Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
Počet ľudí trpiacich úzkosťami kvôli peniazom výrazne narástol.
Ak ste si minulý rok v januári kúpili ojazdenú Škodovku, zaplatili ste za ňu okolo 10 000 eur. Priemerná cena rovnakej Fabie sa v bazároch za rok vyšplhala na 14 000 eur. Stúpla aj suma za plnú nádrž, ktorá by vás dnes namiesto 50 eur vyšla už viac ako 70 eur.
Rast cien sa dotýka každého, keďže drahšie nie sú len autá, ale aj nehnuteľnosti, potraviny i zážitky. Nestúpali však len ceny, ale počas pandémie a vojny aj počet ľudí trpiacich úzkosťami kvôli peniazom.
Odborníci ponúkajú štyri tipy, vďaka ktorým vás panika z rastúcich cien môže obísť.
Stres z peňazí súvisí s finančnou gramotnosťou, preto je vzdelávanie v tejto oblasti na prvom mieste.
Akcie, fondy, ročná percentuálna miera nákladov, úver, devízy. Podľa nedávneho prieskumu Národnej banky Slovenska len desať percent dospelých odpovedalo správne na základné otázky o tom, ako fungujú peniaze. Neistota a stres, ktoré často máme pri riešení peňažných záležitostí, do veľkej miery súvisia s finančnou gramotnosťou a schopnosťou rozhodovať sa správne.
Ak totiž hovoríme o peniazoch, hovoríme najmä o rozhodovaní. Niekedy je rýchle, intuitívne a emocionálne, inokedy podlieha pomalej logickejšej úvahe.
Psychológovia odporúčajú uprednostniť rýchly a emocionálny systém len pri udalostiach, ktoré nemajú zásadnejší dopad na náš život. V otázkach väčších investícií, ako napríklad kúpa bytu alebo auta, by sme sa rýchlym rozhodovaniam mali vyhnúť. Obzvlášť v čase stúpajúcich cien si ich treba dobre premyslieť.
Čo je nevyhnutné ovládať? Okrem základných finančných pojmov by ste mali mať najmä prehľad o svojom mesačnom rozpočte. Koľko zarobíte, koľko miniete a koľko a či vôbec usporíte. Dôležité je tiež vedieť, aké bankové produkty využívate a koľko vás stoja.
Predchádzať finančnému stresu môže pomôcť aj dôkladná analýza príjmov a výdavkov, na základe ktorej sa budete môcť zodpovednejšie rozhodnúť. Na dobré finančné plánovanie je nevyhnutné mať prehľad o financiách a produktoch, ktoré na trhu existujú.
Znehodnotenie peňazí v dôsledku inflácie je jedným zo stresových faktorov. Ekonomické dôsledky pandémie negatívne pocítila viac ako polovica obyvateľov Slovenska. Spolu s rastúcou infláciou však priniesli aj jedno pozitívum. Motivujú ľudí viac sa zaujímať o svoje peniaze.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka si Slováci začínajú čoraz viac uvedomovať, že peniaze len tak odložené na bežných účtoch nie sú tým najlepším spôsobom sporenia.
„Otvorenejší k investovaniu do akcií či podielových fondov sú skôr muži a predovšetkým mladí ľudia.“
„Zvýšený záujem evidujeme o investovanie do akcií, dlhopisov či podielových fondov, ktoré ako spôsob sporenia využíva viac než štvrtina klientov. Otvorenejší k tejto forme investovania sú skôr muži a predovšetkým mladí ľudia,“ hovorí Horňák.
Vkladné knižky, na ktorých si sporili naši rodičia a starí rodičia, už strácajú svojich priaznivcov, čo ukázal prieskum agentúry IMAS pre Erste Group. Tradičný sporiaci účet dopĺňajú v posledných rokoch rôzne formy investovania.
Možností, ako zhodnotiť svoje peniaze, je dnes veľa. Zlato, kryptomeny, nehnuteľnosti, umenie či podielové fondy. Nemusíte mať ani kožený kufrík, drahý oblek a na účte milióny, aby ste mohli investovať. Postačí, ak vám zostáva napríklad pár desiatok eur z výplaty alebo máte na sporiacom účte väčšiu hotovosť, ktorú neplánujete tak skoro minúť.
Čoraz populárnejšie sa stávajú najmä podielové fondy. Z dlhodobého hľadiska sa ukazujú ako najrozumnejšie riešenie. Aj napriek nestabilnej ekonomickej situácii dosahujú rast až niekoľko percent ročne. Investovať môžete aj menšie sumy, napríklad len 20 eur mesačne.
V prípade nízkeho veku, dlhého investičného horizontu a vytvorenej dostatočnej rezervy stoja podľa Horňáka za zváženie aj rizikovejšie investície, napríklad do akciových a indexových fondov. Tie síce zažívajú výkyvy, no pri dlhodobom investičnom horizonte majú potenciál priniesť zaujímavé výnosy.
Zatvorené reštaurácie, fitness centrá, kaviarne. Pre podnikateľov katastrofa, pre úspory Slovákov pravý opak. Počas pandémie sme ušetrili mesačne o desať eur viac. Takmer pätina Slovákov si dokázala mesačne odložiť vyššiu čiastku ako rok predtým.
Z prieskumu agentúry IMAS pre Erste Group vyplynulo, že sme si mesačne odložili priemerne 123 eur. Oproti predchádzajúcemu roku to bolo o desať eur viac. Prispela k tomu najmä práca a školské vyučovanie z domu, zatvorené prevádzky či zrušené kultúrne podujatia. Zarobené peniaze sme nemali kde minúť.
„Keďže nutnosť vyšších úspor je najviac citeľná u mladých, priemerná mesačná rezerva je v tejto skupine najvyššia a dosahuje takmer 150 eur. Vo všeobecnosti sa kvôli finančnému zdraviu domácnosti odporúča mať vytvorenú finančnú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov,“ upozorňuje Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne.
Spotrebiteľský prieskum Štatistického úradu SR ukázal, že ľudia v súčasnosti prehodnocujú väčšie nákupy a skôr sa pripravujú na rast cien potravín či energií. S tým úzko súvisí vytváranie úspor. Až 85 percent Slovákov považuje za dôležité mať vytvorenú finančnú rezervu. Za posledné štyri roky vzrástol tento podiel až o 15 percent.
Úzkosť z finančných problémov vám pomôže vyriešiť finančná terapia. Absolvovať sedenie s finančným terapeutom nie je žiadnou novinkou ani hanbou. Veľká finančná kríza v roku 2008 spôsobila prudký nárast počtu ľudí, ktorí mali kvôli peniazom psychické problémy a hľadali pomoc u odborníkov. O dva roky neskôr založili v USA Asociáciu finančnej terapie.
„Ľudia sa často rozhodujú na základe emócií aj v oblasti financií.“
Mnohí Američania sa dnes počas obednej prestávky posadia na gauč finančného terapeuta a odhaľujú psychologické ťažkosti, ktoré vedú aj k zlým finančným rozhodnutiam. Čím sa líši finančná terapia od všeobecnej psychoterapie?
„Spája finančné poradenstvo a plánovanie s osobným poradenstvom, manželskou a rodinnou terapiou, sociológiou, sociálnou prácou a psychológiou. Dobrá finančná terapia prebieha aj v spolupráci s finančnými odborníkmi, ako sú daňoví experti a investiční poradcovia,“ vysvetlila finančná terapeutka Amanda Clayman v rozhovore pre americké vydanie časopisu Forbes.
Ďalšie príbehy
Medzi najčastejšie problémy, ktoré Amanda so svojimi klientmi rieši, patrí najmä finančná disciplína, zadlžovanie, nedostatočné príjmy a nadmerné míňanie. V tomto všetkom môže mať pôvod vaše psychické prežívanie.
„Ľudia sa často rozhodujú na základe emócií aj v oblasti financií. Spôsobuje to, že peniaze sa stávajú zdrojom konfliktov vo vzťahoch. Čokoľvek sa deje vo vnútri človeka, nájde vyjadrenie v tom, ako premýšľa a používa peniaze. Snažím sa zmeniť to, čo klienti robia s peniazmi a nie len sa pozerať na to, ako sa cítia alebo o tom premýšľajú,“ povedala Amanda Clayman.
Aké sú pravidlá sporenia? 10-20-30-40
Chceli by ste si začať budovať finančnú rezervu, no neviete, ako na to? Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák ilustruje, ako by mal človek postupovať pri tvorbe osobného rozpočtu.
Zvýrazňuje najmä potrebu myslieť na nepredvídateľné situácie, väčšie výdavky a dôchodok vo forme vytvorenej rezervy, poistného krytia či dlhodobého investovania. V prípade riadenia osobných financií existuje pravidlo 10-20-30-40, ktoré poslúži ako modelový príklad.
„Vo všeobecnosti sa odporúča odkladať si aspoň 10 percent mesačného príjmu na železnú rezervu, ktorá by mala v konečnom dôsledku byť vo výške troch mesačných platov či trojnásobku mesačných výdavkov. Ide o rezervu, ktorá má za cieľ pokryť neočakávané výdavky v prípade, že dôjde k náhlemu výpadku príjmu. Tieto peniaze by mali byť uložené tak, aby boli relatívne rýchlo k dispozícii, to znamená neviazať ich na dlhé obdobie,“ tvrdí Horňák.
Číslo 20 percent je podiel príjmu, ktorý by mal byť určený na dlhodobejšie investície do budúcnosti v dlhšom časovom horizonte a prípadne aj s vyšším rizikom.
Ak majú ľudia záväzky, ako sú splátky úverov, nemali by presahovať 30 percent bežného mesačného príjmu.
„Nehovoríme iba o požičaných peniazoch. Veľmi dôležité je aj poistenie, aby bol jednotlivec krytý v prípade negatívnych udalostí. A na záver, maximálne 40 percent príjmu by malo byť využitých na spotrebu, na tradičné bežné mesačné výdavky ako potraviny, nákupy a podobne,“ uzatvára Horňák.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.