SME

Domčeky trulli mali slúžiť ako dočasné bývanie v snahe vyhnúť sa daniam

Za unikátom Apúlie cestujte do Alberobello. Najete sa v nich, nakúpite i prenocujete.

Domčeky trulli v Alberobello (Zdroj: Canva.com)

Tradičné vápencové domy trulli (jednotné číslo trullo) sú architektonickým unikátom a jedným z najväčších lákadiel regiónu Apúlia. „Pôvod ani ich vek nie sú známe. Predpokladá sa, že tradičné trulli pochádzajú z Grécka, alebo zo Sýrie, hoci vedci nevylučujú, že svetlo sveta uvideli trulli práve v Apúlii,“ hovorí sprievodkyňa Janka Palenčárová. Aj ich názov vznikol potaliančením gréckeho slova troulos, čo znamená kupola.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Roztrúsené sú po menších i väčších dedinách v údolí Itria. Najviac zachovaných príkladov sa nachádza v uliciach mesta Alberobello, presnejšie v častiach Rione Monti a Aja Piccola.

Zažite malebnú Apúliu so slovenskou sprievodkyňou. 5-dňový poznávací zájazd začína s cenovkou 849 eur.

Keď sa opovážlivý gróf chce vyhnúť plateniu daní

Archeologické nálezy v regióne predpokladajú, že prvé trulli sa objavili už okolo roku 1000. Väčšina z tých, ktoré poznáme dnes pochádza z 14. až 16. storočia. Pôvodne mali slúžiť ako sklady a dočasné obydlia pre drobných farmárov a poľnohospodárov.

Nejasné historické záznamy podporili vznik rôznych legiend, ktoré sa snažia vysvetliť ich pôvod.

Pred zjednotením Talianska mal každý región svojho grófa, ktorý bol podriadený kráľom v Neapole alebo Florencii. Vlastníkom pôdy v okolí Alberobello bol gróf z Conversana. Asi štyridsiatim roľníckym rodinám umožnil usadiť sa tu, kultivovať les na ornú pôdu a obrábať ju s povinnosťou odovzdať mu desatinu úrody. Prefíkaný gróf sa snažil vyhnúť daniam, a preto rozhodol, že jeho poddaní budú žiť v domoch so suchými kamennými múrmi.

„V 17. storočí platil zákon Pragmatica de Baronibus, podľa ktorého sa platili vysoké dane z nových stavieb. Za stavbu bolo považované všetko, čo malo strechu. A tak, keď mala prísť inšpekcia z Neapolského kráľovstva, pod ktorú táto oblasť spadala, strechu domu rozobrali a bolo po poplatkoch,“ vysvetľuje sprievodkyňa. Gróf na svoju drzosť údajne doplatil zatknutím.

Podľa inej legendy prinútil nedostatok dreva na stavbu domov hľadať obyvateľov alternatívy. Ako ideálny materiál sa javil vápenec, ktorý bol bez problémov dostupný.

V polovici 16. storočia sa nachádzalo v oblasti asi 40 trulli. Do konca 18. storočia vzrástol ich počet na 3 500. Po skončení feudálneho režimu na konci 18. storočia bolo mesto oficiálne pomenované Alberobello a neapolský kráľ Ferdinand IV. Bourbonský mu udelil štatút kráľovského mesta. Výstavba nových trulli postupne upadla.

Tradičná metóda výstavby napriek pokročilej dobe

Trulli sa vyznačujú charakteristickými pyramídovými, kupolovitými alebo kužeľovitými strechami vybudovanými z vápencových dosiek. Obyvatelia tejto oblasti sa trápili so zabezpečením vody na živobytie, museli si preto poradiť svojpomocne. Stavba trullo začínala vyhĺbením zásobníka na vodu, ktorý sa nachádzal v podloží domu, a vykopaný materiál zúžitkovali na vztýčenie stien. I napriek pomerne pokročilej dobe sa na stavbu trulli nepoužíval cement ani malta.

Kamene na stavbu dvojvrstvových hrubých stien systematicky ukladali priamo na podložie. Kompaktná stavba ponechala malé otvory na okná a dvere. „Steny trulli sú hrubé, aby boli obydlia stabilné, neraz majú šírku jeden meter. Všetky sú natreté žiarivo bielym vápnom,“ dopĺňa sprievodkyňa. V lete ich chlad vytváral príjemné prostredie, no v zime mali tendenciu vychladnúť a kondenzovať vlhkosť, ktorá vznikla dýchaním i varením. Priemerná teplota vo vnútri domu dosahovala okolo 18 stupňov.

V interiéri nechýbal krb a rôzne výklenky, ktoré slúžili napríklad na umiestnenie postelí oddelených závesom od zvyšku obytnej miestnosti. Hoci väčšina trulli boli jednopodlažné domy, tie bohatšie mali z drevených trámov vytvorené aj poschodia.

Aj výrazná strecha má dve vrstvy. Vnútornú časť tvoria naukladané vápencové kamene, uzatvorené ručne vyrobenou pieskovcovou „zátkou“ s názvom pinnacolo. Podľa ich rôznych dizajnom sa predpokladá, že ide o poznávacie znamenie kamenára (trullisto), ktorý konkrétny trullo postavil.

Na túto vrstvu ukladali vápencové dlaždice, ktoré sú naklonené smerom von, aby zabránili stekaniu dažďovej vody. Tú odchytávali vyčnievajúce odkvapy naspodu strechy a odvádzali do zásobníka pod domom.

Na strechách mnohých trulli si môžete všimnúť biele maľované symboly, ktoré mali pre obyvateľov náboženský alebo mystický význam a mali ich ochraňovať.

Napriek použitej suchej technike a účelu výstavby, trulli prekvapujú svojou odolnosťou. V samotnom Alberobello sa ich zachovalo viac ako 1 500. Dnes ich chránia talianske zákony ako národné pamiatky a od roku 1996 sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

V Alberobello akoby sa zastavil čas

Biela farba s odtieňmi sivej sa rozlieha široko ďaleko po Alberobello. Špicaté strechy, jedna vedľa druhej, vytvárajú dlhý hrebeň. Hoci sa odlišujú, už letmý pohľad prezradí, že nezaprú niekoľko spoločných znakov.

V jednom vás čaká talianska gastronómia, v druhom štýlové butiky, v treťom zážitok z prenocovania. Nenechajte si ujsť návštevu chrámu Chiesa Sant'Antonio, ktorý bol postavený v súlade s miestnou architektúrou bol v roku 1926. So svojou výškou 21 m výrazne vyčnieva ponad všetky domčeky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu