SME
Pondelok, 24. január, 2022 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Nezaočkovaní odmietajú umelú pľúcnu ventiláciu

Keď už nevládzu, prosia nás, aby sme ich napojili, hovorí primár OAIM MUDr. Michal Blanár.

Svojich kolegov úprimne obdivuje a antivaxerov pozýva, aby aspoň na jeden deň prišli do nemocnice polohovať COVID-19 pozitívnych pacientov, ktorí sú napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Primár Oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Michal Blanár v otvorenom rozhovore približuje, ako vyzerá starostlivosť o pacienta na OAIM a čo mu dodáva silu aj naďalej bojovať proti pandémii?

Práca na OAIM je nepochybne náročná, o to viac v súčasnej situácii. Ako sa zmenilo vaše oddelenie za tieto takmer dva roky?

Počas covidových vĺn musíme reprofilizovať oddelenie na COVID OAIM, čo je navyše oproti bežnej práci, musíme vyčleniť viacero lekárov na covidové oddelenia a tým pádom máme menej ľudí pre „bielu medicínu“. Je to náročnejšie na personál a prístrojové vybavenie. Musíme zabezpečiť namiesto jedného oddelenia dve a zároveň aj prácu na operačných sálach. Najhoršia je tretia vlna, pretože v druhej sme nemali až toľko pacientov, ako teraz. Predtým to bolo aj inak zorganizované, nemocnica v Košiciach má momentálne menej reprofilizovaných lôžok s možnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu. Teda na našu nemocnicu pripadá väčší počet pacientov a stavy, ktoré prijímame, sú oveľa ťažšie.

Aký je aktuálny stav na vašom oddelení?

Na našom „bielom“ oddelení máme kvôli reprofilizácii Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie aj popáleninových pacientov. Výsledkom je, že sa kombinujú „bežní“ pacienti s tými popálenými. Zvyšuje sa tak nielen počet pacientov, ktorým poskytujeme zdravotnú starostlivosť, ale aj záťaž na lekárov a sestry. Covidové OAIM lôžka sú permanentne naplnené na sto percent. Aktuálne tam máme tri pacientky, ktoré sú napojené na umelú pľúcnu ventiláciu. Akonáhle niekoho preložíme, v krátkom čase prijmeme ďalšieho, ktorý ho nahradí.

Aké je vekové rozpätie pacientov, ktorí potrebujú podporu UPV?

V súčasnosti, v tretej vlne, sú to o dosť mladší pacienti. Ventiláciu potrebujú päťdesiatnici. V druhej vlne to boli 60 až 70-roční pacienti, veková hranica sa znižuje.

Sú medzi vašimi pacientmi aj tehotné ženy?

U nás sme nemali ani jednu pozitívnu tehotnú pacientku na ventilácii, ale naši gynekológovia poskytujú zdravotnú starostlivosť aj pozitívnym rodičkám. V druhej vlne sa o ne starala červená nemocnica na Rastislavovej v Košiciach. Teraz je každá nemocnica červeno-biela. Tým pádom v Nemocnici AGEL Košice-Šaca vzrástol aj počet pôrodov COVID-19 pozitívnych mamičiek.

Koľko percent pacientov zvládne „návrat do života“, odpojenie z UPV? Čo to ovplyvňuje?

V druhej vlne sa podarilo odpojiť od ventilácie okolo 70 percent pacientov, teraz je to číslo hlboko pod 50 percent, štatisticky sa to blíži len k tridsiatim. Rozhodujúci je vek, obezita, pridružené ochorenia, štádium ochorenia v čase hospitalizácie, či je včas napojený na ventiláciu. Stáva sa, že prežije taký pacient, pri ktorom by sme to nečakali, u iných to, žiaľ, nezvládneme. Niekedy to vysvetliť nedokážeme. Úmrtie pozostalým oznamuje službukonajúci lekár.

Čelíte aj útokom zo strany pacientov?

Práve teraz som prišiel z polície, niektorí totiž hľadajú príčinu všade, len nie v sebe. Situácia sa týkala muža, ktorý nakazil svoju matku, ktorá u nás, žiaľ, zomrela. Čelíme aj trestným oznámeniam.

Podľa vás, je očkovanie rozhodujúcim faktorom?

Určite. Zo všetkých pacientov sme mali na ventilácii len nezaočkovaných. Situácie sa opakujú ako cez kopirák, ide o extrémne obéznych a nezaočkovaných päťdesiatnikov.

Ako vyzerá starostlivosť o pacienta na OAIM?

Prvý deň, keď príde v stave, v ktorom nevyhnutne potrebuje ventiláciu, pretože má ťažko poškodené pľúca, ho musíme uspať, napojiť na ventilátor, zabezpečiť žilu, artériu, nasadiť antibiotiká a ďalšiu podpornú liečbu. Preberáme za všetko zodpovednosť. Musíme zabezpečiť, aby pacient dýchal a aby bola krv dostatočne okysličená. Prvé dni sa nám to často darí len otáčaním pacienta na brucho. Niektoré nemocnice si už musia volať na pomoc vojakov, u nás to zatiaľ zvládame, ale je to problém, otáčať 150-kilogramového človeka a dávať pozor na to, aby sa mu nič nestalo. Denne musia prijať desiatky liekov, vrátane infúzií.

Spomínate si na svoj najťažší deň v práci?

Najťažšia je vždy komunikácia s príbuznými, ktorým kvôli nepredvídateľnosti priebehu ochorenia niekedy nedokážeme podať dostatočné vysvetlenie.

A, naopak, ktorý moment bol ten najkrajší?

Keď sa nám podarí zachrániť pacienta, o ktorom sme presvedčení, že má len minimálnu šancu na prežitie a po mesiaci ide domov. Napríklad pán Štefan, ktorý bol na ventilácii 8 týždňov, a neskôr nám od neho prišlo svadobné oznámenie. Vždy je to zadosťučinenie.

Čo z vášho pohľadu pomáha v boji proti pandémii?

Určite očkovanie, som jeho zástancom. Ja osobne som trikrát zaočkovaný, aj celá moja rodina. Každému odporúčam, aby sa dal zaočkovať, nič lepšie v boji neexistuje. Odkaz antivaxerom? Aby nám prišli pomôcť polohovať pacientov, aspoň na jeden deň sa starať o COVID-19 pozitívnych. Nech si prídu vypočuť, keď nás neočkovaní prosia, aby sme ich napojili na ventiláciu. Boli dni, kedy to odmietali a potom nás prosili, že už nevládzu, dusia sa, majú málo kyslíka, trápia sa. Niektorí ešte stihnú zatelefonovať domov a rozlúčiť sa a niektorí sú v takom stave, že si ani neuvedomujú, že ich ideme napojiť.

Čo vám dodáva silu, aby ste v boji pokračovali?

Som lekár, rozhodol som sa pre toto povolanie, tak bojujem ďalej a čakám, kedy sa to zlepší. Dúfam, že maximálne do Veľkej noci sa situácia zlepší a verím, že ďalšie vlny nebudú také ťažké, už len v dôsledku toho, že stúpne očkovanosť, ktorá zatiaľ, bohužiaľ, patrí medzi najnižšie v Európe.

Ako to zvládajú vaši kolegovia?

Musím sa všetkým poďakovať, osobne ich obdivujem, pretože zvládať dve oddelenia a operatívu, bielu, červenú plus prácu na sále, bez oddychu, prestávky, s nadčasmi a dokážu to bez toho, aby to bojkotovali, aby sa sťažovali. Berieme to deň za dňom a všetci čakáme, kedy to skončí. Sviatky strávime v práci, naše oddelenia sa nedajú zatvoriť. Každý deň sledujem čísla a opatrenia, myslím si, že sa to láme pomaly, aj v dôsledku rozhodnutí našich politikov.

Podľa vás, akým spôsobom sa dostaneme z tohto začarovaného kruhu vysokých počtov nakazených? Sú opatrenia dostačujúce?

Opatrenia nie sú dostačujúce, mali byť razantné už pred 2 týždňami, zatvorili by sa aj všetky školy a po troch týždňoch by sa to prehodnotilo a mohlo by sa rozprávať o postupnom otváraní, ale robíme všetko inak. Súhlasím s tými, ktorí povedali, že ak lockdown, tak tvrdý.

Aký má aktuálna situácia dopad na „bielych“ pacientov?

Biela medicína je postihnutá, musia sa odkladať operácie, pacienti čakajú na preventívne prehliadky. Všetko to súvisí s plnými nemocnicami, nízkou zaočkovanosťou, veľkým počtom hospitalizovaných pozitívnych pacientov a nedostatočnými opatreniami.

Dokážete sa od všetkého ešte odosobniť?

Nedá sa od toho odosobniť. Aj keď prídem domov, čítam noviny, sledujem situáciu, čo sa deje v okolitých krajinách a som z toho nešťastný. Všade je to lepšie ako na Slovensku. Ideme stále svojou vlastnou cestou. Kam vedie? Neviem.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Rozhodnite o podpore nápadov na lepší život vo vašom okolí až do 13. februára 2022 v každom Tescu.


INZERCIA 5 h

20-minútové mestá sú budúcnosť. Ale zmestí sa život človeka do 20-minútového kruhu?


INZERCIA 5 h

Odkladať kúpu nehnuteľnosti v hlavnom meste môže vyjsť draho vzhľadom na dlhodobý rast cien.


21. jan
Skryť Zatvoriť reklamu