Jednou z prvých otázok, ktoré mi pacient po diagnostikovaní cukrovku, položí, znie práve tak: „To je tá horšia alebo lepšia cukrovka?“ A keď v rámci rodinnej anamnézy zisťujem výskyt cukrovky v rodine, tak často povie, že otec alebo mama mali cukrovku, ale „tú stareckú.“ Ako to vlastne s tou cukrovkou je?
Cukrovka nie je jedno ochorenie. Jedná sa o chorobný stav, pri ktorom je zvýšená hladina glukózy v krvi a jej príčiny sú rôzne. Dnes platí rozdelenie cukrovky (diabetes mellitus) podľa doteraz známych vyvolávajúcich príčin do štyroch kategórií.
Najväčšou skupinou je cukrovka 2. typu (predtým označovaná ako nezávislá od podávania inzulínu), ktorej príčinou je kombinácia dvoch hlavných mechanizmov: zníženej citlivosti tkanív a orgánov na inzulín - tzv. inzulínovej rezistencie a poruchy sekrécie inzulínu. Prejavuje sa takmer výlučne u dospelých. Dlho je bez príznakov alebo príznaky sú nešpecifické – únava, slabosť, znížená výkonnosť, častejšie močové infekcie, u žien gynekologické infekcie. Často sa zistí neskoro – niekedy sa diagnostikuje až po zistení niektorej z chronických komplikácií cukrovky, napríklad zmeny na očnom pozadí, na drobných nervoch dolných končatín, aterosklerotické zmeny. Preto sú veľmi dôležité pravidelné preventívne prehliadky, aby bola diagnóza zachytená včas a začalo sa s diétno-režimovými opatreniami a prípadnou farmakologickou liečbou v snahe predísť komplikáciám cukrovky. Výskyt cukrovky 2. typu je v populácii 20 až 30-ročných pacientov okolo 2 percentá, kým vo veku nad 70 rokov dosahuje až 10 percent. Pravdepodobne toto je dôvod, prečo sa v minulosti cukrovka 2. typu spájala s názvom starecká.
Druhou skupinou je cukrovka 1. typu (v minulosti nazývaná od inzulínu závislá), ktorej príčinou je nedostatok alebo úplné chýbanie inzulínu, pretože sú zničené B-bunky v pankrease, ktoré inzulín vyrábajú. Dôvodom je geneticky podmienená tvorba autoprotilátok, keď vlastné telo vytvára látky, ktoré tieto bunky zničia. Typické príznaky sú zvýšený smäd, časté močenie, chudnutie napriek primeranému príjmu stravy. Najčastejšie vzniká u detí, ale asi 10 percent cukrovky vzniknutej v dospelosti je cukrovka 1. typu. Liečbou tohto typu cukrovky je aplikácia inzulínu.
Tretiu skupiny tvoria špecifické typy cukrovky – jedná sa o cukrovku, ktorá vzniká pri niektorých endokrinných ochoreniach, pri nádoroch a zápaloch pankreasu, pri užívaní niektorých liekov, pri genetických poruchách B-buniek pankreasu (MODY), niektorých infekciách a existujú aj genetické syndrómy s výskytom cukrovky.
Štvrtú skupinu tvorí gestačná cukrovka - jedná sa o rôzny stupeň poruchy metabolizmu glukózy, ktorý sa prvýkrát zachytí počas tehotenstva. Môže ísť o novozachytenú cukrovku 1. typu, 2. typu alebo po pôrode môže cukrovka vymiznúť. Snaha o optimálnu hodnotu glukózy v krvi je u tehotných žien dôležitá pre zdravý vývoj dieťatka i zdravie matky.
Na úvodnú otázku si dovolím povedať, že neexistuje lepšia alebo horšia cukrovka. Je dôležitá skorá diagnostika cukrovky a v prípade jej zistenia je dôležitý aktívny prístup pacienta, aby v spolupráci s diabetológom a diabetologickou sestrou dosiahli spoločný cieľ – predísť možným komplikáciám cukrovky a zachovať primeranú kvalitu života diabetika.
MUDr. Rudíková
-
