SME
Štvrtok, 9. december, 2021 | Meniny má IzabelaKrížovkyKrížovky

Profesor Alexy: S plastmi sa musíme naučiť zaobchádzať

Sú plasty naozaj tou najhoršou možnosťou pre životné prostredie? Spýtali sme sa na to profesora Pavla Alexyho.

Prof. Ing. Pavol Alexy, PhD., sa na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzite v Bratislave už viac ako 20 rokov venuje výskumu plastov. Stojí aj za vývojom bioplastu, ktorý je vyrobený z obnoviteľných surovín, v prírode sa dokáže rozložiť bez enviromentálnej stopy, a navyše má aj vlastnosti, ktoré od plastov očakávame.

Plasty nás v každodennom živote doslova obklopujú a patria k odpadom, voči ktorým sa v spoločnosti najviac bojuje. Sú niektoré z výhrad voči tomuto materiálu nepravdivé?

Často sa hovorí, že za prítomnosť veľkého množstva odpadu v prírode môžu plasty. Nie je to pravda. Môžeme za to my, lebo nesprávne nakladáme s odpadom, respektíve tvoríme ho zbytočne veľa.

Ďalším mýtom je, že ak prestaneme používať plasty, životné prostredie bude kvalitnejšie. Z globálneho pohľadu plasty ako také – najmä, ale nielen v obalovej technike – v skutočnosti značne znižujú celkovú uhlíkovú stopu, lebo sú ľahšie a pri ich preprave sa spotrebuje menej fosílnych palív.

Ako sú na tom z hľadiska udržateľnosti materiály ako kov alebo sklo?

Sklo a kovy majú pri recyklácii väčšiu uhlíkovú stopu ako plasty. Už len kvôli teplote recyklácie.

Sklo sa často prezentuje ako vhodnejšia alternatíva k plastovým obalom. Je to skutočne lepšie riešenie?

Takéto všeobecné tvrdenia nie sú nikdy stopercentne pravdivé. Treba rozlišovať jednotlivé prípady a nepaušalizovať. Vo všeobecnosti, ak sú obaly neoddeliteľnou súčasť tovaru, s ktorou sa aj prepravujú od výrobcu k spotrebiteľovi, určite sú k životnému prostrediu šetrnejšie plastové obaly už len pre ich nižšiu hmotnosť. Takisto si neviem predstaviť náhradu plastu sklom pri balení napríklad napolitánok.

To isté platí, keď treba tieto materiály recyklovať. Sklo má podstatne vyššie energetické nároky na recykláciu ako plasty. Taví sa pri približne 1600 °C, pričom plastom stačí teplota okolo 200 – 250 °C.

Dá sa vôbec povedať, či sú lepšie plasty, alebo sklo?

Balenie niektorých potravinových výrobkov vyžaduje špeciálne podmienky, napríklad obal ich chráni pred kyslíkom. Samozrejme, to poskytujú aj špeciálne plasty, aj sklo. Ale viete si napríklad predstaviť naporciovanú šunku zabalenú vo fólii zo skla? Na druhej strane, pre také zavárané uhorky by plastový pohár asi nebol optimálnym balením.

Aby som to zhrnul, používajme zdravý rozum a rozlišujme, v akom prípade je ktorý materiál vhodnejší. Nebojujem ani za plasty, ani za sklo, len sa snažím rozlišovať, kedy je čo lepšie pre spotrebiteľa, a zároveň pre ekológiu. Aj sklo, aj plasty majú svoje miesto.

Nedávna česká štúdia z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe považuje za potravinový obal s najmenšou uhlíkovou stopou práve plast. Okrem toho z nej vyplynulo, že z environmentálneho pohľadu sú plechovky horšie ako plasty. Oproti polypropylénovému obalu zanechávajú dvojnásobné CO2. Súhlasíte s tým?

Keď si zoberieme plechovku, tá nie je určená na viacnásobné používanie, ale na recykláciu. Jej recyklácia si vyžaduje vysoké teploty pre roztavenie hliníka. Z pohľadu uhlíkovej stopy je na tom horšie ako plastové obaly. Takže musím súhlasiť so závermi uvedenej štúdie, že oproti plastu nemajú plechovky šancu byť ekologickejšie ani v prípade zálohovaného zberu. Tým nechcem povedať, že plechovky netreba separovať, to určite treba a zálohovanie je na to pomerne účinný nástroj. Ani polypropylén nie je celkom v poriadku a úplne ekologický, ale z možností, ktoré máme k dispozícii a ktoré boli predmetom štúdie, je najmenej zlým riešením.

Viaceré firmy, ktoré svoje výrobky balia do plastových obalov, už robia kroky k lepšiemu nakladaniu s plastovým odpadom. Napríklad spoločnosť Coca-Cola sa zaviazala, že do roku 2030 bude 50 % nápojových obalov spoločnosti pochádzať z recyklátu. Produkty v materiáli zvanom rPET sa začali objavovať aj na slovenskom trhu. Čo je to za materiál a ako vzniká?

Recyklácia PET je možná dvomi spôsobmi. Buď ide o materiálovú recykláciu, alebo o chemickú. Pri materiálovej recyklácii ide o klasický spôsob recyklácie. Plast sa pomelie a zbaví nečistôt. Následne sa roztaví, znovu spracuje na granulát a potom na finálny výrobok. Pri takto recyklovanom PET je dosť komplikované dosiahnuť kvalitu vhodnú pre styk s potravinami a len určitá časť odpadného PET dokáže tieto normy splniť. Preto nie všetok PET odpad je možné opätovne spracovať na PET fľaše.

Druhou možnosťou je chemická recyklácia. Pri nej sa odpadový PET chemickou cestou premení na pôvodné suroviny, z ktorých sa PET vyrába. Tieto suroviny je možné pomerne účinne vyčistiť a vyrobiť nový PET, ktorý má prakticky rovnaké parametre ako pôvodný materiál. Ani v tomto prípade však nie je technicky možné dosiahnuť stopercentnú konverziu odpadového PET na surovinu. Jeho najväčším prínosom je však šetrenie surovín so všetkými jeho dôsledkami.

Aká je podľa vás budúcnosť plastov na našej planéte?

Plasty ako také nie sú zlé. Len sa musíme naučiť s nimi zaobchádzať. Je to rovnaké ako s nožom. Dá sa ním odkrojiť chlieb, ale aj zabiť. Nikto nechce zrušiť nože, lebo sú užitočné, ale nikto tiež nechce, aby sa nožmi zabíjalo. Takisto to je aj s plastami. Nie je rozumné nepoužívať ich, lebo sú užitočné, ale nie je ani rozumné ich používať tak, ako ich používame dnes. Myslím si, že plasty už nezmiznú, a ani by to nebolo dobré. Budeme s nimi však musieť zaobchádzať rozumne.

Čo bude treba zmeniť?

Ako som už povedal, v prvom rade treba zmeniť zaobchádzanie s odpadom. Takisto bude pre zvýšenie ekologickej hodnoty plastov potrebné hľadať inú surovinovú bázu pre výrobu týchto materiálov ako ropnú, rovnako, ako je nevyhnutné nájsť vhodné alternatívne energie namiesto tých fosílnych. Myslím si, že v budúcnosti sa budú stále viac používať biorozložiteľné plasty a plasty vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín. A tiež všade tam, kde sa to dá, budú výrobky navrhované na viacnásobné používanie. Optimálna finálna likvidácia organických odpadov, ku ktorým patria aj plasty, je kompostovanie, a preto bude potrebné uvádzať do života práve také riešenia, ktoré to umožnia.

Coca-Cola mení svoj prístup k plastovým obalom

Problém plastového odpadu a svojej zodpovednosti si uvedomujú aj veľké spoločnosti ako Coca-Cola, ktorá prijala v tejto oblasti viacero záväzkov smerujúcich k cirkularite plastových obalov. S ich celosvetovou iniciatívouWorld Without Waste pracujú od roku 2018 a už teraz má konkrétne výsledky aj na slovenskom trhu.

Plast má pri balení nápojov nesporné výhody, treba však zmeniť náš pohľad na fľaše a ďalšie obaly, ktoré po použití zvykneme odhodiť do koša. Nie je to totiž odpad, ale cenná surovina, ktorú možno opätovne využiť.

Coca-Cola sa preto zamerala na zmenu celého životného cyklu svojich obalov. Na jednej strane mení spôsob, ako navrhuje a vyrába fľaše a plechovky. Snaží sa používať menej materiálu a robiť ich ľahšie, aby mali menšiu uhlíkovú stopu pri preprave. Zároveň sa však zaoberá aj tým, čo sa s nimi deje po dopití nápojov, teda recykláciou a opätovným využitím materiálov.

Do roku 2025 budú všetky svoje výrobky na celom svete predávať len v plne recyklovateľných obaloch, čo sa im už teraz darí na 99 percent. Na Slovensku aj v celej Európe sa im dokonca tento záväzok v prípade plechoviek a PET fliaš podarilo splniť.

Taktiež až polovicu materiálov na výrobu plastových fliaš bude tvoriť rPET (recyklovaný polyetyléntereftalát). Na Slovensku sa už predáva prvý nápoj z portfólia Coca-Cola v stopercentnej rPET fľaši, minerálka Romerquelle. V roku 2022 v bude z rPET na Slovensku a v Česku už viac ako pätina zo všetkých PET fliaš.

Coca-Cola chce do roku 2030 vyzbierať a zrecyklovať rovnako veľa fliaš a plechoviek, ako predá. Už v roku 2020 sa im to podarilo so 60 percentami obalov.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prvá nabíjacia stanica Shell Recharge sa nachádza na obojstranne prístupnej čerpacej stanici Shell Beladice.


16m

Keď už nevládzu, prosia nás, aby sme ich napojili, hovorí primár OAIM MUDr. Michal Blanár.


52m

Vianoce v O2 nekončia komerčnými ponukami, ale pokračujú dobrými skutkami.


58m
Skryť Zatvoriť reklamu