Stovky hodín prísneho výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž

Sledovať ich, ako zručne narábajú s veslom a smerujú drevené lode po labyrinte úzkych kanálov, je fascinujúci zážitok. Svet gondol a gondolierov je neodmysliteľnou súčasťou historických i súčasných Benátok.

Gondoly vyriešili problém s dopravou

Oblasť, kde dnes ležia Benátky, bola v minulosti iba močaristou a blatistou pláňou. Prví osadníci odviedli kus práce, aby lagúnu vysušili, vykopali kanály a na tvrdej hline postavili drevené základy, na ktorých dodnes stoja všetky benátske skvosty.

Architektúra predurčila aj spôsob prepravy v meste. Zatiaľ čo v iných kútoch Talianska mohli obyvatelia využívať kone, v Benátkach bez ciest by to bol problém. Domácim sa preto museli spoľahnúť na lode. Za predchodkyňu gondol sa považuje podstatne kratšia a širšia loď nazývaná scaula. Prvá zmienka o používaní gondol v Benátkach pochádza z roku 1094, no predpokladá sa, že slúžili ako hlavný spôsob transportu ešte skôr.

V období najväčšej popularity v 17. a 18. storočí sa v Benátkach podľa odhadov pohybovalo cez 10 tisíc gondol. Teraz ich je len 400, hoci pri pohľade okolo seba počas pobytu v meste sa môže zdať, že počet je oveľa vyšší.

Nebola vždy čierna

Tradičná gondola je dlhá 10,85 metra a široká 1,44 metra. Jej trup je postavený z ôsmich rôznych druhov dreva: dub, smrekovec, jedľa, lipa, brest, orech, mahagón a čerešňové drevo. Typickými črtami je štíhly tvar a nezvyčajne asymetrické dno, ktoré dokáže preplávať plytkou vodou v kanáloch.

Do začiatku 17. storočia boli gondoly až gýčovo prezdobené. Pre benátske rodiny totiž predstavovali symbol dôležitosti v miestnej hierarchii. Predbiehali sa medzi sebou a míňali množstvo peňazí, aby okázalým zdobením svojich lodí dali ostatným najavo svoje bohatstvo. ​​

Rázny koniec prišiel po zásahu miestneho senátu v 16. storočí. Nové nariadenie prikázalo natrieť všetky gondoly čiernou farbou. Hoci v dnešnej dobe žiadne oficiálne nariadenie v platnosti nie je, tradícia čiernej farby ostala zachovaná.

Umne skryté symboly

Nové lode sa stále vyrábajú v Benátkach v lodeniciach s názvom squero, kde okrem slávnych gondol vznikajú aj plavidlá mascarete, sandoli, caorline.

V minulosti bolo lodeníc v Benátkach oveľa viac, dnes je aktívnych iba 5 squeri. Najznámejšia a najstaršia v meste je squero San Trovaso, ktorá ročne postaví asi 10 nových lodí.

Stavba gondoly si vyžaduje najmenej 12 mesiacov. Do práce na tomto fascinujúcom diele sa zapája viacero rôznych remeselníkov: tesársky majster, zlatník, ktorý vytvára zlaté ozdoby, a kováč, ktorý ručne vyrába železný ornament v čele gondoly „ferro da prova“.

Prova nemá iba estetickú funkciu. Pomáha vyvažovať gondoliera stojaceho v zadnej časti lode a skrýva niekoľko symbolov:

• šesť kovových hrotov zodpovedá šiestim štvrtiam Benátok,

• oblúk nad šiestimi hrotmi reprezentuje slávny most Rialto,

• hrot smerujúci dozadu symbolizuje oblasť ostrova Giudecca,

• horná časť pripomína tvar dóžovej čiapky (pomenovanie historického vladára).

Neodmysliteľnou časťou gondoly sú jej pohyblivé časti: veslo, ktorým zručný gondolier naviguje loď kanálmi, a vidlica na veslo „forcola“. O jeho výrobu sa stará skúsený remeselník nazývaný „Remi“. Nie je to vôbec jednoduchá práca, pretože veslá majú rôzne veľkosti a vlastnosti v závislosti od typu člna a veslára.

Veslová vidlica umožňuje gondolierovi pohodlne s loďou manévrovať dopredu i vzad, otáčať sa, spomaliť a loď zastaviť. V skutočnosti však veslo neuzamyká, ale je na ňom iba voľne uložené, aby ho gondolier mohol v prípade kedykoľvek vybrať.

Gondolierom nemôže byť ktokoľvek

Muž v pruhovanej košeli, čiernych nohaviciach a typickom klobúku. Aj vy si takto predstavujete obraz typického gondoliera? Túto „uniformu“ preslávil taliansky film z 50. rokov 20. storočia Benátky, mesiac a vy, ktorý vykreslil príbeh očarujúceho gondoliera.

Byť gondolierom však neznamená len charizmaticky sprevádzať turistov po Benátkach. Cesta za tradičným povolaním, ktoré sa kedysi dedilo z generácie na generáciu, je nesmierne tŕnistá.

Licenčný proces sa riadi prísnym protokolom a vyžaduje si veľa príprav. Uchádzači navštevujú špeciálnu školu a absolvujú 400 hodín výcviku, vrátane štúdia cudzích jazykov a histórie Benátok. Na záver musia prejsť náročnou skúškou. Každý rok sa získajú licenciu 3-4 noví gondolieri.

V súčasnosti je v Benátkach viac ako 600 licencovaných gondolierov, z toho iba jediná žena. Je ňou Giorgia Boscolo, dcéra dlhoročného gondoliera, ktorá získala licenciu od augusta 2010.