(zdroj: redakcia)Mnohí záhradkári sa pýtajú, či sa dá vyhnúť nákupu komerčných semien od mamutích osivárskych firiem. Kde si môžu obstarať osivo, ktoré by bolo poctivé a zároveň kvalitné? Marek Kvapil s rodinou stojí za unikátnym projektom Permasemínka. Pátra po odolných, vzácnych a ťažko dostupných nehybridných odrodách, testuje ich v ekologickom režime a bez akejkoľvek chémie množí tie, ktoré sú najvhodnejšie do stredoeurópskych podmienok.
V osivárskych záhradách vytvorených Marekom Kvapilom sa množia iba nehybridné odrody, teda také, z ktorých si záhradkári môžu odkladať semienka do ďalších sezón. (zdroj: Permasemínka, archív)Koľko rokov sa venujete projektu Permasemínka?
Semenáreniu sa venujem vyše desať rokov. Permasemínka som založil v roku 2015 s podporou svojej manželky. Teraz už pracujeme v tíme asi desiatich ľudí, od jari do jesene prevažne na poli, v zime zase najviac času zaberie čistenie a vrecúškovanie semien spolu s balením zásielok.
Akým rizikám je vystavený človek, ktorý kupuje semienka bežným spôsobom?
Väčšina záhradkárov dnes semienka nakupuje v kamenných obchodoch alebo cez internet. Problém je v tom, že väčšina e-shopov predáva osivo iných firiem, a niekedy ich dokonca prebaľujú do vlastných obalov. Také semená sa často pestujú v Ázii či inde vo svete, kde je lacná pracovná sila alebo ideálne podmienky na množenie semien. To má dva neblahé dôsledky. Po prvé sa tým zvyšuje riziko prenosu vírusových chorôb a iných patogénov osivom. Po druhé také osivo nemusí byť dobre otestované pre podmienky povedzme strednej Európy.
Akými cestami sa drobnopestovatelia môžu dostať ku kvalitným semienkam?
Lokálne adaptované osivo je dnes veľmi ťažké zohnať, pretože trh s osivom je globálny. Preto ak poznáte nejakého záhradkára v okolí, ktorý si pestuje vlastné semienka, môže byť pre vás skvelým zdrojom osvedčených semienok. Prípadne môžete využiť ponuku Permasemienok, ktoré množíme ekologicky v podmienkach ČR. Špecializujeme sa iba na nehybridné semienka, ktoré si pestovatelia môžu sami semenáriť. A úplne najlepší spôsob, ako si zaistiť kvalitné semená, je pestovať si vlastné osivo. Za zmienku stojí aj kolekcia starých odrôd neziskovej organizácie Gengel.
V čom je ponuka štandardných osivárskych firiem nevyhovujúca pre účely drobnopestovateľov a malých farmárov?
Veľké osivárske firmy sa často snažia pestovateľom vnútiť myšlienku, že jedine chemicky ošetrené a odborne vyrobené semená sú zárukou budúcej úrody. Ponúkajú predovšetkým hybridné F1 semená, ktoré nie sú geneticky stabilné a neuchovajú si svoje vlastnosti v ďalších generáciách. Na vrecúškach so semenami bývajú označované ako „hybrid“ či „F1“. Také osivo si malý farmár či pestovateľ nemôže množiť sám. Dôsledkom je závislosť pestovateľa od opakovaných nákupov semien. Zrejme najviac zo zelenín boli hybridizáciou zasiahnuté uhorky. V katalógoch našich najväčších osivárskych firiem nenájdete jedinú nehybridnú odrodu uhoriek. Podobná začína byť situácia pri rajčinách, kde z 3886 registrovaných odrôd je 78 % hybridných. Pri cukrových melónoch činí podiel hybridných odrôd 82 %, pri tekvici obyčajnej 65 %.
V čom je váš prístup iný? Čo sa skrýva pod pojmom nepriemyselné odrody?
Odrody z našej kolekcie sú vhodné na pestovanie v nepriemyselných podmienkach, aké majú napríklad ľudia v bežných záhradkách. Väčšina dnes komerčne dostupných odrôd sa šľachtí v priemyselných podmienkach na masové využitie v konvenčnom chemizovanom poľnohospodárstve. Sú preto do určitej miery adaptované na priemyselné technológie pestovania. Napríklad na používanie pesticídov proti chorobám, reguláciu burín pomocou herbicídov, používanie syntetických hnojív, mechanizovaný zber a pod. Také odrody sú šľachtené primárne pre potreby konvenčného priemyselného poľnohospodárstva, nie pre potreby záhradkárov a ekologických pestovateľov. Preto každú novú odrodu najprv testujem v nepriemyselných podmienkach na našej farme v Pňoviciach bez použitia chémie a priemyselných hnojív. Ak som schopný odrodu v takých podmienkach vypestovať a som s ňou spokojný, ponúknem ju. V opačnom prípade nie.
Prečo sa bežné osivo dostupné v predajniach morí? Aký je váš prístup?
Morenie v konečnom dôsledku znižuje prirodzenú odolnosť osiva proti pôdnym patogénom. Pri morenom osive nedochádza k selekcii na odolnosť, pretože vyklíčia aj semená, ktoré by v prirodzených podmienkach neprežili. V Permasemienkach preto semená nemoríme.
Ako by mala podľa vás vyzerať zostava plodín pestovaných v samozásobiteľskej záhradke? Ktoré plodiny by v nej nemali chýbať?
Každý človek má iné preferencie, ľudia žijú v odlišných klimatických podmienkach a záhradníčia na rôznych typoch pôdy. Napr. základom jedálneho lístka severoamerických Indiánov boli tri posvätné plodiny označované v mytológii Čerokézov ako tri sestry: kukurica, fazuľa a tekvica. Kombináciou týchto plodín si Indiáni zaistili základný zdroj kalórií vrátane potrebných minerálov a vitamínov prakticky na celý rok. Kukurica je ideálnym základom ľudskej stravy. Chýbajú jej však dve nevyhnutné aminokyseliny – lyzín a tryptofán, a ďalej vitamín B2 a niacín. Tieto látky sa nachádzajú vo fazuliach. Tekvice sú zase výborným zdrojom vitamínu A a z ich semien sa dá získať kvalitný rastlinný tuk, ktorý kukurica ani fazuľa nemajú. Kukurica, fazuľa a tekvica teda môžu tvoriť základ a potom už záleží na konkrétnom pestovateľovi, čo jemu alebo členom jeho rodiny chutí z listovej, plodovej a koreňovej zeleniny najviac. Základom je podľa mňa pestrosť. Napríklad u nás v rodine deti milujú čerstvé rajčiny, hrášok, šaláty. To sú plodiny, ktoré v záhradke ocenia najviac.
