Vyvíja umelú inteligenciu: Nie všetci vám chcú nechutne uškodiť. Budeme žiť férovejšie

Viete, čo je hologram? Tak si z neho predstavte reálnu postavu a predstavte si, že sa s ňou budete môcť plnohodnotne rozprávať. Práve takáto postava vznikla v roku 2021 na Slovensku. Volá sa Vesna a stretnete ju vo vybraných pobočkách Slovenskej sporiteľne.

„Okrem toho Google prednedávnom zverejnil zariadenie, ktoré vytvára ilúziu 3D priestoru. Keď s niekým budete telefonovať, budete mať pocit, že tá osoba sedí vedľa vás,“ hovorí hlavný vývojár Vesny ANDREJ GREGUŠ zo spoločnosti Nettle.

Ako Vesna funguje, čo sa pripravuje v oblasti umelej inteligencie a v čom technológie človeka zrejme nikdy neporazia?

O umelej inteligencii sa hovorí už dlhé roky, ale zatiaľ akoby nemala veľké zastúpenie v každodennom živote. Znamená to, že je len náročné rozpoznať ju alebo naozaj ešte nie je veľmi rozšírená?

Nastupuje to a trend je nezvratný. Napríklad aktuálne sme dokončili celú syntetickú postavu pre Slovenskú sporiteľňu, s ktorou sa budete môcť rozprávať. Nebudete si musieť nasadzovať žiadne okuliare ani prístroje a budete ju vidieť ľudskými očami ako hologram.

Budeme na Slovensku prví alebo to už vo svete existuje?

V bankovom prostredí a v Európe zrejme budeme. Okrem toho Google prednedávnom zverejnil zariadenie, ktoré vytvára ilúziu 3D priestoru. Nepotrebujete na to okuliare a môžete si s niekým telefonovať, pričom budete mať pocit, že sedí vedľa vás. Napríklad jedna osoba môže sedieť v Bratislave a druhá v Bostone, ale keď budú spolu telefonovať, druhá osoba sa bude v reálnom čase nachádzať v priestore pri tej prvej.

„Je technicky realizovateľné, že vám nákup príde domov každý piatok a vždy bude najlacnejší. Umelá inteligencia nám vie život výrazne zjednodušiť.“

Pýtať sa, čo bude o 10 alebo 20 rokov, je asi zbytočné a nepredstaviteľné. Stačí sa spýtať, čo tu bude o pol roka?

Áno. 5G technológia umožňuje prenos hologramu a bude to možné v reálnom čase. Google chce svoje zariadenie na prenos hologramu zmenšovať a dosiahnuť, že o pár rokov ho budeme mať každý v obývačke. Viaceré televízie už zvyknú robiť rozhovory s tenistami, ktorí v skutočnosti stoja na kurte, no v televízii sedia alebo stoja priamo v štúdiu.

Existujú oblasti, v ktorých ľudstvo nedokáže prijať umelú inteligenciu? Napríklad sa hovorí o tom, že raz nám bude chladnička hovoriť, čo v nej chýba a čo treba dokúpiť. Ale to by sme museli jesť neustále tie isté jedlá a byť v stravovaní čitateľní, čo nie sme. Ľudia si kúpia buď to, na čo majú chuť, alebo čo je práve v zľave. Dokáže umelá inteligencia zastúpiť aj takéto oblasti, v ktorých je pomerne výrazný prvok náhody?

Chladnička vie, čo by ste mali jesť vzhľadom na váš vek a zdravotný stav. Existujú rôzne inteligentné hodinky, náramky či prstene, ktoré vám vedia povedať, čo by ste si mali dať alebo urobiť, aby ste sa vyspali dobre.

Bude teda menej náhody?

Určite áno. Napríklad ja by som chcel vedieť čítať obsah nákupných bločkov. Viete z toho zistiť veľmi veľa. Napríklad je veľký rozdiel, či si kupujete pivo alebo víno. Tí, čo si kupujú víno, sa stravujú lepšie. Sú nejaké vzorce, ktoré o nás niečo hovoria. Keď bude banka vedieť čítať vaše pohyby na účte, môže vám odporučiť výhodnejšie ponuky iných dodávateľov, ktorí vám ponúknu rovnakú službu lacnejšie.

Zmení to nakoniec aj podnikanie ako také, a firmy sa tomu budú musieť prispôsobiť?

Áno. Reálne to smeruje do lepšieho a férovejšieho sveta, len budete musieť zdieľať dáta. Nie všetci vám chcú ublížiť a nechutne uškodiť.

Čaká nás pohodlnejší život?

Áno, ale predovšetkým spontánne nakupovanie. Google Business Message nám umožní posielať push notifikácie, čiže keď si kúpite nové topánky, po chvíli vám môže prísť správa, že iný obchod k nim má krásne ponožky, ktoré budú úplne ladiť. Keď neodpoviete, po pár dňoch vám môže prísť tá istá správa s menšou zľavou a na tridsiaty deň bude zľava ešte väčšia. Ďalšia vec je nakupovanie cez internet. Za prvý polrok 2020 bolo v USA predaných 10 percent automobilov online. Volvo chce do roka 2030 predávať všetky autá len cez internet.

Povie nám niekedy umelá inteligencia aj to, že niečo by sme si nemali kúpiť?

Ak to bude platiť zdravotná poisťovňa, tak áno. Ak to bude platiť výrobca čipsov, tak nie. Napríklad keby sme začali čítať nákupné bločky, z dlhodobého hľadiska by sme vedeli zistiť, čo nakupujete a na základe prehľadu na trhu by sme vám vedeli vyskladať najlacnejší nákupný košík. Alebo ak si kúpite novú tyčinku a kúpite si ju viackrát, systém sa vás môže opýtať, či si ju chcete pridať na nákupný zoznam. Je technicky realizovateľné, že vám nákup príde domov každý piatok a vždy bude najlacnejší. Umelá inteligencia nám teda vie život aj výrazne zjednodušiť, netreba o nej hovoriť len ako o zlej.

Existuje napriek tomu nejaký dôvod, prečo by sme sa jej mali báť?

Ak zlyhá človek, tak áno. Ale ak má ľudstvo dobré úmysly a chce pomôcť, tak nie. Takých ľudí je snáď viac.

„V každom riešení si kontrolujeme, na koľko percent si je systém istý. Keď je to nad 90 percent, necháme na to reagovať systém sám.“

Nešťastnou vizitkou umelej inteligencie sú algoritmy sociálnych sietí, ktoré priniesli už množstvo káuz a stále pribúdajú ďalšie. Vyšiel o tom na Netflixe aj dokument The Social Dilemma, v ktorom sa spomína napríklad algoritmus YouTube, ktorý viac ako sto miliónov krát odporúčal video o tom, že Zem je plochá. Internetový robot Tay od Microsoftu sa zas na Twitteri zmenil na rasistu a nakoniec ho museli vypnúť. Chválil Hitlera, popieral holokaust a hovoril o negroch. Problém bol v tom, že mu ľudia predkladali zavádzajúce informácie a hekli ho. Neznie to ako niečo, na čom sa pracuje už viac ako desať rokov a čo by sme mali nazývať inteligenciou.

V prípade četbotov si môžete povedať, že to nejako opravíme. Ale určite by som sa nepustil do autonómnych áut, lebo to riziko je tam obrovské. Spal by som veľmi zle, keby niekto niečo utrpel za to, že auto urobilo chybu. Nejaké hranice však existujú aj v prípade četbotov. Určite by som sa nepustil do takých, ktoré by mali konzultovať váš psychický stav.

Na četbotoch pracujete od roku 2018. Na čo všetko ste ich zatiaľ natrénovali?

Vyvíjame četbotov s voľným textom aj klikacie, v ktorých si vyberáte z preddefinovaných možností. Jednou možnosťou je aj četbot v e-mailovej komunikácii, z ktorej nemáte pocit, že vám odpovedá počítač. Dokážete to rozpoznať jedine cez to, že odpoveď vám príde okamžite, ale inak netušíte, že e-mail spracovala umelá inteligencia.

Už to nie sú len vyskakovacie okná na webových stránkach?

Presne tak. Naša technológia je veľmi modulárna. Primárne sa zameriavame na to, že z neštruktúrovaného textu dokážeme pochopiť zámer. Či to využijeme na mailboty, četboty alebo voiceboty, ktorým dávame syntetickú tvár, to už je vecou ďalších kombinácií. Základná technológia zostáva rovnaká, akurát, že sú tam rôzne moduly. Vyvinuli sme napríklad mailbota, prostredníctvom ktorého odpovedáme na veci týkajúce sa poistenia.

K akému najväčšiemu problému môže dôjsť v četbotoch, ktoré vyvíjate vy? Môžu sa aj ony zmeniť na rasistické?

To sa nemôže stať, pretože odpovede koncipujeme my a určite sa v nich neobjaví nič neslušné. Čiže odpovede sú už predpripravené a četbot ich len skladá.

Nemôže sa to naučiť sám svojím vlastným vzdelávaním?

Takéto niečo môže byť len v uletenom svete, ale klient si to nezlizne.

Ako si dokáže váš systém poradiť s nespisovnosťou slovenčiny? Pri komunikácii vznikajú rôzne preklepy či gramatické chyby a niektorí ľudia nepoužívajú diakritiku.

Súčasťou modulov sú opravy preklepov a ďalší modul pridáva diakritiku. Značná časť práce je predspracovanie údajov, ktorá spočíva v tom, že si text opravujeme na spisovný a gramaticky správny.

Stane sa, že vás systém požiada o pomoc a povie, že niečo nevie prečítať?

V každom riešení si kontrolujeme, na koľko percent si je systém istý. Keď je to nad 90 percent, necháme na to reagovať systém sám. Ak je to nad 85, tak povieme, že si nie sme istí, ale skúsime a dáme dve možnosti. Ak je to menej, prepíname komunikáciu na operátora a ten to dokončí.

Čo urobí v prípade preklepu? Povedzme, že chcem napísať ďakujem, ale napíšem fakujem. Opraví to systém za mňa?

Iróniu rozpoznať nevie. Ale keď budeme mať toto slovo nastavené ako vulgarizmus, tak vás systém vypípa a upozorní, aby ste sa správali slušne. Závisí, čomu priradíme väčšiu hodnotu.

Človek tým príde o tajné zbrane, keď nebude môcť používať iróniu a sarkazmus.

Oboje sú pre systém nerozpoznateľné.

Ako veľmi je človek zastupiteľný?

V niektorých prípadoch sme zastupiteľní už teraz a je toho stále viac a viac. Sú tri dôvody. Veľká výpočtová kapacita, ktorá je neustále lacnejšia a dostupnejšia, potom štruktúrované dáta a tretím faktorom je stále väčší výskum, ktorý sa okolo toho robí.

Ako sa trénuje bot?

Dáte do neho všetko, čo potrebuje na to, aby dokázal robiť niektoré veci. Predovšetkým ho musíte natrénovať na rozpoznávanie komunikácie a vytvoriť kategórie, čo má na čo odpovedať. Aby sa to udialo, je potrebné, aby to niekto nastavil. Najskôr teda odpovedá na otázky skutočný človek a umelá inteligencia sa len pozerá. Postupne zistí, ako odpovedal na dané situácie. To je maximum samoučenia, ktoré sa dá dosiahnuť.

Môže umelá inteligencia ochorieť?

Keď to necháte na samoučenie, tak áno. Ale keď ju budete aspoň čiastočne ovládať, tak nie.

Človek by teda mal byť pri umelej inteligencii navždy?

Podľa mňa áno. Zatiaľ neviem o takej technológii, ktorá by to urobila úplne dokonalo a sama.

Má človek rozumieť všetkým rozhodnutiam inteligencie, prečo tak urobila?

Mal by. Ale či rozumie, to už je iná otázka. Nie vždy viete povedať, prečo systém zareagoval nejako, lebo na pozadí je naliate obrovské množstvo dát, ale musíte sa snažiť o to, že v prípade chyby ju budete môcť opraviť.

Existujú už aj príklady, keď je umelá inteligencia samostatná a nepotrebuje človeka?

Nejaké sú, ale sú to skôr jednoduchšie úlohy. Napríklad novinári v Le Figaro používajú umelú inteligenciu na to, že im príde informácia o výsledku volieb a za dve sekundy majú článok na hlavnej stránke, ktorý prezentuje danú informáciu a má to hlavu a pätu. Toto isté sa dá urobiť pre počasie, šport či ekonomické informácie. Sú domény, v ktorých sa to dá využiť veľmi dobre, ale nedá sa to generalizovať.

V akých oblastiach nás umelá inteligencia nemá šancu zastúpiť? Čo také písanie novinárskych komentárov alebo názorov, vie mať svoj názor aj umelá inteligencia?

Záleží, kto ju zostaví. Ak jej nastavíte pravidlo, komu má nadržiavať, bude vedieť napísať aj subjektívny článok.

Budú to vždy len čiastkové umelé inteligencie alebo je šanca dopracovať sa aj k všeobecnej?

Veľa tímov na tom pracuje a míňa sa na to veľa peňazí, ale či to niekto dotiahne do konca, to si netrúfam povedať. Už sa začína hovoriť aj o tom, že autonómne autá nikdy nebudú. Míňa sa na to množstvo prostriedkov, napriek tomu stále existuje obrovské riziko a môže sa tam niečo vyskytnúť.

O tom je prvok náhody. Nedá sa všetko predvídať a ošetriť na 100 percent.

Síce teraz už možno existuje ďaleko nižšia pravdepodobnosť vzniku dopravnej nehody, keď bude auto šoférovať umelá inteligencia, ako keď ho bude viesť človek, ale zaručiť to neviete. Keď dôjde k smrteľnej nehode, o autonómnom aute sa bude písať viac, ako keď to spôsobí človek.

Možno aj preto, že pri autonómnom vozidle sa horšie hľadá vinník. Keď auto nabúra samo, kto má za to niesť zodpovednosť?

To je ono. Ja však túto tému veľmi nesledujem, lebo také produkty nevyvíjame a sledovať ju nemusíme. Určite je však otázkou, kto je za to zodpovedný. Naše technológie majú za cieľ pomôcť človeku získať informáciu, ktorú v daný okamih potrebuje.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.