Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov

Viac ako štvrtina pamiatok je v narušenom až dezolátnom stave.

(Zdroj: unsplash.com)

„Trvalo niekoľko rokov, kým sme začali renovovať pamiatky a historické fasády,“ hovorí Miroslav Želiar, ktorý sa venuje umelecko-remeselnej činnosti od roku 1997. Zameriava sa na vápenné omietky, dlhú dobu mu však chýbali skúsenosti, referencie, ľudia i záujem trhu.

„V 90. rokoch bola éra inovácií, keď stavebný boom prilákal množstvo dodávateľov, ktorí nepoznali remeslo. Uprednostňovali typizované materiály, ktoré sa vyrábali vo veľkom. Kvôli tomu sa upustilo od tradičných omietok, pretože pri nich záleží na majstrovi, ktorý pozná remeslo a vie s tým pracovať,“ dodáva Želiar.

Okrem používania moderných materiálov nastúpil aj trend zatepľovania budov a výmeny okien za plastové, čo sa okrem bytoviek neraz týkalo aj historických objektov. Čo robí zmena stavebnej konštrukcie s vnútorným prostredím budovy a aké sú skúsenosti s modernými materiálmi po krátkej dobe na trhu?

Zadusili staré omietky

Miroslav Želiar vyštudoval reštaurovanie štukovej výzdoby a sochu, dostať sa k prvým zákazkám mu však chvíľu trvalo. Dnes má v tíme päť majstrov a medzi referenciami historické budovy ako Haličský zámok zo 17. storočia, Art Hotel Kaštieľ v Tomášove z 18. storočia, luisézny kaštieľ vo Vrakúni z 19. storočia i viaceré historické fasády v Komárne a Bratislave.

Rozširovaniu jeho portfólia o historické budovy nahráva aj fakt, že súčasným trendom je návrat k pôvodným omietkam. V strednej Európe k tomu došlo len pred niekoľkými rokmi.

„Začal sa objavovať názor, že dnešné materiály sú na trhu pár rokov a nikto nevie povedať, ako sa budú správať o desať, pätnásť rokov. Prekrývali sa nimi staré omietky, ktoré pod nimi nedýchali a zadusili sa. Pri použití vápenných omietok by tam mohli byť ďalších sto či dvesto rokov,“ vysvetľuje Želiar.

Rozhodol sa preto preškoliť všetkých zamestnancov, aby každý poznal aj tie najmenšie detaily práce s historickými fasádami. Absolvovali školu remesiel zameranú na vápenné omietky, ktorú v rokoch 2016 a 2017 organizovalo občianske združenie Academia Istropolitana Nova ako iniciátor Ocenenia za príkladnú obnovu.

„Naša iniciatíva vychádza z poznania, že v praxi je nedostatok odborne zdatných a školených remeselníkov. Pritom práve od nich vo väčšine prípadov závisí výsledok záchrany či obnovy kultúrneho dedičstva,“ hovorí Lucia Gembešová z občianskeho združenia Academia Istropolitana Nova.

S návratom k tradičným omietkam však nestíha Ministerstvo kultúry SR, ktoré nemá v dotačnej schéme dostatok finančných prostriedkov. Hoci sa objem prerozdelených financií v rokoch 2016 až 2018 zvýšil zo 6,5 milióna eur na 13,4 milióna eur, podľa zistení kontrolórov je to len zlomok toho, o čo žiadajú majitelia pamiatok vo svojich projektoch. Celkovo v uvedených rokoch žiadali o viac ako 130 miliónov eur. Okrem toho sa odhaduje, že obnova a záchrana všetkých pamiatok by si vyžadovala 1,8 až 5,5 miliardy eur.

Dva dôvody zvýšenej vlhkosti v budovách

Ku koncu roka 2018 tvorilo pamiatkový fond na Slovensku viac ako 25-tisíc kultúrnych pamiatok, pričom podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR bola viac ako štvrtina v narušenom až dezolátnom stave. Najviac z nich vlastnili fyzické osoby (28 percent), potom samospráva (27 percent) a cirkev (26 percent). Vlastníci sú síce povinní udržiavať ich v dobrom stavebnom stave, v rokoch 2016 až 2018 im však bola na obnovu a záchranu vyplatená len štvrtina požadovaných financií.

„Vlastníci a správcovia pamiatkových objektov majú záujem o ich zachovanie a obnovu, chýbajú im však na to prostriedky. Dotácie Ministerstva kultúry SR sú pre niektorých vlastníkov jediným zdrojom financovania obnov,“ konštatuje Najvyšší kontrolný úrad SR v záverečnej správe o záchrane a obnove národných kultúrnych pamiatok.

Týka sa to nielen národných kultúrnych pamiatok, ale ide aj o rekonštrukciu ostatných historických objektov. Pri ich záchrane je často potrebná sanácia stavby, keďže časom sa zmenila ich funkcia a odlišné je aj zloženie interiéru. Navyše, okrem samotnej budovy prebieha vývoj aj jej okolia, čo ju, prirodzene, ovplyvňuje.

„V dnešnej dobe sa stretávame so zvýšenou vlhkosťou v budovách, ku ktorej dochádza z dvoch dôvodov. Buď sa navýšila ulica, alebo sa v miestnostiach zmenila podlaha,“ hovorí Želiar.

„Kedysi sa v budovách používala drevená dlažba alebo do piesku položená dlažba, vďaka čomu dýchali a nevlhli. Po použití nepriedušnej podlahy si však vlhkosť začne hľadať cesty a dostane sa na múry. Problémom je aj vybetónovanie ulice, z ktorej sa vlhkosť zvykne tlačiť do okolitých objektov,“ dodáva Želiar.

Pri sanácii historických budov je o to dôležitejší výber kvalitných materiálov a technológií, ktoré by pôvodnú omietku nezadusili. Vhodnými sú napríklad sanačné omietkové systémy Baumit Sanova, ktoré boli špeciálne vyvinuté na murivo zaťažené nadmernou vlhkosťou a soľami. Spájajú v sebe vysokú paropriepustnosť a odolnosť proti pôsobeniu solí.

„Úlohou omietok Baumit Sanova je zachovať podstatu a dodať novú hodnotu. Platí to aj v prípade obnovy historicky cenných objektov, u ktorých evidujeme zvyšujúci sa záujem o vápenné materiály. Náš systém omietok bol použitý pri rekonštrukcii Bratislavského hradu, Dómu sv. Martina, Kežmarského hradu či Dóžovho paláca v Benátkach, zámku Neuschwanstein v Nemecku i budovy nemeckého Reichstagu v Berlíne,“ vysvetľuje Tomáš Sepp, marketingový manažér spoločnosti Baumit.

Baumit poskytuje okrem kvalitných materiálov a osvedčených systémov aj odborné poradenstvo, keď sa vie do procesu renovácie zapojiť aj on sám.

„Na obnove objektov sa vieme spolupodieľať už v štádiu prípravy projektovej dokumentácie, ktorá sa začína obhliadkou objektu, pokračuje laboratórnou analýzou vlhkosti a stanovením obsahu solí v murive. V rámci samotnej realizácie vieme odporučiť spôsobilých realizátorov alebo zaškoliť nových priamo na stavbe,“ hovorí Sepp.

Čo zhoršuje zdravie pri bývaní?

Okrem navýšenia ulice a zmeny podlahy v budovách ovplyvňujú ich vnútorné prostredie aj ďalšie faktory. Jedným z nich je zatepľovanie a výmena drevených okien za plastové.

Vďaka niekdajšej netesnosti v konštrukciách budovy prirodzene „dýchali“, s narastajúcou izoláciou sa to však postupne vytratilo. Na jednej strane to vyriešilo neželaný únik energie, na druhej strane zhoršilo udržiavanie správnej vlhkosti a uvoľňovanie škodlivých látok. Ako teda zabezpečiť úsporu energií a nezhoršiť zdravie pri bývaní?

Pozrieť sa treba do minulosti, keď sa vo veľkom používalo vápno. Dnešné prieskumy mnohých historických budov opakovane odhalili použitie jeho prírodnej hydraulickej formy, ktorá umožnila odolávať zubu času po dlhé stáročia bez akýchkoľvek poškodení a zásadných nedostatkov. Uvedomuje si to aj Baumit, ktorý vyvinul na báze prírodného hydraulického vápna rad výpenných omietok Baumit NHL (Natural Hydraulic Lime, pozn. red.).

„Receptúra omietok a mált je prispôsobená tradičným receptúram starých majstrov a pri ich spracovaní umožňuje využívať tradičné murárske techniky. Vďaka svojmu čisto prírodnému charakteru a vysokej paropriepustnosti nachádza uplatnenie aj v oblasti novostavieb s dôrazom na zdravie a ekológiu,“ prezrádza Sepp.

Výrobky na báze prírodného hydraulického vápna sa odporúčajú využívať v kombinácii so sanačnými omietkami Baumit Sanova, ktoré sú vďaka svojej štruktúre odolnejšie než bežné omietky. V kombinácii s účinnými opatreniami môžu dokonca vyriešiť problém s vlhkosťou a soľami v historických objektoch navždy.

Vrátiť život pamiatkam je zdĺhavý proces a vyžaduje si komplexný prístup a vysokú dávku odbornosti. Potvrdzuje to aj majster Miroslav Želiar, ktorý pracuje s vápennými omietkami už viac ako dvadsať rokov a tvrdí, že s nimi treba mať skúsenosti aj presne vedieť, kedy sa čo nepodarilo a prečo sa to nepodarilo. Dlhodobo sa to učí aj Baumit, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov priniesol na trh sanačné omietkové systémy ako jedna z prvých firiem v Európe.

„S vývojom sanačných omietok sme zbierali skúsenosti aj z realizovaných projektov, ktoré sme implementovali do vývoja nových produktov. Vlastnosti našich produktov, zvlášť produktového radu NHL, tak vychádzajú z tradičných historických receptúr, ktoré boli používané v minulosti a sú ideálnym riešením na obnovu pamiatok,“ uzatvára Sepp.

Tento článok vám prináša Baumit.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

          Komerčné články

          1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
          2. Ale že brutálny hráčsky notebook
          3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
          4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
          5. Priesady ako zo škatuľky
          6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
          7. Každý piaty zomrie
          8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
          1. Na zdraví záleží
          2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
          3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
          4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
          5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
          6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
          7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
          8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
          1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
          2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 659
          3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
          4. Každý piaty zomrie 8 573
          5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
          6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
          7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
          8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093

          Neprehliadnite tiež

          Nezľakli sa výzvy a prelomili doterajší rekord.


          SME Creative

          Riešenie je len jedno.


          SME Creative

          O efektívnosti zateplenia môže rozhodnúť pár centimetrov.


          SME Creative
          Európania strávia až 90 percent svojho života v interiéroch.

          Vzduch ovplyvňuje to, ako sa cítime.


          SME Creative