Na Hrebienku vo Vysokých Tatrách vyrástla ľadová podoba jedného z najvýznamnejších pútnických miest v Európe. Katedrála sv. Jakuba zo Santiaga de Compostela ako cieľ pútnikov na Svätojakubskej púti bude prostredníctvom Tatranského ľadového dómu originálnym symbolom konca doby poznačenej pandémiou a nového začiatku, ktorý môže verejnosť obdivovať od 19. novembra.
(zdroj: © Marek Hajkovský)Katedrála sv. Jakuba v Santiagu de Compostela, cieľ Svätojakubskej púte, miesto posledného odpočinku sv.Jakuba. Práve toto výnimočné miesto sa spolu s myšlienkou púte a putovania stalo v roku 2021 hlavnou témou staviteľov Tatranského ľadového dómu. Stalo sa tak práve v roku, ktorý má v Santiagu prívlastok Jubilejný, keďže sviatok sv. Jakuba po dlhých 11-tich rokoch pripadol v tomto roku na nedeľu (25. júla). „Pravdepodobne najznámejšie pútnické miesto na svete vytesané z ľadu na Hrebienku vo Vysokých Tatrách bude zážitkom pre všetkých návštevníkov. Na ľadovej katedrále nebudú chýbať ani také ikonické detaily ako nenápadný kruh na fasáde chrámu s vyobrazením gréckych symbolov v netradične opačnom poradí - omegy a alfy symbolizujúcich miesto, kde niečo staré končí a nové začína či ľadové mušle ako dôverný znak sprevádzajúci pútnikov na ceste poznania a zážitkov pri púti do Santiaga de Compostela. Chýbať nebude ani socha sv. Jakuba, ktorú pútnici pri dokončení púte chodia objímať – v ľadovom dóme bude vyrobená z dreva a bude umiestnená v ľavom krídle katedrály ,“ informoval Lukáš Brodanský z horkého strediska Vysoké Tatry.
Socha sv. Jakuba / Omega a Alfa (zdroj: OOCR Región Vysoké Tatry)Práve symboliku svetoznámej španielskej stavby vnímajú Tatranci v súčasnej situácii ako navýsosť aktuálnu. „Tak ako je v Santiagu de Compostela koniec púte symbolom začiatku niečoho nového, tak je našim veľkým prianím, aby aj omega a alfa z katedrály stvorili aj v našom ponímaní symboliku definujúcu koniec zlých covidových čias a naopak, novú dobu smerujúcu do lepších dní. Rovnako chceme návštevníkom dôkladnejšie priblížiť aj symbol mušle dôverne známy všetkým pútnikom, ktorý je spájaný s úžasnou legendou,“ doplnil Brodanský.
Technologickou novinkou je termoizolačná vložka pod strechou kupoly, v ktorej stavba stojí. „Táto novinka nám výrazne uľahčuje udržiavanie ľadového dómu v špičkovej kondícii. Udrží dóm v mínusových teplotách aj vtedy, keď sú teploty vonku vyššie a znižuje nároky na chladenie,“ informoval Rastislav Kromka technický manažér stavby. Na stavbe ľadového chrámu pracovali sochári už tradične pod vedením Adama Bakoša – 20 šikovných remeselníkov zo Slovenska a Českej republiky doplnila Američanka Griffon Ramsay. Na stavbu bolo použitých spolu 225 ton ľadu v podobe 1880 ľadových blokov.
Tatranský ľadový dóm bude pre verejnosť otvorený od 19. novembra. Jeho otvorenie vnímajú Tatranci ako symbolické otvorenie zimnej turistickej sezóny, čo v týchto dňoch podporilo aj spustenie predpredaja skipasov. „Aj keď situácia nie je jednoduchá, poprajme si peknú zimu. Aby Tatry mohli rozdávať radosť a bezpečné zážitky. Aby v nich každý našiel to, čo hľadá – príjemné zimné pobyty, dobrú lyžovačku, relax a oddych,“ popriala návštevníkom riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková.
(zdroj: © Marek Hajkovský)Tatranský ľadový dóm vyrástol na Hrebienku po 9-ty krát. V predchádzajúcich ročníkoch mohli návštevníci Hrebienka obdivovať ľadové podoby svetoznámych stavieb z celého sveta, medzi ktorými nechýbali - Chrám Kristovho vzkriesenia v Petrohrade, Katedrála Notre Dame v Paríži, Bazilika sv. Petra v Ríme a Berniniho kolonáda a ďalšie.
Ľadová galéria na Hrebienku vo Vysokých Tatrách bude počas zimy otvorená pri dodržiavaní aktuálneho režimu platných opatrení. Na Hrebienok je možné dopraviť sa pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca alebo pešo po turistickej trase. Tatranský ľadový dóm bude otvorený denne až do Veľkonočných sviatkov (19.4.2021). Vstup do ľadového dómu je pre návštevníkov opäť bezplatný. Tatranský ľadový dóm vznikol aj v tomto roku s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Propagácia Regiónu Vysoké Tatry je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
