v Brne.
„Náš algoritmus patrí medzi najlepšie na svete. Pomocou fotografie dokáže prečítať občiansky preukaz a je dokonca presnejší, ako keď sa prepisuje. Nejde preto len o tvárovú biometriu, ale aj čítanie dokladov. Z jedinej fotografie vieme overiť, či je človek živý,“ približuje Záborský.
Tvárovú biometriu môžete využiť aj na otvorenie účtu z ľubovoľného miesta pomocou mobilného telefónu, prináša toho však omnoho viac.
„V Číne spolupracujeme s výrobcom technológie na otváranie dverí. Náš najväčší projekt je v Indonézii, kde máme 180 miliónov registrovaných obyvateľov. Biometria už nie je výsostnou doménou silových zložiek štátu a vlády, ale je z nej mainstreamová technológia, ktorá nahrádza heslá a PIN kódy,“ hovorí Záborský.
Biometria preto už nie je len futuristickou technológiou. Väčšina ľudí používa biometriu často aj bez toho, aby si to uvedomovala. Napríklad pri odomykaní mobilu odtlačkom prsta či tvárou.
Podľa Národnej banky Slovenska sa biometria najčastejšie používa na overovanie založené na odtlačkoch prstov, hlasovom rozpoznávaní, biometrických podpisoch či v bankomatoch využívajúcich rozpoznávanie tváre.
Blízka budúcnosť podľa Innovatricsu prinesie posun k multimodálnej biometrii. Výsledkom bude komfort, v ktorom bude identita neustále overovaná, len o tom používateľ nebude vedieť.
Ďalšie príbehy
Platobné karty boli v minulosti znakom pokroku, dnes ich už čoraz viac nahrádzajú hodinky a mobily so službami ako Google Pay či Apple Pay.
„Skúsenosti so zavedením mobilných platieb nám potvrdzujú, že pre ľudí je to pozitívna zmena pri každodennom platení,“ hovorí Zdeněk Románek, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo.
Mení sa aj spôsob využívania elektronického bankovníctva, ktoré už neslúžia len na realizáciu platieb.
„Pri spustení Georgea pred tromi rokmi sme ľuďom sľúbili, že im pri manažovaní financií prinesieme užitočné inovácie a rovnako pozitívny zážitok ako pri používaní obľúbených sociálnych sietí. Nie je to iba internetbanking, ale digitálna platforma, ktorá sa neustále zlepšuje a prináša nové služby, navyše sa ľahko prepája s fintechmi,“ dodáva Románek.
Dnes už je samozrejmosťou skenovanie IBAN-u, QR kódu i poštovej poukážky. Pár klikmi v mobile sa dá zriadiť účet, sporenie i poistenie, dokonca je možné získať peniaze naspäť prostredníctvom integrovaných fintechových cashback systémov priamo v účte. Pripravujeme sa tak na možnosť, že sa bežné platobné aj klubové karty spoja do jednej aplikácie.
„Chceme na platobnú kartu integrovať aj vernostné systémy klientov. Víziou je, aby človek platil kartou a o ostatné veci sa nemusel starať. Nebudeme predsa platiť hodinkami a potom vyťahovať plastovú kartičku, aby sa nám niekde načítali body,“ hovorí Ivan Dovica, spoluzakladateľ fintechu Dateio. Podarilo sa mu zdigitalizovať vernostné systémy obchodníkov a sprístupniť ich bankám. Tie tak dokážu svojim klientom ponúknuť nakupovanie so zľavou či inou výhodou.
Fintechy tak dokážu najlepšie ilustrovať, ako sa mení náš každodenný život na to, čomu sme kedysi hovorili budúcnosť. Peniaze budeme používať aj v budúcnosti, záleží len na forme. S najväčšou pravdepodobnosťou bude digitálna.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.