Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
Inflácia môže priniesť nečakaný jav. Zlacňovanie drahých vecí.
Podľa prieskumu nálady v slovenských domácnostiach začnú ľudia viac sporiť a niektoré výdavky obmedzia úplne. Ako zmenia svoje spotrebiteľské správanie a ktoré firmy na to doplatia najviac?
„Ľudia budú pravdepodobne viac vyhľadávať lacnejšie alternatívy tovarov. Tiež sa budeme snažiť neplytvať, či už potravinami alebo energiami, a teda zhasínať, neprekurovať a nemíňať veľa vody pri sprchovaní či umývaní riadu,“ hovorí MATEJ HORŇÁK, analytik Slovenskej sporiteľne.
V rozhovore sa dočítate:
- Koho zasiahne inflácia najviac?
- Ako pomáha dlžníkom?
- Ktorých odvetví sa inflácia dotýka len minimálne?
- Na čom sa dá pri optimalizovaní výdajov ušetriť najviac?
- Ako dlho potrvá obdobie súčasnej vyššej miery inflácie?
Môže vyjsť niekto z inflácie ako víťaz?
Nie, pretože rast cien sa nás týka všetkých. Niekoho sa však dotkne viac a niekoho menej, pretože máme rôznu štruktúru tovarov a služieb, ktoré spotrebúvame. Keby sme sa chceli pozrieť na to, kto môže ťažiť z rastu cien, tak inflácia pomáha dlžníkom, pretože znižuje hodnotu ich dlhu. Ak si niekto požičal 20-tisíc eur pred desiatimi rokmi, dnes už je to iných 20-tisíc. Už si za ne nekúpite toľko, koľko ste si mohli kúpiť vtedy.
„Infláciou budú menej zasiahnutí bohatší ľudia a lepšie zarábajúce páry.“
Je možné, že by som si pri nejakom type životného štýlu nemusel všimnúť infláciu vôbec?
Infláciu si všimnú všetci, ale určite ňou budú menej zasiahnutí bohatší ľudia a lepšie zarábajúce páry. Pretože keď začnú rásť ceny, tí s nižšími príjmami budú musieť obmedzovať svoj život viac ako tí, ktorí zarábajú viac a doteraz si vedeli aj viac ušetriť. Navyše lepšie zarábajúci vedia obmedziť luxusnejšie statky ako počet dovoleniek alebo zážitky, pričom nízkopríjmové osoby musia obmedzovať úplne iné druhy tovarov, napríklad niektoré esenciálne produkty.
Zasahuje inflácia najviac práve ich?
Primárne sa treba pozrieť na to, z akých položiek inflácia pochádza. Výrazne narástla cena potravín a tiež cena energií. Energie na Slovenskú sú regulované regulačným úradom väčšinou na obdobie celého roka, čiže od rastu cien v druhej polovici minulého roka boli spotrebitelia uchránení, avšak od tohto roka sa zdražovanie už prejavilo.
Spomínané dve kategórie vysvetľujú veľkú časť nárastu cien, keďže spoločne tvoria 40 percent výdavkov nízkopríjmových domácností, čo je viac ako v prípade ostatných typov domácností. Keďže im tieto položky tvoria najväčšiu časť rozpočtu, prirodzene ich zasahujú najviac. Ak sa pozrieme na najzraniteľnejšie skupiny, v roku 2021 boli chudobou najviac ohrození nezamestnaní, domácnosti s tromi a viacerými deťmi a jednotlivci nad 65 rokov.
Aký je to objem populácie na Slovensku?
Príjmová chudoba predstavuje príjem pod 60 percent mediánového príjmu v krajine. V roku 2021 ňou bol zasiahnutý každý ôsmy obyvateľ, čiže zhruba 12 percent populácie. Spolu je to približne 660-tisíc ľudí, čo je medziročný nárast o 45-tisíc osôb.
Pomocou kalkulačky osobnej inflácie sa dá vypočítať aj vlastná miera inflácie. Napríklad doprava mala v marci 2022 s 10,3 percentami druhú najvyššiu ročnú mieru inflácie, hneď po kategórii bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, ktorá dosiahla 13,4 percenta. Sú odvetvia, ktorých sa týka inflácia len minimálne?
V marci 2022 vzrástli na Slovensku ceny výrobcov o 37 percent, čo bolo omnoho viac ako v prípade domácností, keďže firmy nemajú regulované ceny a trhový vývoj sa prelieva do ich výkonnosti omnoho rýchlejšie. Súčasná miera inflácie je tlačená najmä cenami energií, čiže sa to dotýka všetkých, keďže všetci potrebujú kúriť i svietiť. Rolu tu zohráva, aká veľká je potreba energií v konkrétnom odvetví či firme.
Viaceré analýzy ukázali, že prudké zdražovanie pocítia rodiny pri nezmenených návykoch približne sumou 100 až 150 eur. Za stravu zaplatia viac o 50 až 70 eur, za dopravu a pohonné hmoty o 20 až 30 eur a ostatné mesačné výdavky vzrastú v priemere o 10 až 20 eur. Dá sa povedať, o koľko eur viac minie mesačne priemerný Slovák, keď to na rodinu vychádza 100 až 150 eur?
To je tiež veľmi individuálne. Dáta ukazujú, že priemerné čisté peňažné výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje spolu s výdavkami na energie a bývanie vzrastú asi o 21 eur mesačne na osobu. Ak sa pozrieme na celý spotrebiteľský kôš, ide o nárast zhruba vo výške 40 eur.
„Vieme povedať, že o 40 rokov už nebude mať rozloženie populácie tvar pyramídy, ale tvar akéhosi stromu, no nevieme povedať, ako bude ľudstvo fungovať.“
Analýza A handful of items are driving inflation in America od magazínu The Economist ukázala, že cena za prenájom vozidiel medziročne stúpla o 110 percent, poistenie áut o 57 percent a cena vajec o 22 percent. Naopak, cestovanie kleslo o dve percentá a sledovanie športov o päť percent. Môže sa v súčasnosti stať, že cena niektorých tovarov alebo segmentov klesne?
Z tohto príkladu mi vychádza, že sa nám tu bijú dve veci. Jednak je to rast cien vstupov, ktorý tlačí ceny tovarov nahor, na druhej strane sa dostávame do situácie, kedy bude tento rast cien obmedzovať spotrebiteľský dopyt. Napríklad časť ľudí obmedzí nákup biopotravín a začne ich nahrádzať lacnejšími alternatívami alebo obmedzí predplatné streamovacích služieb. V dôsledku súčasnej situácie začnú ľudia uváženejšie míňať a viac šetriť. Môže sa teda stať, že postupne dôjde k oslabeniu dopytu po niektorých položkách natoľko, že výrobcovia si povedia, že je čas znižovať ceny. Najväčšími adeptmi sú z môjho pohľadu typy tovarov ako spomínané streamovacie služby, kde sú dodatočné náklady na ďalšieho zákazníka veľmi nízke.
Na čom sa dá pri optimalizovaní výdajov ušetriť najviac?
Podľa prieskumu nálady v slovenských domácnostiach začnú ľudia viac sporiť a niektoré výdavky obmedzia či odložia. Predovšetkým tie väčšie ako výmena auta, rekonštrukcia bytu a podobne. Preto sa niektoré náklady prenesú do budúcnosti, pretože väčšinu z tých vecí budeme stále potrebovať. Okrem toho sa budú obmedzovať aj výdavky na nie nevyhnutné veci k životu ako sú kiná, divadlá a ďalšie zážitky. A ako som už spomínal, ľudia budú pravdepodobne viac vyhľadávať lacnejšie alternatívy. Tiež sa budeme snažiť neplytvať, či už potravinami alebo energiami, a teda zhasínať, neprekurovať a nemíňať veľa vody pri sprchovaní či umývaní riadu.
Nie je to krátkozraké? Zvykne sa hovoriť, že nie som taký bohatý, aby som si kupoval lacné veci. Znamená to, že v konečnom dôsledku môžeme na lacné veci minúť viac peňazí, ako sa pôvodne zdá. Nevydržia tak dlho a v prípade potravín môžu ovplyvniť aj zdravie. Nevyjde nás teda takýto prístup nakoniec drahšie?
Vnímam to ako krátkodobé, núdzové riešenie. Časom sa ľudia vrátia k štandardným zvykom.
Aktuálna situácia výrazne zasiahne aj akciové trhy, na ktorých sa primárne nachádzajú spoločnosti s luxusnejším tovarom. Ako veľmi vhodné je na nich v súčasnosti obchodovať?
Ak ide o individuálne investovanie, tak riskantné je aj v pokojných časoch. V súčasnosti sú výkyvy na trhoch pomerne výrazné, čo vyplýva z celkovej neistoty. Jeden politický prejav dokáže zmeniť celý ekonomický vývoj, ktorý sme doteraz vedeli predpokladať na základe informácií z minulosti. Všetky naše predstavy o po-pandemickej rýchlej obnove sa 24. februára zmenili a vo svete nastala trpká neistota o tom, čo bude. Investori teraz preto viac prechádzajú do bezpečnejších aktív ako zlato, vzácne kovy či dlhopisy.
Každý potenciálny investor by sa však v prvom rade mal najskôr zamyslieť nad svojou finančnou situáciou a vnímať, že kolísanie trhov je bežným javom. Z pohľadu histórie sa akciové trhy z kríz síce vždy dostali, ale trvalo to rôzne dlho. Avšak ak je niekoho investičný horizont viac ako desať, pätnásť rokov, akciové trhy sú jasná voľba.
V USA patrili inflačné 70. roky k najhorším, kedy trhy nezarobili ani na infláciu. Trvalo to dlhých 12 rokov, teda od roku 1971 do roku 1983. Ak sa rozhodnem zainvestovať, mám sa pripraviť na to, že svoje peniaze „uvidím“ možno až o desať, dvadsať rokov?
Pri akciových trhoch je to veľmi nevyspytateľné, preto sa treba pripraviť, že investícia nemusí byť vždy zisková. Investícia má tým väčšiu šancu zarobiť, čím dlhšie som ochotný nechať ju pracovať.
Mal by ma nejako vyrušiť súčasný vývoj inflácie, ak mám 30 rokov a pred sebou ďalších 35 rokov na trhu práce? Mal by niekto zo súčasného vývoja aspoň spozornieť?
Z pohľadu investovania nie je pri takomto dlhom horizonte potrebné robiť razantné rozhodnutia či zmenu investičnej stratégie. Najlepšie je nerobiť nič a držať sa svojho cieľa a postupu, ktorý som si stanovil na začiatku.
Dá sa čeliť inflácii aj žiadaním o zvýšenie platu? Je teraz na to dobrý čas? Pretože silné populačné ročníky odchádzajú do dôchodku a nové generácie, ktoré vstupujú na trh práce, sú málopočetné. Ľudí je teda stále menej, čiže pracovníci majú stále väčšiu vyjednávaciu silu. Je to tak?
Skôr než demografická zmena bude v najbližšom období trhom práce rezonovať invázia na Ukrajine a s tým spojené problémy v ekonomikách. Predpokladáme, že priemerné nominálne mzdy budú na Slovensku stále rásť aj napriek citeľným hospodárskym problémom, na čo bude tlačiť práve spomínaný rast cien. Keby však firmy chceli pokryť celú tohtoročnú infláciu, museli by sme sa rozprávať o zvýšení platov o približne desať percent, čo je pri plošnom zvyšovaní veľmi veľké sústo aj pre tie najväčšie firmy. Zrejme sa niektorí jednotlivci, najmä vysokokvalifikovaní špecialisti, dočkajú aj viac ako desaťpercentného zvýšenia mzdy, ale väčšina firiem na Slovensku si nebude môcť dovoliť takýto rast miezd, keďže ich zisková marža je už teraz výrazne tlačená nadol.
So zmenou zloženia populácie je spojená aj sekulárna stagnácia (tzv. japonizácia ekonomiky), kedy má starnúca populácia nízky spotrebiteľský dopyt, čiže má čoraz menšie požiadavky na výstavbu nových domov, na kúpu nových áut či dovoleniek, keďže už všetko má. Z toho dôvodu nebude pre koho vyrábať tak veľa a znížia sa aj úrokové sadzby. Smerujeme k tomu? Kedy by to mohlo nastať?
Pomerne dobre vieme odhadnúť, ako sa bude vyvíjať demografia najbližších 50 až 60 rokov. Vieme povedať, že o 40 rokov už nebude mať rozloženie populácie tvar pyramídy, ale tvar akéhosi stromu, no nevieme povedať, ako bude ľudstvo fungovať. Stačí si porovnať svet v roku 1980 a 2020, aký obrovský posun sme zaznamenali za krátkych 40 rokov. Nedá sa preto povedať, či budeme v roku 2060 ešte pracovať, alebo za nás už všetko budú robiť roboty a nám zostanú len kreatívne úlohy či oddych a voľný čas. Bezpochyby však na trhu vzniknú nové potreby aj nové typy povolaní či podnikateľských príležitostí.
Ďalšie príbehy
Ako dlho potrvá obdobie súčasnej vyššej miery inflácie?
Očakávame, že miera inflácie by mala vyvrcholiť v najbližších mesiacoch s postupným poklesom, ktorý bude len jemný. Predpokladáme, že zvýšenú mieru inflácie tu budeme mať aj budúci rok, predovšetkým kvôli zvýšeným cenám energií. Veľa rozhodne aj to, či mal na Ukrajine kto zasiať, či zasial, či to bude mať kto zožať a potom aj vyviezť. Rovnako tak, aké vzťahy budú medzi Západom a Ruskom. Rusko je výrazný exportér paládia pre katalyzátory, neónu pre čipy, lítia pre batérie aj obilnín.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.