SME

Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci

Jeden z najväčších folklórnych festivalov v regióne ostáva úrovňou kvality verný svojmu menu.

RASLAVICE. Už viac ako polstoročie ubehlo od chvíle, keď sa vtedajšia vládna moc rozhodovala o tom, kde zasadí tradíciu v podobe folklórneho podujatia pre oblasť Šariša. Pomyselný „boj“ o tento post vyhrala pred Hertníkom obec Raslavice. A tak sa práve v tejto obci s nepopierateľným prívlastkom „folklórna“ už po 52.-krát o pár dní uskutočnia Šarišské folklórne slávnosti spevov a tancov.

Obec, ktorá sa stala srdcom folklóru na Šariši

Šarišské slávnosti tancov a spevu majú pred sebou 52. ročník. História vzniku týchto slávností sa spája s víziou ponúknuť Šarišanom v rámci folklóru priestor, kde by sa mohli prezentovať. „Rusíni už mali festival desať rokov predtým, Východná mala svoj festival. Na Šariši však chýbal. A tak sa pred vyše 50 rokmi rozhodovalo, kde sa Šariši by sa mohol urobiť. Na vtedajšom štábe na úrovni kraja sa uvažovalo medzi Raslavicami a Hertníkom,“ spomína genézu starosta Raslavíc Marek Rakoš. Nakoniec to vyhrali Raslavice. Aj z praktických dôvodov. „Hertník v tom čase nemal takú peknú plochu ako Raslavice. Tie ponúkli na takéto podujatie podstatne krajšiu plochu a to rozhodlo,“ vysvetľuje starosta.

S posunom termínu. Na istotu

Folkloristi vedia, že Raslaviciam patrila v kalendári akcií pôvodne druhá polovica júna. Aj keď v minulosti už nejaký ten posun bol – či o nejaký ten deň, či týždeň, tento rok festival posunuli až o dva mesiace. Z praktických dôvodov. „My celé slávnosti financujeme z rozpočtu obce. Tým pádom, keď v decembri schvaľujeme obecný rozpočet, už vtedy sa musíme baviť, či do toho ideme a o koľko navýšiť. A minulý rok bol v tom čase ešte covid v plnom prúde,“ vysvetľuje starosta. Hoci uplynulé leto boli v exteriéri povolené podujatia za dodržania istých obmedzení, do organizácie sa nepustili. Pri povolených počtoch by im to nepokrylo ani len náklady. Na slávnosti schválili na tento rok približne 35-tisíc eur s tým, že približne 10-tisíc vykryjú od návštevníkov, 10-tisíc od sponzorov a zvyšok ostane na obci, vrátane grantov. S týmto zámerom slávnosti plánujú každý rok. A aj vzhľadom na tieto okolnosti sa rozhodli posunúť termín na august. „Je to bezpečnejší termín. Počítali sme s tým, že sa všetko uvoľní, a teda to bude istejšie,“ vysvetľuje starosta. Nechali tak priestor aj pre folklórne kolektívy. Aby sa po vynútenej pauze stihli zohrať. Dátum tohtoročných slávností bol tak výsledkom pragmatických skutočností.

Pôvodne s myšlienkou témy dolnej zeme

Zmena termínu však nijakým spôsobom neuberie na kvalite programu pripravovanej zo strany obce. „Opäť chceme priniesť našim návštevníkom to najlepšie a vysokú kvalitu, ktorou sú už naše slávnosti známe,“ prezradil starosta obce Marek Rakoš. Motív slávností kreovali postupne, pôvodne sa uvažovalo o programe v duchu predstavenia dolnej zeme. „Chceli sme sa venovať dolnej zemi, mali sme pozvanú Kovačicu, taktiež to mal byť súbor Mladosť, ktorý mal pripravený celý program o dolnej zemi. Chceli sme tak pomyselne preniesť Slovákov žijúcich v Srbsku, ktorí tam už 300 rokov udržiavajú slovenské korene a tradície, aj medzi nás. Mladosť nám to však odriekla,“ vysvetľuje Rakoš. Nakoniec poňali tematiku širokospektrálnejšie – zakukli do folklóru viacerých krajín. A neobišli ani našich susedov, ktorých aktuálne zmieta vojna. „Sme veľmi radi, že sa podarilo, aj vďaka šikovnému Matúšovi Jaškovi, ktorý sa aktívne pohybuje v profesionálnom folklórnom svete, aby k nám zavítali naši priatelia z Ukrajiny – Zakarpatský národný chór,“ teší sa starosta. So svojou tvorbou obrazov príde ukrajinská národná kultúrna umelkyňa. Okrem ukrajinského chóru ozdobí program aj FS Z Kovačice zo Srbska. A maďarskú kultúru prinesie profesionálny kolektív, ktorý funguje v Bratislave, Ifjú Szivek. „Momentálne vystúpia u nás tri profesionálne telesá, vrátane PUĽS-u, čo sme zatiaľ v Raslaviciach ešte nemali v takom rozsahu. Program je veľmi kvalitný a ešte rozmanitejší, ako sme pôvodne plánovali,“ teší sa starosta. A tematicky sa im podarilo zakomponovať aj Raslavice, keďže v Raslaviciach žili kedysi Maďari, a tak je im to kultúra blízka.

Pre tých domácich i to najlepšie, čo je doma

Slávnosti však nemôžu obísť domácu hrudu a to, čo sa zrodilo vo folklóre v tunajšom regióne. Ich samotné počiatky sa viažu práve na tento zámer. „V rámci programu vystúpia aj súbory vďaka tradícii, ktorú som zaviedol pri svojom nástupe – program venovaný blízkym ľudovým zoskupeniam z blízkeho okolia. Kolektívy, ktoré možno nie sú až také známe, možno nemajú až takú možnosť prezentovať sa na takých festivaloch a najväčší je pre nich práve ten raslavický. Pre nás je to radosť, pre nich pocta a tak vzájomne aj opačne,“ vysvetľuje starosta.

Cena tak, aby nebolela

Otázkou v rámci príprav bola aj výška vstupného na slávnosti. Riešili to na úrovni obecného zastupiteľstva a po spoločnej debate sa rozhodli pristúpiť ku kroku mierneho zvýšenia. Dospelý si tak za lístok zaplatí 7 eur (kedysi to bolo 5 eur), pri deťoch zvýšili z 1 eura na 2 eurá, do 6 rokov zdarma. „Oproti iným festivalom je to lacnejšie, ale mám postreh, že ľuďom z nášho okolia akoby sa to stále zdalo veľa, no je to ťažké. Momentálne máme sponzorov, ale zo začiatku nám vstupné nepokrylo ani tretinu nákladov. Zvyšok ostáva na obci. Ľuďom sa možno zdá, že je to veľa, ale keď chceme kvalitný program, zahraničné telesá, zabezpečiť im ubytovanie a stravovanie na 3-4 dni, inú možnosť nemáme, ak chceme, aby to bolo na istej úrovni,“ vysvetľuje starosta.

Autentická ulička remesiel

Raslavické slávnosti nie sú len o speve a tanci, ale významným poznávacím prvkom a ich súčasťou je aj ulička remesiel. Práve v nej sa predstavia so svojím kumštom tí najlepší remeselníci zo širokého okolia, ktorí predvedú známe i menej známe umenie remesiel. „Teší ma, že počas môjho pôsobenia sme spolu s Monikou Balážovou dali uličke remesiel celkom iný charakter. Nebolo to už tak, ako predtým, ale pekne sa to rozdelilo. Tu je zóna pre remeselníkov a tu pre stánkarov. A v rámci slávností sme začali oslovovať maliarov a rezbárov, aby vytvorili nejaké hodnotné diela, ktoré potom následne v obci aj ostanú. Osobne sa z toho veľmi teším, lebo aj to je súčasť folklórnych slávností. Folklór nie je len o tom odprezentovať sa v sobotu a nedeľu, ale folklór sa dá vyjadriť aj iným spôsobom,“ vysvetľuje Marek Rakoš.

Diela, ktoré ostanú ozdobou

Svoje miesto tu má teda taktiež rezbársky plenér. A ten má ešte jednu zvlášť pridanú hodnotu – umelecké diela, ktoré počas neho vznikajú, ostávajú nielen na pamiatku, ale rovnako aj ako nový artefakt v rámci obce. Takto postupne dopĺňajú kolekciu drevených diel, pričom každé z nich sa viaže na iné ročné obdobie. A v takomto móde ich aj postupne striedajú. Raslavice tak stále krášli iné drevené súsošie, ktoré má svoje miesto v centre, oproti kultúrnemu domu pri kostole vo výstavnom prístrešku, ktorý vznikol pred piatimi rokmi práve kvôli tejto myšlienke. Dosiaľ sa vďaka rezbárskemu umeniu obohatila ich zbierka o tri diela, pričom každé je pomyselne naviazané na inú časť roka. So zimou sa spája betlehem, s jarou súsošie vzkriesenia Ježiša Krista, s letom dedinská svadba a tento rok by mal pribudnúť štvrtý výtvor – dožinky na dedine. „Mali by sme mať ako keby obsadené všetky štyri ročné obdobia, ktoré postupne budeme meniť,“ vysvetľuje starosta. Tým, že je téma vopred daná, nie je tvorba len náhodná, ale vždy tematická a zasadená do prostredia obce.

„V tejto oblasti je nám veľmi nápomocný známy etnograf a etnológ pán Martin Mešša,“ vysvetľuje starosta.

Počas slávností a neskôr aj v Galérii ľudového umenia Šariša (GĽUŠ) si budú môcť návštevníci pozrieť to najlepšie, čo umelci vytvorili nielen tohto roku, ale aj z uplynulých rokov.

Namáhavé prípravy, ale plodné výsledky

Raslavice sa môžu pravidelne tešiť z bohatej účasti v rámci svojich folklórnych slávností. „Ak je dobré počasie, zvykneme mať aj okolo 4 – 5-tisíc návštevníkov denne. Dúfame, že aj tentoraz prídu v minimálne takom hojnom počte,“ želá si starosta. On sám veľmi dobre viem, že za dvoma dňami podujatia stoja týždne, ba mesiace intenzívnych príprav. Momentálne napríklad vylepšujú areál, menia lavičky a pripravujú výzdobu. Rekonštruujú, maľujú, aktuálne dávajú 80 kubíkov dreva na výmenu lavičiek na amfiteátri, ktoré počas uplynulých rokov „odpočívali“. No nič nenechávajú na náhodu ani nerobia polovične.

„Pre nás je to niečo ako najväčšia slávnosť a chceme to tak pripraviť dokonalo. Ak príde hosť na oslavu, každý chce, aby to bolo čo najlepšie. A rovnako to chceme aj my. Nech to stojí, čo to stojí, ale je to naša vizitka.“ Program a jeho príprava nie je ľahká, ale ani márna. „Musíme bojovať, aby sme ten folklór na scénu dostali, aby ľudí zaujal a aby prišli. Aby sa dedovizeň uchovala, aby sme to vnímali, aby sme to chápali, toto naši predkovia založili, žili tým a my to potrebujeme uchovávať. Inak stratíme identitu dediny, identitu kraja, národa a toho sa bojím, lebo ak na tom nebudeme pracovať, tak sa to postupne vytratí.“

Byť centrom kultúry

V rámci slávností majú svoje čestné miesto aj maliari, teraz chystajú aj tretí maliarsky plenér. Ako rezbári, tak i maliari im zanechávajú krásne diela. „Aj teraz máme galériu a máme tam obrazy, ľudia chodia obdivovať. Tá zbierka zo slávností ostane a vždy bude, toto dielo a meno autora z akej krajiny, venované počas slávností. Doteraz sme mali celkom malé priestory, ale teraz galériu ako keby rušíme a presúvame do zrekonštruovanej synagógy, ktorú čoskoro odovzdáme a bude tam galéria ľudového umenia,“ prezrádza Rakoš na margo plánov. A medzi ne patrí i vízia otvorenia informačného centra, ktoré bude ponúkať hodnoty obce – sochy, výrobky z dreva, diela majstrov, kroje, krojované bábiky a v neposlednom rade aj výrobky našich včelárov, ktoré budú ukazovať z kultúry obce Raslavice a ľudového umenia.“

Kto má niečo z dávnej doby, to radi uvítajú

Už počas aktuálneho ročníka slávností chcú začať so zbieraním vecí a predmetov, starých krojov, fotiek a ďalších artefaktov. „Kto by mal nejakú cennosť z dávnejších dôb, ktorá by prezentovala obec Raslavice, predmet, fotku, obraz, prvok, tak sa nám môže ozvať a dohodnúť, aby sme si to stiahli. Radi by sme ako obec tie naše hodnotné prvky kupovali, aby nám nezmizli. A tak keď budeme zbierať takéto predmety, začneme vytvárať Múzeum šarišského ľudového umenia. Chceme aj v spolupráci s Raslavičanom tam prezentovať ocenenia a ich históriu, keďže ide o kolektív, ktorý oslávil 90 rokov svojho fungovania.“

Cieľom starostu je, aby tie hodnoty umenia nepatrili pod súkromnú osobu, ale aby boli zhromaždené pod obcou, ktorá má nad takýmito materiálmi držať garanciu. A až následne nájdu vhodný priestor, starý domček umožňujúci presun artefaktov tam, tak to zhromaždia pod jednou strechou. Tak, aby v Raslaviciach vzniklo pomyselné centrum šarišskej kultúry.

„Budeme radi, ak nám s tým Raslavičania pomôžu a čokoľvek z minulosti doma majú, poskytnú, aby sme to mohli zhromažďovať a prezentovať ďalej,“ želá si starosta a zároveň povzbudzuje domácich k podieľaniu sa na spoločnej tvorbe múzea.

Dva dni pre folklórnych fajnšmekrov

„Každu chviľku caha pilku“ a takú pomyselnú pílku budú v Raslaviciach počas sobotného večera (20. augusta) ťahať tí najmladší zástupcovia folklóru. Ostávajú verní i tradícii a priestor ponúkajú aj susedským obciam a ich folklórnym kolektívom, ktorí „sebe zašpivaju raz“. Domácich vystrieda Červona kalina z Ukrajiny a sobotnou bodkou bude profesionálne teleso z Prešova PUĽS so svojím programom Kráčali pod nami. O zábavu sa následne postarajú počas ľudovej veselice Stropkoviani.

Nedeľa na pútavosti programu neuberie. Po dopoludňajších omšiach a evanjelických službách Božích sa folkloristi v krojovanom sprievode prejdú obcou až k amfiteátru, ktorý bude dejiskom dvojdňového folklórneho sviatku. A tam, kde „široke je raslavicke poľo“, už popri domácom Raslavičane, Šarišane z Prešova, Čerhovčane z Bardejova a Orgonine z Vranova budú spolu s hosťami zo Srbska spievať aj priatelia z Bratislavy a ich kolektív Ifjú Szivek, ktorý bude reprezentovať maďarskú národnosť. Aby sa do ďalekých diaľav ozývalo a do Raslavíc každého pozývalo hlasné: „Po rokoch cichosci Šarišske slavnosci!“

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,6 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie tlačové správy

Najčítanejšie správy na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 097
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 664
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 570
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Onkologické ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií a úmrtí na Slovensku.


INZERCIA 3 h

Po pandémii, keď sa ekonomiky snažia oživiť a hľadajú stabilnú budúcnosť, digitálne meny ako Bitcoin opäť získavajú na význame.


INZERCIA 3 h

Nové číslo Historickej revue už v predaji aj s knižnou predplatiteľskou akciou.


INZERCIA 3 h
SkryťZatvoriť reklamu