Biznis s pivom pôvodne nebol ich snom ani srdcovkou. Branislav Cvik je vyštudovaný ekonóm a Ľubomír Vančo zasa elektrotechnik. Najprv podnikali v dovoze kancelárskej techniky a elektrických klavírov. Tovar jednoducho nakúpili v zahraničí a potom ho predali na Slovensku, zisky záviseli od rabatov, ktoré z roka na rok kolísali.
Po čase začali hľadať niečo z ich pohľadu zmysluplnejšie. Produkt s pridanou hodnotou, na ktorom by mohli postaviť značku a podnikateľský príbeh. Správny moment prišiel v roku 2006, keď v novinách našli inzerát na predaj banskobystrického pivovaru Urpín.
Niekdajšia pivná legenda bola vtedy v konkurze a rozvrate, čo sa podpisovalo aj pod kvalitu produkcie.
Branislav Cvik a Ľubomír Vančo sa tým nedali odradiť. Jednu z najznámejších značiek pív vzkriesili a za uplynulých pätnásť rokov vrátili na mapu. Ich Urpiner je štvrtým najväčším pivovarom na Slovensku, ktorý však na rozdiel od konkurencie nemá za sebou silný zahraničný kapitál.
Spoločnosť Banskobystrický pivovar, ktorá za značkou Urpiner stojí, je nominovaná na cenu FéliX Business Award v hlavnej kategórii Excelentný biznis príbeh.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Spoločnosť Banskobystrický pivovar (Urpiner) je nominovaná na cenu FéliX Business Award v hlavnej kategórii Excelentný biznis príbeh.
Po stopách privatizéra
História pivovaru Urpín v Banskej Bystrici siaha do 70. rokov minulého storočia. Dlhé desaťročia sa pre svoju kvalitu tešil obľube pivárov. Zlom prišiel, keď sa k nemu po páde režimu a malej privatizácii v roku 1991 vďaka dobrým kontaktom na Mečiarovo vládnuce Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dostal privatizér Pavel Čupka.
Pivovar kúpil za 330 miliónov korún na úver. Vybavil mu ho Július Gašpar, ktorého mafiánsky bos Mikuláš Černák podľa týždenníka Plus 7 dní nazýval svojím ekonomickým poradcom.
Čupka sa začal angažovať v politike a pivovar dostal do štádia, keď prestal platiť dodávateľom a začal šetriť na surovinách.
Finančné problémy a zlý manažment viedli k tomu, že Urpín z mesiaca na mesiac upadal. V roku 2002 skončil v konkurze. Privatizér Čupka v ňom zanechal dlhy vo výške 1,4 miliardy slovenských korún (46 miliónov eur v prepočte konverzným kurzom) a bol vyšetrovaný za neplatenie daní a odvodov (v roku 2017 dostal od súdu dvojročnú podmienku).
Pivovar vďaka správcovi konkurznej podstaty Vladimírovi Noskovi ako-tak prežil, pretože aj v ekonomicky ťažkých časoch udržal výrobu piva a rozpredával len majetky, ktoré s výrobou nesúviseli.
Branislav Cvik a Ľubomír Vančo si už pri prvej obhliadke všimli obrovský investičný dlh pivovaru, zastarané technológie a výrobu v dezolátnom stave. Po podlahe unikala voda z pretekajúcich trubiek, skladové hospodárstvo fungovalo v papierovej forme.
Najprv si povedali, že kúpa takej rozvrátenej firmy nedáva zmysel. Potom si to rozmysleli, zariskovali a pivovar kúpili.
Noví majitelia spočiatku uvažovali, že upadajúcu značku zahodia. Napokon len mierne zmenili jej názov, lebo si uvedomili, že napriek všetkému stále predáva 60-tisíc hektolitrov piva ročne a nechceli prísť o zákazníkov, ktorí jej ostali verní.
Výroba s vlastným sladom
Branislav Cvik a Ľubomír Vančo do pivovarského biznisu vložili všetky úspory, založili svoje nehnuteľnosti a vybavili si bankové úvery, ktorými procesy v pivovare postupne modernizovali. Dnes už v podniku využívajú automatizáciu, na sudovej linke majú robot, pri ktorom stačí jeden operátor.
Pivo však stále varia tradičným spôsobom, keď päť až šesť týždňov zrie v tankoch. Branislav Cvik tvrdí, že ide o poctivú výrobu bez chemických konzervantov a urýchľovačov stimulujúcich rýchle kvasenie.
Urpiner je pivo plzenského typu, ktorého receptúry siaha do 13. storočia. Vyrába sa zo stopercentného jačmenného sladu, má zlatistú farbu a bohatú penu.
V rámci zlacňovania výroby niektoré veľké pivovary nahrádzajú jačmenný slad napríklad kukuricou alebo ryžou. „Ide o lacnejšie komodity, ktoré sa využívajú na zníženie nákladov, čo my zásadne odmietame,“ prízvukuje Cvik.
Jačmenný slad si v Banskobystrickom pivovare zabezpečujú vo vlastnej réžii. Firma je akcionárom spoločnosti Osivo, ktorej patrí Levická sladovňa s ročnou kapacitou 25-tisíc ton sladu ročne. „Ako akcionári vieme lepšie kontrolovať kvalitu a objemy v rámci kontraktov. Šlo nám primárne o surovinovú bezpečnosť,“ vysvetľuje Cvik.
Majitelia Uprinera si podchytili pestovanie aj ďalšej suroviny pre výrobu piva, chmeľu. Rastlina, ktorá typickou horkou chuťou prispieva k charakteristickej aróme piva, sa ešte v roku 1990 v bývalom Československu pestovala na 12-tisíc hektároch, čo predstavovalo trinásť percent svetovej rozlohy chmeľníc. Bývalá federácia sa pýšila titulom chmeľová veľmoc. To je však už minulosť.
Branislav Cvik a Ľubomír Vančo od roku 2014 stoja v čele družstva Slovchmeľ, ktoré zachránilo posledné chmeľnice na Slovensku. V roku 2018 vysadili štyri hektáre nového chmeľu, v súčasnosti ho pestujú na ploche 40 hektárov. Náklady na výstavbu chmeľnice dosiahli 150-tisíc eur.
V pláne je rozšírenie chmeľníc o ďalších 12,5 hektára na pôde, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond. „Chceli by sme pôdu odkúpiť alebo si zabezpečiť dlhodobý prenájom,“ vraví Cvik s tým, že čakajú na odpoveď fondu na svoju žiadosť.
Sebestačnosť v pestovaní chmeľu je pre pivovar výhodou. Na druhej strane, náklady na obrábanie, pohonné látky, postreky a hnojivá šli v priebehu uplynulého roka raketovo nahor a pestovanie chmeľu predražujú.
Po pandémii prišla ďalšia kríza
Výrazný stresový faktor pre Banskobystrický pivovar prišiel s príchodom covidovej pandémie v roku 2020. Podľa Cvika im vzala dva roky života: „Sektor HoReCa (hotely a reštaurácie - pozn. red.) nám tvorí polovicu odberateľských kapacít. Keď prišla pandémia a všetko sa pozatváralo, akoby nám odťali jednu ruku.“
Tvrdý lockdown prišiel v najhoršej možnej chvíli, pretože Urpiner si počas skorej jari predváral pivo na väčšie akcie. Mal tiež naplánovanú odstávku technológie, preto varil vo väčšom objeme než zvyčajne.
Keď zistili, že navarené pivo nemajú komu predať, museli ho zlikvidovať. Pivo má záruku tri až štyri mesiace, a ak sa nepredá, pokazí sa. Časť piva nechali vypáliť, ale milión pollitrákov vyliali do kanála.
Medzičasom sa dopyt po pive plnohodnotne vrátil na predpandemické úrovne, no majitelia Urpinera stále neriešia príjmovú stránku podnikania, ale náklady, ktoré im likvidujú marže. „Taký dramatický nárast nákladov som ešte nezažil, je to šialenstvo,“ tvrdí Cvik.
Faktúry za plyn podľa neho vyskočili medziročne o tristo percent, za elektrinu o 160 percent. Majitelia pivovaru predpokladajú, že len za energie v tomto roku zaplatia o milión eur viac ako vlani.
Problém vznikol, keď sa pivovaru na konci minulého roka skončila dlhodobá zmluva s dodávateľom elektrickej energie.
„Elektrina rástla do výšin každým dňom, ale rozhodnutie o uzavretí zmluvy sme odkladali. Jednoducho sme dúfali, že cena sa preklopí smerom nadol. To sa nestalo,“ spomína Cvik s tým, že ceny elektriny boli po uplynulé roky dlhodobo stabilné, a tak nemali dôvod, aby si zmluvu zakontrahovali na viacročné obdobie.
Okrem energií sa zdvihli, v priemere o 50 percent, aj náklady na obaly, fľaše, prepravky, sudy, plechovky, fólie, papierové kartóny i jačmeň.
Podľa Cvika je nárast cien niektorých položiek neodôvodnený a špekulatívny. Ako príklad uvádza sladovnícky jačmeň, ktorého cena sa dlhodobo držala v rozmedzí od 160 do 200 eur za tonu.
„Dnes ho kúpite od poľnohospodára aj za viac ako 300 eur za tonu. Navyše, ide o jačmeň z minulého roka, ktorý predajca držal na sklade, pretože vyčkával na lepšiu cenu,“ tvrdí spolumajiteľ Urpineru.
Vyššie náklady sa pretavujú do vyšších cien piva. S väčšinou obchodných sietí sa Banskobystrický pivovar férovo dohodol - nutnosť zdražovania podľa Cvika akceptovali. Niektoré však podľa neho úpravu cien stále odmietajú, dokonca požadujú zníženie cien.
„V jednom reťazci sa nám po prvýkrát po desiatich rokoch podarilo konečne zvýšiť odberateľské ceny v priemere o tri centy. A viete, o koľko zvýšil maloobchodnú cenu reťazec? O desať centov,“ dodáva.
Najsilnejším trhom je Kanada
Okrem Slovenska si Banskobystrický pivovar buduje pozície aj na zahraničných trhoch. Obchodné oddelenie Urpinera pravidelne chodí na výstavy a nadväzuje spolupráce s novými obchodnými partnermi.
Najviac piva exportujú do Kanady, kam putujú jeden až dva kontajnery mesačne. Ide o špecifický trh - až na pár výnimiek tam môžu alkohol predávať len štátne spoločnosti.
Napríklad vo Vancouveri v štáte Britská Kolumbia na západe Kanady spolupracujú Slováci s firmou BC Liquor Store. Partnerstvo nadviazali aj s predajcami vo frankofónnych provinciách ako Québec a Ontario.
Pivo sa zasiela loďou z Hamburgu do Vancouvera, prípadne Seattlu, čo znamená pomerne náročnú logistickú operáciu. Pandémia tento proces sťažila. V prístave v Seattli sa stalo, že počas pandémie nemal kto vyložiť loď.
Silnými zahraničnými trhmi pre Urpiner sú aj Taliansko, Poľsko, Chorvátsko, ale tiež Singapur, Venezuela, Uruguaj a Vietnam.
Momentálne sa ťažkosti spájajú najmä s dodávkami do Venezuely, ktorá je na sankčnom zozname a podobne ako Rusko má blokovaný prístup k bankovému systému Swift.
Obchodný partner Banskobystrického pivovaru platí za dodávky cez banku z Panamy, ktorá je známym daňovým rajom. V súvislosti so škandálom Panama Papers, ktorý sa týkal prania špinavých peňazí, je úradom každá takáto platba podozrivá.
„Museli sme Národnej banke Slovenska i našej financujúcej banke vysvetľovať, čo to bola za platba,“ vraví Cvik.
Venezuelský obchodný partner musel banke doložiť dokumenty, ktoré potvrdzujú, že nemá napojenie na venezuelskú vládu Nicolása Madura, čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod a vyhlásenie, prečo poslal peniaze z Panamy.
Na Ukrajinu už vozia, v Česku Slovákov potopil aj Zeman
Dlhodobou exportnou dvojkou a trojkou Urpinera boli Rusko a Ukrajina. Export do Ruska pre vojnu sami pozastavili ako znak spolupatričnosti s Ukrajinou, kde dodávky tiež načas prerušili.
Po ústupe ruských vojsk z časti Ukrajiny sa obchodné vzťahy s tamojším partnerom obnovili. „Počas tohto leta sme poslali na Ukrajinu už tretí kamión,“ hovorí spolumajiteľ pivovaru.
Dlhodobo vidí výraznejší potenciál predaja piva v Taliansku, preto začali intenzívnejšie spolupracovať s futbalistom a rodákom z Banskej Bystrice Marekom Hamšíkom, ktorý kedysi hrával za taliansky klub SSC Neapol.
Pokiaľ ide o tradičný pivársky trh v Česku, Urpiner síce zaznamenáva úspechy na súťažiach, ale medzi spotrebiteľmi sa mu nepodarilo presadiť. „Česi sú pivní nacionalisti a keď zistia, že ide o slovenské pivo, tak sa naň pozerajú s dešpektom,“ mieni Cvik.
Reputácii slovenského piva nepomohli ani vyjadrenia českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý kedysi povedal, že je dobré len na čistenie zubných protéz.
V Česku sa zo slovenských pív podarilo uspieť len Zlatému Bažantovi, jeho majiteľ, holandský Heineken, však vložil veľké peniaze do marketingu.
Klasické desiatky aj špeciály
Banskobystrický pivovar Urpiner vyrobí ročne 130- až 150-tisíc hektolitrov piva. V portfóliu má klasickú desiatku, tmavú jedenástku, ležiak-dvanástku aj extra chmelenú štrnástku a šestnástku.
Vyrába tiež ovocný radler, alkoholický i nealkoholický, ktorý je v lete predajným hitom, hoci jeho limity predajnosti sa pohybujú okolo desiatich percent produkcie.
Urpiner reagoval aj na menšie remeselné pivovary, ktoré sa sústreďujú na nefiltrované pivá. Do portfólia pridal kvasinkové nefiltrované pivo, ktoré predáva reštauráciám v sudoch. Do plechoviek ho nestáča.
Urpiner vyrába aj pivo v štýle IPL, ktoré sa vyznačuje vyššou horkosťou a chmeľovou príchuťou, ale je pasterizovaný a filtrovaný.
