Slovenskí tridsiatnici, ktorí majú kapitál, začínajú čoraz viac podnikať vo fondovom biznise a narastá ich záujem o malé investičné fondy. Hoci je pomerne ľahké ich založiť, ich spravovanie už nie je také jednoduché. Pri ich zdaňovaní či správe narážajú zakladatelia často na problémy. Problematike alternatívnych fondov sa venujú aj advokáti z kancelárie Highgate law & tax, ktorí 14. júna organizujú v Bratislave konferenciu na tému zakladania malých investičných fondov. O tom, kto môže založiť na Slovensku alternatívny fond a čo to obnáša, sme sa rozprávali s advokátom Tomášom Demom z kancelárie Highgate law & tax.
Čo sú malé investičné fondy a prečo sa považujú za alternatívne tipy fondov?
Tieto fondy sa nazývajú malými primárne preto, že na ich založenie a správu sú kladené nižšie regulačné požiadavky než na štandardné fondy, ktorých investičná politika podlieha európskej legislatíve. Tým, že malé investičné fondy nie sú určené pre retail, ich regulácia je voľnejšia. Zároveň sa o nich hovorí aj ako o alternatívnych. Malé fondy sa od štandardných líšia aj z hľadiska objemu a skladby portfólia, ktoré môže byť finančne limitované, avšak skladbou pestrejšie. V rámci portfólia totiž umožňujú investovať do nehnuteľností, kryptomien, umenia a iných zložiek, ako je to pri štandardných fondoch, ktoré bežne ponúkajú banky.
Na čo sú portfóliá slovenských zakladateľov malých fondov najčastejšie zamerané?
Z našej praxe evidujeme narastajúci dopyt po kryptomenách. Tie sú novodobým aktívom, ktoré pribúda v portfóliách. Ale často sú to aj nehnuteľnosti a treťou najčastejšou oblasťou, do ktorej malé fondy investujú, sú startupy.
Záujem mladých Slovákov o investičný biznis v posledných rokoch rastie. Fondy chcú dnes zakladať najčastejšie ľudia po tridsiatke. Čo má na „fondový boom“ najväčší vplyv?
Záujem o zakladanie malých fondov rastie násobne za posledné dva-tri roky. V súčasnosti je to najmä raketovo stúpajúca inflácia, ktorá sa podpisuje pod zvýšený dopyt o to, aby boli finančné prostriedky uložené inde ako na bežných účtoch. Pokiaľ ide o vek zakladateľov, evidujeme nárast investorskej kapitálotvornej strednej vrstvy, ktorá má zarobené peniaze a chce ich zhodnocovať. Malé fondy sa však snažia zakladať aj ľudia, ktorí pôsobili vo väčších fondových či bankových štruktúrach a chcú svoje skúsenosti zúročiť vo vlastnom biznise.
Môže teda fond založiť a investovať doň ktokoľvek, alebo sú pri zakladaní a investovaní do fondov určené podmienky, kto a kedy tak môže urobiť?
Pokiaľ ide o investorov, malé investičné fondy sú určené iba pre kvalifikovaných alebo profesionálnych investorov. Nie retail. Pri kvalifikovaných investoroch je podmienkou minimálna suma investície 50-tisíc eur. Pri profesionálnych investoroch ide osoby, ktoré majú jednak odborné skúsenosti s finančným trhom a zároveň už v minulosti realizovali určitý objem obchodov na finančnom trhu, alebo ich investičné portfólio presahuje určitý finančný objem.
Pokiaľ ide o zakladateľov, miera regulačných požiadaviek a podmienok na založenie fondu je pri malých fondoch v zásade násobne menšia ako pri štandardných fondoch. Na samotných zakladateľov nie sú pri zakladaní kladené špeciálne požiadavky, preukazuje sa však odborná spôsobilosť správcu fondu. Musí byť registrovaný v NBS a v zásade zodpovedá za dodržiavanie regulácie pri správe fondu.
Samotné založenie fondu je však pomerne jednoduché, čo je teda na malých fondoch komplikované?
V prvom rade asi určenie hranice, kedy už ide o kolektívne investovanie. Slovenská legislatíva je v tomto pomerne vágna a je tak ťažké vymedziť, čo nie je a čo už je regulovaný fond. Mnoho ľudí v takejto situácii preto siaha po štruktúrach, o ktorých si myslia, že nie sú regulované, alebo balansujú na hrane zákona. Aj preto sme sa rozhodli na túto tému zorganizovať konferenciu o zakladaní a prevádzkovaní malých investičných fondov, na ktorej chceme záujemcom o fondový biznis praktickou formou vysvetliť, kedy sa už dostávajú za hranicu regulácie. Jej nepoznanie, prípadne ignorovanie totiž môže mať až trestnoprávne následky.
Ďalším z podstatných problémov je zdaňovanie. Slovensko nie je tradičná fondová krajina a naša daňová legislatíva v niektorých prípadoch napríklad nezmyselne prikazuje fondom preceňovať svoje investície, čo má za následok zásadný negatívny daňový dopad. V neposlednom rade sa komplikácie objavujú pri nastavení vzťahov medzi investormi a zakladateľmi. Naše právo napríklad nerozoznáva a neupravuje na západe uznávané fondové inštitúty ako carried interest, interim dividend alebo share redemption.
S čím sa na vás, v súvislosti s malými fondmi, najčastejšie obracajú vaši klienti?
Klienti, ktorí za nami prichádzajú, väčšinou tušia, že ich podnikanie alebo zámer založiť fond môže byť regulovanou činnosťou. Chcú od nás stanovisko alebo analýzu, či ich podnikateľská činnosť je za hranicou kolektívneho investovania a či potrebujú registráciu alebo povolenie od NBS. Potom sú tu aj takí klienti, ktorým už NBS zaklopala na dvere, oni nemali licenciu alebo registrovaného správcu a obrátili sa na nás s požiadavkou, aby sme ich zastupovali v konaní pred NBS. Na konferencii aj k tomu odznejú prípadové štúdie a na príkladoch ukážeme, kde môže byť hranica medzi bežnými ekvity investíciami a kolektívnym investovaním.
Ak sa teda chce niekto prepracovať k tomu, že by raz chcel založiť svoj vlastný fond, čím by mal začať?
Prvý krok je analýza plánovaného biznis modelu - teda zodpovedanie si otázky, či ide o regulované podnikanie vyžadujúce povolenie, alebo registráciu. Ak áno, klientom často pomôže už vopred poznať rozsah regulácie týkajúcej sa následnej správy fondu, aby vedeli odhadnúť náklady s tým spojené.
Boli by sme radi, ak by Konferencia 14. júna pomohla potenciálnym zakladateľom ujasniť si, čo obnáša založenie a prevádzkovanie malého investičného fondu na Slovensku z právneho, daňového aj účtovného hľadiska.
